Odkiaľ prišiel komunizmus: Po stopách beštiálneho systému

Ako generácia, ktorá zažila na základnej škole ešte komunizmus, mám hlavné fakty o komunizme zafixované podľa vtedajšej propagandy. Pamätám si, že som na ruštine musel písať esej o VOSR a výstrele z Auróry. Na hodine občianskej náuky v novembri 1989 sme taktiež mali učivo o nastolení komunizmu v Rusku a naša vtedajšia učiteľka sa nechcela vzdať týchto bludov, lebo podľa nej to boli večné pravdy.

Komunistická propaganda nám indoktrinovala do hláv, že bolševici Veľkou Októbrovou Socialistickou Revolúciou (VOSR) zvrhli feudálny cársky režim. Generácie po mne už zrejme majú v hlave upratané, no mám dojem, že je veľmi málo osvety o tom, ako sa komunizmus vyvinul a bol nastolený.
V októbri 1917 bolo Rusko už niekoľko mesiacov republika a idealistický predseda vlády Kerentskij mal predstavu o prerobení tejto rozsiahlej krajiny po vzore Spojených Štátov. Aj keď takáto predstava nebola reálna, Rusko bolo postavené na cestu k modernizácii svojho zriadenia a ekonomiky.
Bolševickí vrahovia však rozhodli inak.
Ďalším propagandistickým bludom boli reči o tom, ako revolúcia bola vyjadrením vôle ruského ľudu. Dvaja hlavní vodcovia – Lenin a Trockij – sa niekoľko rokov pred revolúciou ani v Rusku nezdržiavali, ale potulovali sa po krajinách ako Francúzsko, Švajčiarsko, v prípade Trockého aj Spojené štáty.
Medzi robotníkmi v Petrohrade šírili svoju propagandu cez časopis Pravda. Aj keď podmienky robotníkov boli v tej dobe otrasné, komunisti nenašli medzi nimi veľa podporovateľov a revolúcia bola elitná záležitosť. Nehovoriac o tom, že drvivá väčšina ľudí v Rusku žila na zaostalom vidieku, kde o nejakých revolucionároch ani nechyrovali dovtedy, kým ich neprišli zabíjať a znásilňovať.

Stalinov gruzínsky spoluzločinec prezývaný „Kamo“ sa preslávil tým, že čerstvo zavraždenému mužovi vyrezal z tela srdce a ukazoval ho ostatným členom gangu. Ponúkol tak inšpiráciu pre tvorcov filmu „Terminátor“. Postava bojovníka v počítačovej hre „Mortal Kombat“, ktorá vytrhávala protivníkom srdce z hrude, bola nazvaná „Kano“

Bolševici po revolúcii kontrolovali iba Petrohrad a celá revolúcia mala nasledujúce dva roky na mále a bola takmer zvrátená.
Ďalším bludom bola propaganda o nepriateľstve komunistov voči kapitálu, bankám, korporáciám a podobne. Aj keď Stalin, Lenin a ďalší bolševici sa živili pred revolúciou bankovými prepadmi, prepadávali ruské cárske inštitúcie. Naopak, kapitál na revolúciu mali od bankárov zo Švajčiarska, Nemecka a dokonca priamo z Wall Streetu.
 V roku 1928, sa po dohode s Leninom naštartovala prvá päťročnica /doplnené 19.11.: Lenin inicioval Nový hospodársky plán, na ktorý po jeho smrti nadviazala v roku 1928 prvá päťročnica/ vedená západnými korporáciami, ktoré do zaostalej poľnohospodárskej krajiny dodali najnovšie technológie, industrializovali a elektrifikovali ju.Postavili priemysel vrátane vojenského. Do novozriadenej centrálnej banky plynul kapitál priamo z vtedy tiež novovzniknutého amerického FEDu. Pamätajme na to, že zriadenie centrálnej banky bolo najdôležitejšou požiadavkou komunistického manifestu!
Inak povedané, nebyť západného kapitálu, ZSSR, aj keby vznikol, bol by iba vnútorne slabá a technologicky zaostalá krajina. Viac v tomto blogu: Preč s kapitalizmom!

Nielen to, bolševici taktiež nalákali desaťtisíce ľudí na presťahovanie sa za prácou do ZSSR a to hlavne z Ameriky. Zriadili im špeciálne zóny, napríklad Kareliu pre fínskych Američanov, enklávu vo Východnej Sibíri pre Židov a do stredoázijského regiónu zlákali černošské komunity. Napriek vtedajšej ťažkej ekonomickej situácii v USA, mnohí z nich boli vzdelaní ľudia, inžinieri a neprichádzali pod tlakom problémov v domovskej krajine. Prichádzali dobrovoľne a radi, boli to často marxisti, ktorí úprimne verili v novú ideálnu spoločnosť, kde sú ľudia bratia a všetko je spoločné a zadarmo.
Ako každá iluzórna vízia, aj táto skončila tragédiou pre naivne veriacich. V druhej polovici tridsiatych rokoch boli tieto enklávy rozprášené, lebo nová doba si žiadala štandardného socialistického človeka, ktorý nevytŕča ničím z radu.

Stali sa týmto bolševici neprijateľnými ? Ale nie!
Stalin bol mainstreamovými masmédiami v Amerike opakovane vychvaľovaný do neba. „Jeho metódy sú tvrdé, ale účinné“, hlásil vplyvný časopis TIME ešte v štyridsiatych rokoch.
V USA však bolo veľa ľudí nespokojných so stavom v ZSSR a šírením komunizmu (čo je centralizácia moci a totálna kontrola spoločnosti) a vyskytli sa aj ľudia vo vysokých pozíciách, ktorí tomu otvorene oponovali. Bol to napríklad senátor McCarthy, John Fidzgerald Kennedy, alebo Robert Welch. Ten posledný z menovaných jediný prežil bez ujmy. Ešte v tridsiatych rokov išiel ako množstvo iných západných veľkopodnikateľov založiť podnik do ZSSR. No to, čo tam videl, ho hlboko znechutilo. Komunizmus sa mu sprotivil natoľko, že založil John Birch society, ktorá hlásala porážku komunizmu. Rovnako žiadali návrat k hodnotám slobody v Amerike. Pádu komunizmu vo východnej Európe sa dočkali…

Weishaupt bol proponentom myšlienok o jedinej totalitnej vláde, namiesto všetkých vtedajších zriadení, čo neskôr viedlo k vzniku extrémnych režimov, komunizmu a fašizmu.

Čo však viedlo k celému tomu totalitnému zriadeniu, predsa sa nevyliahlo z vajca jedného dňa? Tiež vieme, že do Ruska bolo násilne importované zvonka, musela teda existovať veľmi vplyvná sila, ktorá to uskutočnila.
Pozrime sa, čo na tému dejín komunizmu hovorí jeden z najuznávanejších štátnikov všetkých čias, Winston Churchill. Podľa neho to začalo od Adama. Avšak nie od toho biblického, ale od Adama Weishaupta, profesora kanonického práva na jezuitskej univerzite v Ingolstadte. Sledujme teda túto stopu. Vieme, že Weishaupt založil v Bavorsku 1. mája v roku 1776 svoju „osvietenú“ organizáciu, spolu s frankfurtským vekslákom Bauerom. Jeho partner si zmenil meno na Rothschild podľa svojho adoptívneho loga – červeného štítu – a vytvoril jeden z najvplyvnejších bankárskych rodov v histórii Európy.
Churchill ďalej tvrdí a uzatvára, že nasledovatelia Weishaupta organizovali revolúcie až po prevrat v Rusku, čím sa im dostalo do rúk rozsiahle impérium.
Na revolúcie treba mať organizačný talent, zázemie a peniaze, pričom vyššie uvedené zoskupenie týmto všetkým disponovalo. Máme tu tiež červenú – farbu vášne, máme tu dátum založenia – prvý máj.
Toľko teda k Churchillovi a keďže práve toto obdobie má podstatný vplyv na dnešný svet, chcem povzbudiť čitateľov k ďalšiemu štúdiu.

Samozrejme, myšlienka komunizmu nevznikla v časoch Weishaupta, keď sa pozrieme ďalej do hlbín histórie, tak môžeme prísť až k Platónovi a jeho Utópii – o „ideálnom“ štáte, kde je všetko vlastnené spolu a štruktúra spoločnosti je nemenne nalinkovaná. Koniec-koncov komunisti sami pokladali Platóna za predstaviteľa „svojej strany“ v rámci ich dialekticko-materiálneho výkladu histórie.
Stopa by ďalej pokračovala cez niektoré náboženské komunity – napríklad židovských eséncov alebo prvé komunity kresťanov v Starom Ríme. Aj keď tu je treba povedať , že to skúšali len v malých skupinách, kde sa navzájom poznali a na dané obmedzené potreby to mohlo fungovať. Pokračovať by sme mohli mníšskymi rádmi (čo však opäť bola len špecificky vybratá komunita). Dôležité je tiež povedať, že tieto komunity boli dobrovoľné!
Tomáš Akvinský prispel k vývoju aj „trhového“ aj „sociálneho“ chápania ekonomiky. Vysvetlil, že okolnosti opísané v Novom zákone, kedy sa nasledovatelia novej viery formovali do skupiny, do ktorej vložili všetok svoj majetok, boli dané ich sitáciou a neboli to princípy určené pre celú spoločnosť. Správne si tiež všimol, že majetok v spoločnom vlastníctve nie je rozumne spravovaný a hlásal, že všetko by malo mať svojho majiteľa. Avšak, majiteľ by mal majetok zdielať s ostatnými. Aj keď Akvinský veľmi výstižne definuje morálku ako hlavnú silu v spoločnosti, výzvou na spoločné zdieľanie dal priestor pre rozvoj amorálnej teórii, že o celkovom využití majetku môžu svojvoľne rozhodnúť iní. Napríklad nacizmus, na rozdiel od komunizmu, ponechal až na výnimky majiteľom ich majetky, avšak nútil ich využívať pre spoločné zlo. Opäť raz skočím ďalej a opäť vyzývam študovať viac k tomuto bodu.

Graficky znázornená totalitná centralizácia Campanellovho „Slnečného mesta“

V šesťnástom storočí Talian Tommaso Campanella spísal svoj „Slnečný štát“ (v latinčine Civitas Solis, „Slnečné mesto“), nie nepodobný Platónovmu. Všetci si v ňom všetko delia, spoločné sú deti aj manželky. Kňazi rozhodujú o tom, kto s kým má deti a celkovo o všetkom dôležitom na základe astrológie. Toto dielo bolo zrejme najhmatatelnejším predobrazom ideálu komunizmu. „Slnečný štát“ mal byť uskutočnený v Španielsku, kde bola tematika slnka, osvietenia a pod. častá (pozri napr. „Los Alumbrados“). Campanella sa nakoniec usadil vo Francúzsku na dvore kráľa Ľudovíta XIII., kde šíril svoje myšlienky. Jeho nasledovníkom bol Ľudovít XIV, ktorý bol prezývaný „kráľ slnko“ a ktorý centralizoval Francúzsko v maximálne možnej miere. Vo Francúzsku sa uskutočnila aj revolúcia s komunistickými myšlienkami ako rovnosť a bratstvo, (ktoré sa úplne vylučujú s tretím slovom) sloboda.

Rôzne pokusy o socialistickú spoločnosť v rámci nejakej komunity v Anglicku a pod. nemali dlhé trvanie a neboli hybnou silou vedúcou k finálnemu nastoleniu komunizmu. Kľúčové však bolo zavedenie centrálnej banky, čo je najväčšou nohou vo dverách pre komunizáciu spoločnosti, ktorá stále prebieha.
Kvôli stručnosti už spomeniem len nemeckých filozofov ako Hegel a Feuerbach, ktorí inšpirovali aj Marxa. Ten spojil svoju organizáciu s „Ligou spravodlivých“ a vytvorili „Komunistickú ligu“. Liga spravodlivých bola založená nemeckými vyhnancami v Paríži a bola ideologickým a organizačným pokračovaním Weishauptovej organizácie.

Komunizmus vo svojej východoeurópskej extrémnej forme padol, ale svet bude ešte dlho zápasiť so škodlivými komunistickými prvkami, ktoré boli a sú indoktrinované západnej spoločnosti ako „moderné progresívne koncepcie“.