Odkaz Helsinskému výboru pre ľudské práva

Otázka (odkaz) pre Helsinský výbor pre ľudské práva – aké práva má rodič, učiteľ, opatrovník, ak od dieťaťa, žiaka, zverenca, obdrží „výchovnú facku“, absolvuje od neho „výchovný pohovor“, dostane mená a „tituly“, poslaný je kamsi, alebo ten „subjekt“ ľudských práv pred učiteľmi a rodičmi máva chartou práv alebo týmito novinovými článkami… Ľavicovo orientovanému „ľudsko-právnemu“ denníku Pravda odporúčam sebareflexiu a kontakt s realitou…
Rodičia a učitelia sa aj na Slovensku majú začať báť detí, z ktorých spoločenský a ekonomický systém vychováva egoistických, svojvoľných sebcov a narcisov?
Britskí rodičia sa údajne boja „riešiť“ vlastné deti a radšej volajú políciu…
http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/348936-britski-rodicia-nezvladaju-svoje-deti-pre-surodenecke-hadky-volaju-policiu/
Ak to nie je pravda, tak Pravda zasa zavádza a fabuluje tak, ako spravidla pri témach ľudských práv…
Pre istotu – zopár dobrých  odporúčaní: Takzvané „výchovné zauchá“ nikdy žiadnemu dieťaťu nedávajte. Sú ponižujúce. Buďte empatívni (empatia – schopnosť vžiť sa a vcítiť do role, veku a rozumových schopností dieťaťa…).
Konflikty riešte rýchlo a vecne. Hoc aj hlasnejším pokynom, aby si vás dieťa „všimlo“ a spozornelo. Ak nereaguje, použite neškodný hmat a chvat, odoberte im „hračku“ alebo – preveste cez plece (ako vrece) a odneste z miesta „činu“. Ak melie „kol do kola“ (chce toto, tamto, tam, inam) – odvádzajte ich pozornosť inam, a ak to nie je žiaduce, potrebné a vhodné – nevyhovejte, ignorujte ich.
Emočné, citové vydieranie, alebo vám aj im škodiace afekty zvládajte posilňovaním vlastnej vôle, odolnosti na chladnej mysle. Extrémne afektívne prejavy riešte silným objatím (pritúliť, podať pohár vody…). Niektoré deti, najmä v období vzdoru majú sklon k zlostným hysterickým výstupom. Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov… Ak to vzdáte raz a deti nezvládnete, hrozí, že vás „zvládnu“ oni – a vy „končíte“…
Komunikácia s deťmi v konfliktných situáciách sa niekedy javí ako „boj dvoch strán“. Vedzte, že v rámci ontogenézy ľudskej psychiky (vývinová psychológia) ide o postupnú afirmáciu (sebapotvrdzovanie, individuácia) detí v časti „som, chcem, ja, prejavy vôle“. A, možno aj o vaše silnejšie ego, než ste vy sami… kontrolujte ho…
Rozlišujte zdravú a nezdravú asertivitu (prostriedky a nástroje na dosiahnutie cieľa a účelu zákroku u seba i detí…).
Po odoznení incidentu (niekedy s odstupom času) ale vždy (!) má nasledovať pre dieťa netýrajúci a psychicky ho nedeptajúci pohovor (prevencia), po ňom pre obe strany a najmä dieťa oslobodzujúci zmier a následné odvedenie pozornosti dieťaťa inam…
Presila voči dieťaťu (obaja rodičia) nie sú vhodné (nadbytočnosť). Celá zúčastnená rodina, riešiaca incident a  „hučiaca“ do dieťaťa nie je vhodná. Stačí jeden z rodičov. S dieťaťom nech komunikuje otec alebo matka v závislosti na charaktere incidentu (mužský a ženský vzor). Osamelý rodič (matka, otec, opatrovník) – sú vždy, žiaľ, dva v jednom. Nadužívanie „nadprahovej“ represie (zvýšený hlas, krik a fyzický kontakt pri zásahu) už od najútlejšieho veku dieťaťa (batoľa, lezúň, raný predškolský vek) má pre zdravý vývin dieťaťa (ontogenéza) a jeho socializáciu a oslabujúci účinok. Dieťa rozumie a chápe len postupne, v dôsledku pozitívneho inštruktívneho posilňovania. Učí sa „za chodu“ aj ako tiež raz budúci rodič od svojich rodičovských alebo opatrovníckych vzorov.
Pozitívne posilňovanie pochvalou by malo prevažovať, podľa možností aj vtedy, ak naň niet dôvod a vy pokroky svojich ratolestí považujete za samozrejmosť: „…pekne držíš farbičku, krásne a spôsobne papáš, obúvaš sa, upratuješ po sebe, …“.
Nepoužívajte príkazy a rozkazy typu: „Vynes smeti!“ a nevyžadujte to od nich ihneď, ak práve majú inú (svoju) činnosť. Odporúčam: „Veľmi by si mi pomohol (la) vynesením smetí…“. Pokojne ich aj poproste tak, ako dobre by to padlo i vám… ocenia to. A –pokojne im za to poďakujte.
Chváliť, chváliť a chváliť. Od rána do večera… samozrejme, tiež vyvážene a dôvodne. Občasné incidenty a konflikty sa v celodennej pohodovej atmosfére a hlavinke stratia a rozplynú do zabudnutia… väčšina z nás si na detstvo spomína len v dobrom…
Smutnou výnimkou sú týrané deti, z ktorých vyrastú osobnostne narušení dospeláci… majúci a „vychovávajúci“ svoje vlastné deti… a tak kol-dokola…
Poznámka – daný stav zavinili post „Novembrové“ systémové chyby štátu pri zabezpečení rodiny a vzdelávania detí na I. a II. stupni ZŠ.
Namiesto vecných riešení a apelov na rezort školstva denník Pravda zverejňuje mrazivé, nič dobré neveštiace slohové práce pseudo odborníkov na ľudské práva, zaváňajúce represiou…
Riešenie prinesie len pevná triáda štát-rodina-škola. Nie mávanie chartou… prílišná tolerancia práv, slobôd, najmä pseudo práv a pseudo slobôd škodí dieťaťu i spoločnosti. Za dieťa je zodpovedný rodič, opatrovník a škola. Nie dáky Helsinský výbor…
http://www.rozhlas.cz/pardubice/radioporadna/_zprava/tolerantni-vychova-nici-detem-hodnoty-jsou-nezvladatelne-zle-a-niceho-si-nevazi–1464809

Bloger reagoval na článok v  denníku Pravda: http://nazory.pravda.sk/osa/clanok/350393-europa-proti-vychovnemu-zauchu/

Česko: Dienstbierov návrh zákona, rozširujúceho a posilňujúceho právomoci českej ombudsmanky prešiel prvým čítaním: „Důležitost dělby moci na zákonodárnou, výkonnou a soudní definoval již francouzský filosof Montesquieu. Toto rozdělení je důležité, aby moc nebyla zneužívána. Jednotlivé pilíře se navzájem kontrolují a vyvažují. A tento princip by neměl být narušen tím, že ombudsmanovi dáme podivné pravomoci, které mu naprosto nepřísluší.“
Viac: http://www.reflex.cz/clanek/komentare/63271/ombudsman-se-stane-novodobym-prokuratorem-princip-delby-moci-bude-vazne-narusen.html