OPEC obmedzuje ťažbu ropy

OPEC a jeho spojenci (OPEC+) na čele s Ruskom sa v pondelok dohodli o obmedzení ťažby ropy, aby podporili ceny, ktoré klesli kvôli obavám zo spomalenia ekonomiky. Oznámili malé zníženie produkcie ropy na október.
Prezident USA Biden bol začiatkom augusta v Rijáde, aby napravil vzťahy so Saudskou Arábiou, ktoré sa zrútili po vražde novinára Džamála Chášukdžího pred štyrmi rokmi. Bez úspechu žiadal o zvýšenie produkcie. Nedá sa jednou rukou hladkať a druhou fackovať. Biden na návšteve dostal neistý prísľub, závislý od vnútornej dohody OPEC, na stretnutí piateho septembra. Podľa Saudskej Arábie prvé zníženie ponuky OPEC za viac ako rok ukázalo, že skupina to myslí s riadením trhov s ropou vážne a je ochotná prijať preventívne opatrenia. Saudská Arábia minulý mesiac naznačila možnosť zníženia produkcie, pre zastavenie poklesu cien ropy. „Budeme pozorní, preventívni a proaktívni,“ povedal pre Bloomberg minister energetiky. Ceny ropy v pondelok vzrástli o približne 3 %, keďže členovia OPEC+ súhlasili s malým znížením ťažby ropy o 100 000 barelov denne, aby zvýšili ceny. Rusko má vlastnú ropu. Aj plyn. Pracuje na proti opatreniach voči G-7 o zastropovaní cien. Ak by Rusi nemuseli čeliť sankciám, mohli byť na ceste k najsilnejšej ekonomike sveta.

Víťazí kapitalistická trhová ekonomika. Ibaže politicky a ekonomicky, dostáva nás na kolená. Voľný obchod nerovná sa slobodný obchod (priamo, nie cez burzy). Krízu možno vyriešiť len likvidáciou vlajkových lodí kapitalizmu a zisku bez sociálneho a humánneho aspektu. Odkazujem na Tomáš Baťa a pojmy voľný a slobodný trh.
Trh s energiami nesmie byť súčasťou politickej ani ekonomickej či vojny („Rusko nás vydiera“) na šiestej horúcej priorite. Toto spôsobila hysto(e)rická protiruská paranoja USA. Kde začala? To je vajce a sliepka. Isté je že príčinou je ľudské ego a podstata svetového kapitalistického systému: „mať viac, než dáva klas“.

Kolektívna bezpečnosť znamená ekonomické, sociálne istoty a bezpečie všetkých. Mienim svetovú kolektívnu bezpečnosť. Potom bude mier.

Systém nemožno zmeniť žiadnymi voľbami, len zmenou systému. Protestujúcim: Uvedomte si že vy, na námestiach, ste súčasťou matrixu systému globalistov nového svetového poriadku pod vládou Domu Sion. Hoops! To nie je Izrael! Chce to vytvorenie novej, druhej Verejnosti proti násiliu.

Súčasný systém svetských vecí civilizácie západného typu vás nevedie k spokojnosti, ani šťastiu. Točíte sa v bludnom kruhu. Falošnými slobodami a ich rozširovaním (liberalizmus, libertarianizmus, neoliberalizmus) vás systém pomalými krokmi vedie k repríze otrokárskeho systému v tretej totalite a smrti.
Najmä konceptuálne negramotná mládež je presviedčaná, že to je „pravé orechové“ a práve to chce, pričom nevie, netuší, o čo ide.

Neoliberalizmus, väčšine ľudí nič hovoriace slovo, je falošný „ťahák“ pre negramotných, túžiaich po slobode, ale padajúcich do čoraz hlbšej osobnej neslobody (Schengen a jeho hodnoty majú hmotu, priestor, čas ale nie ducha) a pritom pomenúva ideológiu, ktorej východiská dnes zasahujú takmer všetky aspekty nášho života. Odkazujem na Čl. 1 odsek 1 ústavy v časti ideológia.
Východiská, ktoré neoliberáli dali na úroveň prírodných zákonov a dali im úlohu naturálnej sily v politike. A ako sa píše v citáte Chomského, vďaka obrovskej mediálnej kampani, väčšina populácie tieto východiská prijala ako fakt, aj keď slovo neoliberalizmus možno ani len v živote nepočuli, nie ešte to, aby si overili, o čo ide:
„Musí sa zničiť nádej, idealizmus, solidarita a starosť o chudobných a utlačovaných, nahradiť tieto nebezpečné city sebeckým egoizmom a všadeprítomným cynizmom, takže oni sa budú držať toho, že nespravodlivý a utlačovateľský systém je to najlepšie, čo ide dosiahnuť. V skutočnosti prebieha veľká medzinárodná propagandistická kampaň takým spôsobom, že ľudia, a hlavne mladí ľudia, sú presvedčovaní o tom, že práve toto by mali cítiť, a že tak to cítiť chcú.“ Avram Noam Chomsky.

Nepochybne je faktom, že ideológia neoliberalizmu sa stala určujúcou ekonomickou a politickou silou neskorého kapitalizmu. S určitým nadhľadom by sme neoliberalizmus mohli brať ako vyvrcholenie kapitalizmu (odkaz na Francis Fukuyama: Koniec civilizácie, posledný človek), keďže jeho nosnou myšlienkou je absolútne minimalizovanie štátu v prospech voľného trhu, kde spoločenské vzťahy sú brané len ako vzťahy čisto obchodné a konkurenčné. To má podľa neoliberálov vytvoriť prosperujúcu spoločnosť, kde je ako určujúci vzťah medzi ľuďmi braná konkurencia a vrcholom slobody je možnosť voľby v procese predaja a kúpy, v ktorej sa odmeňuje úspech a trestá sa neschopnosť. Nerovnosť je braná ako cnosť, ktorá núti ľudí sa zdokonaľovať, a tak zákonite vytvoriť spoločnosť, kde sú na vrchole tí najschopnejší. Niekedy je dokonca obhajovaný princípmi darvinizmu a neodarwinizmu, pretože súťaž má prirodzene zabezpečiť prežitie najschopnejších. V tomto ohľade sa neoliberalizmus dostáva na úroveň fašizmu (podobností je omnoho viac), a tu sa začína ten hlavný problém tejto zvrátenej ideológie.

Neoliberalizmus k nám prišiel pod prápormi demokracie a slobody, no v skutočnosti popiera všetky jej princípy, dokonca ani len nie je schopný garantovať dodržiavanie ľudských práv, keďže odmieta princípy solidarity. Dokonca aj najmenší možný náznak rovnostárstva alebo požiadavky dôstojného života pre všetkých je braný ako ten najväčší delikt (hoops! Platí: Ľudia sú si rovní len pred zákonom, inak nie!). V spoločnosti založenej na nerovnosti však nemôže existovať všeobecná prosperita, ale len súkromné blaho vo verejnom bordeli, kde nie každý má rovnaké právo sa zúčastňovať na rozhodovaní o smerovaní spoločnosti. Taktiež odstránením vplyvu štátu (libertariáni) sa v konečnom dôsledku zrúti aj demokracia, keďže skôr či neskôr trh ovládnu korporácie, a tým následne nebude nič stáť v ceste, aby si sprivatizovali slabý štát a vytvorili totalitu. Ale v podaní neoliberálov, by v podstate ani to nebolo problémom, pokiaľ by takáto totalita bola schopná zachovať ekonomický rast a voľný trh (hoops! Treba slobodný trh!). Vzdialenou víziou takéhoto sveta môže byť pre nás dnes Čína, kde vládne totalitný štátny kapitalizmus. Toto vnútorné protirečenie voľného trhu v konečnom dôsledku vždy vytvorí centralizované centrum moci v podobe monopolov, ktoré funguje na princípoch centrálneho plánovania a konkurenciu ničí len veľkosťou svojho kapitálu (moci). Takáto postupná centralizácia by nás nakoniec priviedla do režimu veľmi podobnému tomu, ktorý sme mohli sledovať v ZSSR, kde síce vláda deklarovala, že výrobné zdroje patria masám, no v realite strana fungovala ako súkromná korporácia v rukách elity, ktorá vlastnila monopol na všetky výrobné zdroje, ale aj celý štát. Tým sa zo ZSSR stal štát rýdzo fašistický, i keď o sebe deklaroval, že je štátom socialistickým. Po rozpade ZSSR vznikla Ruská federácia, po Jeľcinovej Putinova ústava (federálna demokracia so silným prezidentom)! V tejto vlastnosti voľného trhu tkvie i ďalšia podobnosť neoliberalizmu s fašizmom. Benito Mussolini charakterizoval fašizmus ako splynutie korporátnej moci so štátnou, takže cieľ neoliberálov je v podstate totožný s cieľmi fašizmu, aj keď neoliberáli chcú štát úplne vymazať. V konečnom dôsledku je výsledok rovnaký (nečudo, že si Sulík s Kotlebom v toľkých veciach rozumejú). Z toho nám logicky vyplýva, že fašizmus je v podstate vrcholnou formou kapitalizmu udržiavaného totalitnou mocou. V tomto procese neoliberalizmus plní svojou ideológiou, zameranou na likvidáciu pojmu národ, národný štát a štát, dôležitú úlohu vo vytváraní takejto totality, tým že v rámci trhu vytvára paralelný súkromný štát mimo ústavného štátu, ktorý je vedený finančnými elitami. To vytvára ideálne podmienky pre vznik fašistického štátu, keďže v korporáciách vládne tvrdý hierarchický poriadok. Negatívne dopady neoliberalizmu a monopolizácie trhu vidíme už dnes, od manipulácie médií mediálnymi magnátmi, vplyv oligarchov na chod politiky, ale tým aj celej spoločnosti, vytváraní súkromných armád, až po obrovské negatívne dopady na ekosystém. Avšak neoliberáli všetky negatívne javy hádžu výhradne na štát s argumentom, že štátna moc má korumpujúci charakter, ale pritom si neuvedomujú skutočnú povahu trhu, ktorý svojou postupnou centralizáciou vytvára silnú oligarchiu, a tá následne svojimi finančnými prostriedkami, korumpuje politikov vo svoj prospech, tým odsudzujú politiku ľuďom a postupne demontujú demokraciu.

Nástup neoliberalizmu do politiky bol devastačný a rozkladný najmä pre štandardné a klasické ľavicové strany, ktoré nenašli odpoveď a namiesto toho sa v Labouristickej strane začal koncept tretej cesty, ktorý sa pre ľavicu stal takmer smrteľnou ranou, keďže v ňom prijala rétoriku neoliberálov a z voľného trhu spravila nenahraditeľný koncept (nástup neomarxizmu v 60-tych rokoch). Tým ľavica stratila svoju tvár, keďže sa vzdala svojej skutočnej úlohy v podobe vytvorenia alternatívy voči kapitalizmu. Dnes miesto toho plní úlohu fackovacieho panáka a distribútora sociálnych balíčkov, ktoré umelo stimulujú rozpadávajúci sa voľný trh a pomáhajú oligarchii zaliepať oči nespokojným davom. Tak majú neoliberáli a tzv. liberálni demokrati takmer posvätné miesto (Slovensko je definované ako parlamentná, nie liberálna demokracia; demokracia je alebo nie je!) a expandujúci voľný trh ďalej likviduje nielen demokraciu, ale aj celý svetový ekosystém. No ľavica cez to všetko ešte má šancu vytvoriť v prehlbujúcej sa kríze alternatívu voči blížiacej sa totalite, a to v podobe nového systému. No podľa všetkého sa najprv bude musieť vysporiadať so svojou minulosťou a pochopiť, že socializmus nezlyhal preto, že jeho hodnoty boli mylné, ale preto, že sa ich vzdal skôr ako ich mohol uskutočniť.

V kontexte krízy a rozkladu kapitalizmu, ale žiaľ aj demokracie, sa práve ľavica a jej vízia systémovej alternatívy, musí stať garantom vytvorenia demokratickej, sociálne spravodlivej a ekologicky udržateľnej spoločnosti. Prvé hmlisté predstavy takejto spoločnosti ukázal už Marx. I keď Marxova vízia bola hmlistá a neúplná, pričom už ani úplne nezodpovedá kontextom dnešnej doby (hoops! Komunizmus je voluntaristická sociálna filozofia, vo svojej podstate nerealizovateľná lebo slobody a práva jednotlivcov a vzťah jedinca k komunite a spoločnosti!), v priebehu času bola rozvíjaná a aktualizovaná mnohými ľavicovými mysliteľmi mimo mylný prúd boľševikov. Jedno je isté: Kľúčová energetika musí byť zoštátnená a riadená odborníkmi! Doma vyrobené energie sa musia spotrebúvať doma, na trh pôjdu len jej nespotrebované prebytky.

Ľavici sa tak ponúka moderný koncept ekonomickej demokracie, ekologicky udržateľnej spoločnosti, ale najmä rozsiahlej demokratizácie všetkých aspektov spoločnosti. Je isté, že zmena systému je nevyhnutná, ale tak isto je nevyhnutný aj jej demokratický priebeh, aby sa nemohla odcudziť ako ľuďom tak aj svojím cieľom. Však aj za predpokladu, že by ľavica zažila veľký comeback, ktorého náznaky už môžeme vidieť, jej úspech nie je istý.

Kľúčovým nástrojom na zastavenie inflácie a zdražovania energií, a následne potravinových a priemyselných tovarov a služieb, je návrat k reálnym cenám a hodnote za peniaze
a/ likvidáciou kapitalistického voľného trhu a jeho výmeny za slobodný obchod na ceste od výrobcu k spotrebiteľovi,
b/ zrušenie inštitútu obchodná burza,
c/ v obchodných (nadnárodných) zákaz príživy cez marže sprostredkovateľov a priekupníkov,
d/ nadnárodné korporácie na území národného štátu zakázať a hnať preč!
Doma vyrobená elektrina má sa spotrebovať doma, prebytky nech idú von. Realita: elektrina najskôr ide von a na burze v Lipsku, predáva sa nám za päťnásobok jej výrobnej ceny! Však to je „na hlavu“! Proti logike vecí! Aby bolo jasno: Voľný obchod nerovná sa slobodný obchod! Burza je kapitalistické politikum. Nástroj obchodných a finančných špekulácií. Takto zbohatol Soros.
To ale chce odstúpenie od medzinárodných zmlúv o „voľnom“ obchode, schengenských pravidiel v časti tovary, služby a kapitál a samozrejme, novú druhú ústavu aj za cenu vystúpenia z EÚ.

Dôsledky neoliberalizmu v podobe sociálnej nerovnosti, krachu ekologického systému, ale aj rozpadu medzinárodného poriadku, vytvárajú čoraz viac bezpečnostných hrozieb. Neistota, ktorú tieto hrozby vytvorili, ale aj všeobecné sklamanie ľudí zo zbabraných životov, už stihli prebudiť z hrobu klasický fašizmus, s ktorým nakoniec neoliberalizmus môže splynúť, a tak vytvoriť novú, dosiaľ neznámu formu totality.

Všetko nasvedčuje tomu, že nás čaká možno najťažší zápas o demokraciu, zápas so systémom, ktorý sám seba deklaroval do pozície jej neoddeliteľnej súčasti, no v skutočnosti ju popiera. Tak možno práve tí, ktorí ju budú chrániť, budú označení za jej nepriateľov, no pokiaľ ostaneme verní jej hodnotám a zostaneme nekompromisne v jej medziach, nakoniec musíme zvíťaziť, pretože každá tyrania sa raz musí skončiť.
(Spracované v opore o zdroje s témou odvodenou od pojmu liberalizmus, liberálna demokracia, liberalizácia, individuácia a individualizácia ľudských práv a slobôd, vedúca k rozdeleniu, protipostaveniu, atomizácii a znepriateleniu spoločnosti, vedúcej k jej rozkladu, rozpadu a zániku.
Na sociálnej sieti fejzbúk pribúdajú ďalšie a ďalšie skupiny v rámci ideologickej a politickej diverzifikácie čoraz viac v postavení proti sebe a cenzúrou ich adminov.
Nejde o nič, len o historicky osvedčené a overené: „rozdeľ a vládni“.

Liberalizmus a liberálna demokracia krivia a deformujú systém ľudských hodnôt a hodnotových priorít jej obetí smerom od ducha k hmote a konzumu (a jeho vedľajšiemu produktu: uhlíkovej stope!). Pozri axiológia, teória hodnôt.
Neomarxistické krídlo liberálnych demokratov pretláča neexistujúcu rodovú a rovnosť osôb a skupín zatiaľ (!) menšinovej dúhy v postavení proti antropologickej heteronorme a Božiemu: „Ako muža a ženu ich stvoril“ a pokúšajú sa ich márne definovať ako nové „diskriminované a utláčané“ neexistujúce (!) a nikde nedefinované sexuálne menšiny.

Zvolili ste si zväčša negramotných a konceptuálne nedovzdelaných politikov, s ukradnutými akademickými titulmi na čele s patickou osobnosťou Igora Matoviča. Sami máte problém a diery v poznaní na prvej priorite. Učte a vzdelávajte sa. Potom sa spájajte a konajte. Na námestiach to nemá zmysel. Neofašistický systém vás zmetie ako zo stola omrvinky. Má v rukách silové zložky, ktoré ale môžu vyprovokovať občiansku vojnu.

Systém treba zmeniť pokojnou a legálnou cestou: prípravou novej druhej Ústavy SR a v nej zmenami vo volebnom zákone a zákone o politických stranách a hnutiach, a napokon aktiváciou Čl. 32 Ústavy občiansky odpor prostredníctvom Generálneho štrajku s petitom: Zmena Národnej rady na Občiansky snem (k voľbám budú pripustené len politické subjekty, ktoré podpíšu vyhlásenie o prijatí novej ústavy) a hlasovanie o základných zmenách ústavy.
Ďalšie ústavné zákony bude schvaľovať Občiansky snem a na čele štátu Štátna rada, volená snemom. Zákony nebude podpisovať prezidentka ale predseda štátnej rady. Procesy systémových zmien ústavného zriadenia a politického systému Slovenskej republiky nesmú ako November 1989 byť ukradnuté USAID, EÚ, Sorosom a globalistami Domu Sion. Nebuďte gojim! Ale ani ovce. Združujte a spájajte sa ako koordinátori zmeny politického systému Slovenska na báze Verejnosť proti násiliu 2. Postrehol som, že ktosi sa už „chytil“. Ibaže tribúni prvej, zradcovia Budaj a Kňažko, tam nemajú čo hľadať! Pracujú pre globalistov a Pax Americana.
A hlavne zdieľajte. Inak sa nikam neposuniete, len k podaniu vysvetlenia na obvodnom oddelení Policajného zboru ako rozvracači ústavného zriadenia a proruské sily (Praha, Václavák 3. septembra 2022).

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Posurfujte, hľadajte a nájdete, čo potrebujete: http://blogovisko.abcbrand.sk/author/notorickyobcan