Odvody pri zamestnávaní predtým dlhodobo nezamestnaných občanov

Jednou z dôležitých zmien v sociálnom a zdravotnom poistení je s účinnosťou od 1.11.2013 zavedenie novej výnimky pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov.

Odvody na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti nebude platiť zamestnanec a jeho zamestnávateľ v prípade, že pôjde o zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, za predpokladu splnenia všetkých ďalej uvedených podmienok:

– zamestnanec bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan =  občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

– dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

– suma jeho (hrubého) mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

– voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

– podobne voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,

– zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.

S tým, že:

– odvodové zvýhodnenie sa uplatní počas prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

– hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura,

– hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.

Poznámka:  ak k tomu istému dňu vzniklo tej istej osobe viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, odvodová úľava sa uplatní pri tom pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, na základe ktorého bola podaná prihláška do Sociálnej poisťovne ako prvá.

Aké odvody sa budú platiť?

Pri uvedených zamestnancoch bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov platiť len úrazové poistenie (§ 16) a pri zamestnancoch v pracovnom pomere garančné poistenie (§ 18) – za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je daný podľa § 138 ods. 8 písm. c) ako príjem takéhoto zamestnanca, okrem prípadných príjmov vyplatených v období danom podľa § 26 ods. 1 a 3 – teda v období definovanom pre zamestnancov s povinným poistením ako doby prerušenia (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovská dovolenka, v čase OČR po 10.-tom dni…).

Čo ak bol dlhodobo nezamestnaný vyradený z evidencie z iných dôvodov?

Ak bol dlhodobo nezamestnaný občan vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z iných dôvodov, ako je vznik pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a až následne sa takýto občan zamestná, nevznikne nárok na odvodové zvýhodnenie. Napríklad ak úrad práce vyradí z evidencie občana z dôvodu nespolupráce s úradom alebo z dôvodu zistenej čiernej práce.

Čo ak mesačný príjem prekročí stanovenú hranicu?

V takom prípade zamestnancovi vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a to od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu, samozrejme nie skôr ako od prvého dňa trvania pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru (§ 20 ods. 4).

Odvodová úľava sa ďalej uplatňovať nebude – aj keď v nasledujúcom mesiaci príjem znova klesne pod hranicu a ešte nebola vyčerpaná lehota 12 kalendárnych mesiacov § už sa budú platiť „plné“ odvody. Čiže postupuje sa inak, ako pri dohodách o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom.

Počas celých 12 kalendárnych mesiacov uplatňovania odvodovej úľavy pritom platí hranica platná počas prvého kalendárneho mesiaca trvania pracovnoprávneho, resp. štátnozamestnaneckého pomeru.

To znamená, ak zamestnanie začne ešte v roku 2013, po celú dobu 12 kal. mesiacov sa uplatňuje hranica 526,62 eura.

Ak zamestnanie začne v roku 2014, po celú dobu 12 kal. mesiacov sa uplatňuje hranica 539,35 eura.

Príklad

Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.1.2014. Mesačný príjem v mesiacoch január až máj 2014 je každý mesiac do hranice 539,35 eura. Na zamestnanca sa tak v uvedených mesiacoch vzťahuje odvodové zvýhodnenie. Za mesiac jún 2014 však mesačný príjem prekročí hranicu 539,35 eura – od 1.6.2014 tak zamestnanec musí byť prihlásený na  povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.

Poznámka: Ak by v uvedenom príklade povedzme hneď ďalší mesiac, teda za júl 2014, mesačný príjem zamestnanca poklesol pod stanovenú hranicu, povinne poistený už zostane.

Čo ak bude zamestnancovi doplatený nejaký príjem po skončení zamestnania, ktoré trvalo najviac 12 mesiacov?

Ak bude po skončení pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru – ktorý trval maximálne 12 kalendárnych mesiacov – vyplatený bývalému zamestnancovi nejaký príjem, tak sa vyplatený príjem spočíta s jednotlivými mesačnými príjmami vyplatenými zamestnancovi počas trvania zamestnania a určí sa pomerná časť určená podľa počtu kalendárnych mesiacov trvania zamestnania. Ak táto suma presiahne stanovenú hranicu, dodatočne vznikne tejto osobe povinné dôchodkové poistenie za celú dobu trvania zamestnania (§ 20 ods. 5).

Poistné do Sociálnej poisťovne je v takomto prípade zamestnávateľ povinný uhradiť do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem  zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru (§ 143 ods. 1).

Príklad

Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.1.2014. Pracovný pomer skončí 31.10.2014, počas trvania sa využilo odvodové zvýhodnenie. Za dobu 10 mesiacov trvania zamestnania bude príjem zamestnanca celkom 5000 eur. Po skončení pracovného pomeru vo výplate za mesiac november 2014 bývalý zamestnávateľ vyplatí bývalému zamestnancovi dodatočnú odmenu 1000 eur. Celkový príjem tak dosiahne 6000 eur, čo je 600 eur v priemere na mesiac. To je viac, ako 539,35 eura – bývalého zamestnanca tak zamestnávateľ bude musieť dodatočne prihlásiť na dôchodkové poistenie a doplatiť poistné za zamestnanca a zamestnávateľa na starobné a invalidné poistenie a do rezervného fondu.

Čo s nárokom zamestnanca na nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti, dôchodok?

Zamestnanec, ktorý bude mať odvodové zvýhodnenie, nebude počas tejto doby nemocensky poistený, nebude dôchodkovo poistený, nebude poistený v nezamestnanosti.

Dôsledok:

Nebude mať v tomto čase nárok na nemocenské dávky a doba odvodového zvýhodnenia sa nezapočítava do doby poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ani do doby dôchodkového poistenia pre budúci starobný, prípadne invalidný dôchodok.

Nemocenské poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení vznikne až od prvého dňa v poradí trinásteho kalendárneho mesiaca trvania zamestnania, respektíve od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu.

Až pri práceschopnosti, ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia, bude mať zamestnanec nárok na nemocenské. Podobne to bude pri ošetrovaní člena rodiny, resp. pri posudzovaní nároku na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa potom stanoví podľa dňa vzniku nemocenského poistenia, rovnako to platí pre Sociálnu poisťovňu ako i pre zamestnávateľa.

Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti

Napriek tomu, že zamestnanec nebude nemocensky poistený, bude mať postavenie zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. To znamená, že bude mať nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ, počas prvých 10 dní práceneschopnosti (§ 2 ods. 1).

Denný vymeriavací základ sa určí tak, že priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely daný podľa § 134 Zákonníka práce a používaný v štvrťroku, v ktorom dôjde k práceneschopnosti, sa vydelí konštantou 30,4167 (§ 8 ods. 8).

Príklad

Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.2.2014. Na zamestnanca sa vzťahuje odvodové zvýhodnenie.

Zamestnanec prvýkrát ochorie 17.3.2014 a je práceneschopný počas nasledujúcich 3 týždňov až do 7.4.2014. Pretože nie je nemocensky poistený, má nárok len na náhradu príjmu počas prvých 10 (kalendárnych) dní. Zamestnávateľ náhradu príjmu vypočíta z priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce. Pretože v IV. štvrťroku 2013 ešte nebol zamestnaný u daného zamestnávateľa, použije sa pravdepodobný zárobok podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, čo je v danom prípade mzda, ktorú dosahuje. A to je 400 eur.

400 deleno 30,4167 = 13,1506 eura … čo je denný vymeriavací základ.

Suma náhrady príjmu (25% prvé tri dni, 55% ďalších 7 dní) sa určí z DVZ 13,1506 eura.

*

Druhýkrát zamestnanec ochorie 12.5.2014 a je práceneschopný počas nasledujúcich 2 týždňov až do 25.5.2014. Pretože stále nie je nemocensky poistený, má znova nárok len na náhradu príjmu počas prvých 10 (kalendárnych) dní. Zamestnávateľ náhradu príjmu vypočíta z priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce. Pretože v I. štvrťroku 2014 už bol zamestnaný u daného zamestnávateľa, zamestnávateľ podľa § 134 Zákonníka práce vypočíta priemerný mesačný zárobok zo mzdy dosiahnutej počas I. štvrťroka a to bude suma 410 eur.

 410 deleno 30,4167 = 13,4794 eura … čo je denný vymeriavací základ.

Suma náhrady príjmu (25% prvé tri dni, 55% ďalších 7 dní) sa tentoraz určí z DVZ 13,4794 eura.

*

Za mesiac júl 2014 zamestnanec zarobí 550 eur. To je viac, ako hranica 539,35 eura.

Od 1.7.2014 sa tak stáva zamestnanec nemocensky poisteným (súčasne aj dôchodkovo poisteným a poisteným v nezamestnanosti) a odvodové zvýhodnenie sa na neho ďalej nevzťahuje. 

*

Tretíkrát zamestnanec ochorie 8.9.2014 a PN je do 21.9.2014. Počas prvých 10 dní PN mu zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu. Tu už nepoužije špecifický postup pre zamestnancov s odvodvoým zvýhodnením, ale postupuje „klasicky“. To znamená, najskôr sa testuje, či sa nemocenské poistenie platilo najmenej za 90 dní – to sa nestalo (platilo sa od 1.7.2014 do 7.9.2014) a preto je rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2014 do 7.9.2014. Zamestnávateľ za toto obdobie spočíta súčet vymeriavacích základov zamestnanca a tento súčet vydelí počtom dní:

550 (VZ júl) + 420 (VZ august) + 100 (od 1.9. do 7.9.) = 1070 eur, deleno 69 dní = 15,5072 eura – a z tohto denného vymeriavacieho základu zamestnávateľ určí náhradu príjmu.

Pretože zamestnanec v čase vzniku PN už je nemocensky poistený, od 11.-teho dňa PN má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Pretože nemocenské poistenie sa platilo za menej ako 90 dní, a v predošlom roku zamestnanec nemocensky poistený ako zamestnanec nebol, Sociálna poisťovňa dávku určí z pravdepodobného príjmu za mesiac september 2014, tak ako ho nahlási Sociálnej poisťovni zamestnávateľ.

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Zamestnanec, ktorého sa bude týkať odvodové zvýhodnenie, nemôže žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku (respektíve v prípade podania žiadosti mu Sociálna poisťovňa predčasný starobný dôchodok neprizná) a to napriek tomu, že v pozícií zamestnanca s odvodovým zvýhodnením nebude dôchodkovo poistený (§ 67 ods. 4).

Dlhodobo nezamestnaná osoba, poberajúca predčasný starobný dôchodok, v prípade vzniku pracovného pomeru (resp. štátnozamestnaneckého pomeru) s odvodovým zvýhodnením, stráca nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od jeho splátky, splatnej po dni vzniku takéhoto zamestnania (§ 67 ods. 5).

Prihlasovanie do Sociálnej poisťovne

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, na úrazové a garančné poistenie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, vždy najneskôr pred začatím výkonu práce (§ 231 ods. 1 písm. b).

Zamestnávateľ je povinný odhlásiť takéhoto zamestnanca zo Sociálnej poisťovne najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do SP ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol.

Ak sa zamestnanec, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, stane povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti, pretože jeho mesačný príjem presiahne stanovenú hranicu, zamestnávateľ ho musí prihlásiť na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol stanovenú hranicu.

Príklad

Zamestnanec s odvodovým zvýhodnením zamestnaný od 1.2.2014 dosiahne za mesiac júl 2014 príjem 550 eur. Táto suma je vyššia ako hranica 539,35 eura. Od 1.7.2014 sa tak stáva zamestnanec nemocensky poisteným, dôchodkovo poisteným a poisteným v nezamestnanosti a odvodové zvýhodnenie sa na neho ďalej nevzťahuje. Výplatný termín je u zamestnávateľa stanovený na 15.-ty deň nasledujúceho mesiaca. To znamená, že zamestnávateľ musí v uvedenom prípade prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 15. augusta 2014.

Ak sa zamestnanec, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, stane povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti, pretože zamestnanie trvalá dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, zamestnávateľ ho musí prihlásiť na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred prvým dňom trinásteho kalendárneho mesiaca.

Príklad

Zamestnanec s odvodovým zvýhodnením je zamestnaný od 25.11.2013.  Odvodové zvýhodnenie „vyprší“ po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov a od novembra 2014 sa tak zamestnanec stáva zamestnanec nemocensky poisteným, dôchodkovo poisteným a poisteným v nezamestnanosti. Odvodové zvýhodnenie sa na neho vzťahuje do 31.10.2014. Zamestnávateľ musí prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti  pred 1.11.2014, to znamená najneskôr 31. októbra 2014.

Zdravotné poistenie

Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát – akokeby bol naďalej v evidencií na úrade práce (§ 11 ods. 7 písm. v).

Takíto zamestnanci sú však súčasne zdravotne poistení aj ako zamestnanci a zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne – avšak sadzba poistného za takýchto zamestnancov je 0% pre zamestnanca (§ 12 ods. 1 písm. a) a rovnako 0% pre zamestnávateľa (§ 12 ods. 1 písm. d).

Povinnosť prihlásiť takýchto zamestnancov má zamestnávateľ podobne ako pri iných zamestnancoch do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Zákonník práce

Zamestnanec, predtým dlhodobo nezamestnaný, s odvodovým zvýhodnením, je z pohľadu Zákonníka práce riadnym zamestnancom, ktorý má všetky práva a povinnosti. To znamená, že napríklad:

– uplatňuje sa skúšobná doba,

– môže pracovať na dobu určitú i na dobu neurčitú,

– môže pracovať na plný alebo čiastočný uväzok,

– zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce,

– má nárok na dovolenku,

– má nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, napríklad pri vyšetrení u lekára,

– má nárok na stravovanie (stravné lístky), – má nárok na cestovné náhrady, atď.

***

Poznámka: Verziu článku pre profesionálov, vrátane diskusie, nájdete na www.drak.porada.sk, tu: http://www.porada.sk/t227220-odvodova-vynimka-pri-zamestnavani-dlhodobo-nezamestnanych-obcanov.html