Okrúhly stôl

Komentár k udalostiam na Ukrajine.

V súčasnosti došlo opäť k vážnemu prielomu vo vývoji situácie na Ukrajine. Rusko definitívne zavrhlo myšlienku na vojenský zásah k ochrane ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny a už je nad slnko jasnejšie, že k žiadnej invázii nedôjde. Avšak poďme pekne po poriadku.

Celé dianie začalo demonštráciami v Kyjeve, ktoré významne finančne podporovali USA, a EU prostredníctvom prítomnosti svojich politikov na Majdane. Niektoré európske krajiny dokonca poskytli svoje územie pre výcvik ukrajinských teroristov. Prvou prelomovou udalosťou bola streľba neznámych ozbrojencov do špeciálnych zložiek Berkut a do demonštrantov Majdanu. Zahynula pri nej viac ako stovka ľudí. Zo streľby boli obvinené špeciálne jednotky podriadené prezidentovi Viktorovi Janukovičovi. Záujem na tejto prvej masakre mohli mať iba osoby, ktorím by vplyv udalostí na následný vývoj priniesol prospech. Janukovič to rozhodne nebol.  Následkom týchto udalostí bol jeho útek a útek väčšej časti členov vládneho kabinetu z krajiny. Dôvodom bol ich strach z fyzickej likvidácie. Otvorila sa tak cesta pre nástup Jaceňukovej moci, ktorú už vopred avizovala Nulandová vo svojom telefonáte. V uplynulom týždni sa doslova mihla v médiách drobná správa, že vyšetrovacia komisia vylúčila zodpovednosť ozbrojených zložiek štátu na spomínanej masakre. Vinník však odhalený nebol. Od počiatku existujú podozrenia, že vrahov si najala súčasná Ukrajinská vláda a fakt je ten, že táto skupina ľudí udalosťou aj najviac získala. Získala moc vládnuť nad Ukrajinou. Pokiaľ bude táto vláda pri moci, vinník nebude verejne odhalený, vonkoncom odsúdený. Neverejne je známy.

Ďaľšia prelomová udalosť bolo pripojenie Krymu k Rusku. Jaceňukova vláda hneď v úvode svojej vlády vyniesla jasné posolstvo zrušením jazykového zákona, rozpustením Berkutu, útokmi na Stranu regiónov a objavili sa aj snahy o vypovedanie zmluvy o prenájme ruskej námornej základne v Sevastopole. Súčasne sa objavili informácie o pripravovanej destabilizácii Krymu miestnou tatarskou menšinou, členmi Pravoseku s výdatnou podporou zo zahraničia, najmä z Turecka. Rusi situáciu okamžite pochopili a uvedomili si, že sa jedná o likvidáciu ich vojenskej prítomnosti na Kryme. Putin prejavil obrovskú mieru pokoja, najskôr dopozeral olympiádu v Soči a potom v priebehu doslova niekoľkých dní pripojil územie Krymu k Rusku. Podobný krok zrejme nikto z analytikov neočakával, preto Západ zostal v nemom úžase a USA aj s ovisnutou sánkou. Na stránkach vlády Spojených štátov s príponou „gov“ už v minulom roku boli zverejnené obstarávania na ich investičné zámery v sevastopolskej oblasti. Od počiatku bolo jasné, že všetko pôjde hladko, Rusi odtiahnu z Krymu a základne prevezme armáda USA. Takéto fiasko naozaj nik nečakal. O tom, či tento krok Ruska bol plne s medzinárodným právom, možno odborne polemizovať, dokonca pochybovať, ale po mnohých západných precedensoch sa nijako nevymyká zaužívaným postupom. Myslím, že Západ dobre rozumie faktu, že Rusko sa kvôli vlastnej bezpečnosti nemôže v súčasnosti vzdať tejto námornej základne. Západ postup Ruska nemusí akceptovať, avšak mohol by ho chápať. Pohltením Krymu do RF si Rusko upevnilo pozíciu v čiernomorskej oblasti, čo aj deklarovalo pri incidente svojho lietadla s torpédoborcom Donald Cook. Od tejto doby američania korigovali svoju vojenskú prezentáciu v Čiernom mori. Okrem toho akt pripojenia vážne nabúral celistvosť Ukrajiny a dal nádej ďaľším regiónom na začlenenie k Ruskej federácii. Kombinácia účelového a doslova protištátneho konania Ukrajinskej vlády s postojom Ruska môže spôsobiť úplný kolaps krajiny. Dianie malo za následok uvalenie prvých sankcií na RF. V tejto súvislosti netreba opomenúť zarážajúcu skutočnosť, že čoraz viac občanov, a to aj občanov Západu, hľadá politický azyl v Rusku. A nielen občania, ale celé regióny sa snažia o dosiahnutie svojej bezpečnosti pod krídlami Ruska. Akýkoľvek môžeme mať názor na pripojenie Krymu k Rusku, musíme uznať skutočnosť, že na rozdiel od ostatných častí Ukrajiny tam vládne mier. A to je mimoriadne dôležité.

Dnes po už neviemkoľkom kole sankcií voči Rusku ani Západ nevie čo je ich skutočným zmyslom. Čo chceme sankciami od Ruska vynútiť? Vrátenie Krymu, zabezpečenie konania prezidentských volieb na UA, alebo odovzdanie ruských vojenských základní Severoatlantickej aliancii? Zrejme to nevedia ani sami predstavitelia Západu, pretože sa objavujú síce razantné vyhlásenia západných predstaviteľov typu: „Rusko musí zmeniť svoju politiku!“, ale ako zmeniť už nehovoria. Mlčia o tom, čo vlastne od Ruska požadujú. To, čo požadujú skutočne, o tom nemôžu verejne hovoriť. Požadujú jeho oslabenie. A to najmä USA. Pri prirodzenom vytváraní euroázijského trhu a zbližovaní sa krajín Európy a Ázie, a hlavne Európy a Ruska je potrebné zastaviť toto ohrozenie amerických záujmov, kľudne aj za cenu rozpútania vojny medzi Európou a Ruskom. Vojna, na ktorej rozpútanie je využívaná práve Ukrajina, by mala katastrofálne následky pre celý európsky región. Rusko si je tejto skutočnosti dobre vedomé, preto sa snaží o zdržanlivosť. Táto zdržanlivosť je provokovaná popravami občanov ruskej národnosti na Ukrajine. Mimoriadne vážny teroristický čin proti proruským demonštrantom sa udial 2. mája v Odese. Občania boli masakrovaní v odesskom Dome odborov a oheň bol použitý na zahladenie stôp. Podľa videí a analýz bol tento útok pripravovaný a koordinovaný, dokonca je vážne podozrenie, že pri ňom boli použité chemické látky. O pár dní neskôr ozbrojenci Národnej gardy terorizovali obyvateľov Mariupola. Jedná sa o cielené provokácie voči Rusku. Rusko však nereagovalo žiadnou inváziou, preto dnes môžeme vyhlásiť, že myšlienku na nastolenie poriadku vlastnými ozbrojenými silami na Ukrajine definitívne zavrhlo. A urobilo dobre, pretože ukrajinská armáda v skutočnosti neexistuje, PHM im musia kupovať oligarchovia zo súkromných zdrojov a v konečnom dôsledku by bežní ukrajinskí vojaci proti ruským určite nebojovali. ALE. Invázia by bola využitá na rozpútanie konfliktu medzi NATO a Ruskom. Na tomto fakte šokuje skutočnosť, že Európa, resp. jej vedúci predstavitelia nechcú tieto súvislosti vidieť. A tak nás USA hecuje do uvaľovania vážnejších sankcií. Dnes tlačí na Francúzsko, nedodať dva vrtuľníkové nosiče typu Mistral v hodnote 1,2 mld. EUR. Pokuta za nedodanie je údajne dvojnásobná a výroba viaže niekoľko stovák pracovných miest. Francúzi sa pochopiteľne bránia. Európa, aby vyhovela aj USA, a aby si napriek tomu priveľmi nepoškodila vlastnú ekonomiku, lavíruje kdesi v priestore. Sankcie sa však obracajú proti nám a zatiaľ sa stále nenašiel politik EU, ktorý by to povedal USA jasne: „Sankcie poškodzujú našu ekonomiku a EU sa ich nezúčastní, namiesto toho bude hľadať riešenia s Ruskom za rokovacím stolom.“ Spojeným štátom sa ich politika oslabovania svojich súperov aj partnerov zatiaľ darí, no niekedy strelia aj do vlastnej nohy. Po zastavení spolupráce v oblasti kozmického výskumu im Rusi odkázali, že do vesmíru môžu skákať na trampolíne. Rozhodnutie bolo neskôr korigované, ale pnutie zostalo a Moskva pohrozila, že im prestane dodávať raketové motory, slúžiace na vynášku vojenských satelitov do kozmu. Podobne tomu bolo aj pri zamedzení platobného styku použitím kariet VISA a Master Card pre klientov 7 ruských bánk. Tieto spoločnosti utrpeli také straty, že v priebehu pár hodín zákaz zrušili. Následky však zostali. Putin vydal pokyn na vývoj vlastného bankového platobného systému a tak môžeme očakávať odozvy neskôr. Slovensko je nútené rokovať s ruským vicepremérom Dmitrijom Rogozinom o plyne. Problém je v tom, že Rogozin má sankčný zákaz vstupu do EU. Naši predstavitelia budú nútení rokovať v Rusku, samozrejme za predpokladu, že Rusi na nás zlomyseľne neuvalia zákaz vstupu na ich územie, pretože osoby na ktoré sú uvalené sankcie zo strany Ruska, Moskva nezverejnila. Ľahko sa teda môže stať, že predstaviteľ niektorej zo západných korporácií sa nebude môcť dostaviť na dôležité valné zhromaždenie spoločnosti. Dôsledky si môžete dokalkulovať. Naše rokovania možno budú musieť byť uskutočnené na pôde tretej strany. Čo sa dá urobiť jednoducho, urobme zložito. Toto konanie sa stalo jednou z charakteristických vlastností počínania EU. Týka sa to tak ekonomických otázok, ako aj vnútornej a zahraničnej politiky. Vnútornú politiku bude Únia nútená zmeniť po voľbách do Europarlamentu. Na zahraničnej politike však visí veľký otáznik. Dôjde k rozpadu NATO už v tomto roku, alebo až po ozbrojenom konflikte na pôde Európy? Je lepšie zísť z kratšej cesty. Európa má množstvo predstaviteľov, ktorí sú poplatní ideám Spojených štátov. Je to prekliatie pre Európu. O plyne som už popísal dosť a nechcel som sa viac o tom zmieňovať, ale zdá sa, Putin svojim posledným listom opäť zasial nepokoj do duší bruselských úradníčkov. Vo svojom prvom liste vyzval vlády 18 európskych štátov k hľadaniu spoločného riešenia problému Ukrajiny. Namiesto hľadania riešení za rokovacím stolom sa mu dostalo odpovede Barossa v tom zmysle, že Putinovu ponuku vysoko oceňuje. Inak sa nestalo takmer nič. Aké typické pre EU! Keď je potrebné ukázať akcieschopnosť, je to mŕtvy chrobák. 15. mája teda Putin poslal druhý list, v ktorom upozorňuje na skutočnosť, že Ukrajina si bude musieť kvôli neplateniu za odber, plyn predplácať. Dodávky ostatným európskym štátom budú realizované v bežnom režime, avšak aj naďalej cez ukrajinské produktovody. Únia si to vysvetlila tak, že Rusi nám prestanú dodávať plyn. Nie je tomu tak, my máme strach nie z Ruska, ale z Ukrajiny, z toho že sa zopakuje situácia z r. 2009. Putin nám len vrátil horúci zemiak, ktorý sme si upiekli a tlačí nás do riešenia ukrajinského problému. Už dnes je potrebné začať s plnením podzemných zásobníkov plynu na Ukrajine, kvôli jeho plynulým dodávkam do Európy v zime. Únia bude odolávať, ale len dovtedy, pokým jej predstavitelia nebudú nútení nosiť sľúbený bridlicový plyn z Ameriky na vlastných chrbtoch.

A tak sa nám Ukrajina rozpadáva pred očami a Jaceňukovi pod rukami. Fašistická vláda nie je schopná nastoliť poriadok v krajine, dokonca existujú podozrenia, že chaos v spolupráci s inštruktormi zo CIA sama zámerne a cielene vytvára, priamo, alebo nepriamo sa podieľa na vraždách. Je smutné pozerať na výsledok nášho nedomysleného počínania, a bude ešte smutnejšie pozerať na koniec súčasnej dočasnej moci. Ukrajina sa odstrihla od Ruska a Európa ju nedokázala k sebe primknúť. Krajina leží vo vzduchoprázdne a bude rozorvaná na kusy. V snahe zabrániť jej malomocenstvu bol pred pár dňami zvolaný okrúhly stôl v Kyjeve za účasti bývalých prezidentov, vlády a dosadených zástupcov východných regiónov, ktorí tam však nemajú reálny vplyv. Skutoční separatistickí predstavitelia pozvaní neboli, nedá sa teda očakávať žiadny posun vpred. „Sme pripravení na rozhovory s tými, ktorí sa usilujú o mierové riešenie,“ vyhlásil dočasný prezident Oleksandr Turčynov, čím vlastne zdôvodnil ich neúčasť na rozhovoroch. Separatisti rokovania tak isto odmietajú do doby, pokiaľ nebudú ozbrojené zložky štátu stiahnuté z Luganskej a Doneckej oblasti. Obe strany používajú ten istý argument. Boje v týchto oblastiach sa kontinuálne zostrujú a situácia sa vyhrocuje. Vlastní obyvatelia označujú vládu za fašistov a okupantov. Západ očakáva zázrak od voľby prezidenta, do tejto roly je už pasovaný Porošenko, opäť pretláčaný najmä Spojenými štátmi. Je otázne akú legitimitu budúci prezident získa. Voľby už dnes môžu byť spochybňované neschopnosťou vlády zabezpečiť ich priebeh na celom území Ukrajiny, jej neschopnosťou zabezpečiť ochranu všetkým prezidentským kandidátom, na niektorích už boli spáchané zastrašujúce útoky, a taktiež nezáujmom umožniť kandidátom spravodlivý prístup k médiám. Západ už dnes pripravuje ďaľšie kolo sankcií voči Moskve za neúspech prezidentských volieb na Ukrajine. Západ sa už dnes pripravuje na volebný krach, samozrejme nevidiaci svoju vlastnú angažovanosť a neschopnosť dočasnej vlády, implementovanej Západom, ktorá nebola prijatá občanmi. Západ prestal vidieť, že jeho úsilím sa podarilo pozastaviť výkon demokracie na Ukrajine a jeho neprincipiálnosťou sa nepodarilo naplniť dohodu z 21.februára. Dnes sa veľa hovorí o prezidentských voľbách, ktoré majú Ukrajinu spasiť, v súčasnej situácii si riadny priebeh volieb, aby boli nespochybniteľné, skutočne vie asi málokto predstaviť. Je to len ďaľšie pretláčanie neschodnej cesty silou. Toto môže Ukrajinu definitívne pochovať. Stále nič som však nepočul o parlamentných voľbách, ktoré sú v zmenenom rozložení síl omnoho dôležitejšie. Lenže v tejto situácii už ani tie nepomôžu. Riešenia existujú aj dnes, ale ich možnosti sa každým dňom zužujú. Dokázali sme vytvoriť nezmieriteľné strany konfliktu a preto dobré riešenie neexistuje. Západ zatiaľ nemá na rozumnom riešení záujem, Ukrajina ho stála veľa námahy dostať ju do súčasného rozvráteného stavu, preto bude skutočné riešenia odďaľovať. S približujúcou sa zimou však môžu postoje Európy mäknúť. Západ po referende, ktoré prebehlo v Luhansku a Donecku a bolo ďaľším zlomovým momentom, vyjadril svoje postoje veľmi jasne. Referendum je neplatné a nelegitímne, údajne nie je v súlade s ukrajinskou ústavou a ľudí ktorí sa ho zúčastnili Západ ignoruje. A tak tu máme ignorované práva minimálne tretiny obyvateľov Ukrajiny, Rusko, ktoré zasiahnuť nemôže, Európu, ktorá pomôcť nechce, ukrajinskú vládu, ktorá nevie a USA, ktoré jediné môžu byť s vývojom takmer spokojné. Takmer, pretože jablko sváru medzi EU a Ruskom bolo vytvorené, avšak sa nepodarilo inštalovať základne NATO na Kryme.

V tejto situácii sa strácajú želané východiská, niekoľko ich ale stále existuje. Najrozumnejšie by bolo, keby Európa dokázala revidovať svoje postoje, zaujať jednoznačné stanovisko voči krokom USA a sadnúť si za rokovací stôl s Ruskom. Rusko nemá záujem intervenovať do okolitých krajín, podobne ako Európa, má záujem na obchodovaní a živote v mieri. Toto si musíme uvedomiť a naša snaha musí byť vedená úprimnou snahou o nápravu aktuálneho stavu. Do súčasnosti som nepostrehol žiadny zásadný zlom v EU politike, preto je výhľad stále negatívny. Zatiaľ. Ja osobne sa hanbím za postoj EU. Urobme rázny rez! Buď zastavme to šialenstvo a prispejme k znovuobnoveniu poriadku na Ukrajine bez ohľadu na naše vlastné túžby, alebo obviňme zo všetkého Rusko a uvaľme naň naozajstné sankcie. Prestaňme z Ruska nakupovať, prestaňme mu predávať. Konajme ako chlapi a skúsme, kto dlhšie vydrží! Hlavne sa už nestrapňujme v očiach svetovej verejnosti a neponižujme samých seba.Tak poďme na to, nech to máme čím skôr za sebou. Hlavne už nepredlžujme túto agóniu!