Od hyperkrízy k vojne. (1)

Inflácia tvorí reťazovú reakciu vzniku zmluvných protistrán. Po strate účinnosti inflácie

Rozpad menového poriadku je celospoločenským konfliktom. Môže skončiť diktatúrami, alebo aj vojnami. Inflácia živí množstvo zmluvných protistrán. Po strate účinnosti dopingu bude musieť jedna ustúpiť. Dobrovoľne to nepôjde.

Prvou vážnou príčinou tohoto konfliktu je

Prvotným a najväčším konfliktom je konflikt medzi tvorbou peňažného dopingu a tvorbou reálnych hodnôt účastníkmi reálnej ekonomiky. Tento doping povzbudzuje k výkonu aj samotné banky – tvorcov dopingu, aj spotrebiteľov, producentov, samosprávy i vlády. Ekonomiku finančného sektora môžeme vynechať, lebo motivácia pre jej záchranu a dôvody pre riešenie jej vnútorných konfliktov sa v budúcnosti vytratia. Osudy bohatých finančných špekulantov nemôžu byť na programe dňa. Tento prvotný konflikt má formu dlhu. Raz nadobudne rozsah a rýchlosť rastu, ktorá nebude zvládnuteľná. Doping prestane zaberať. V tech chvíli nastane konflikt medzi dlžníkmi a veriteľmi – bankami. Doteraz ustupovali zväčša dlžníci – doping ešte fungoval a zvyšoval ich neefektívny výkon. Bankári budú musieť nakoniec ustúpiť. Ich skrachované banky môže prevziať štát.

Autoritatívne režimy majú  v takejto situácii veľkú výhodu. Ich rozhodnutie môže byť rýchle a efektívne. Aj v prípade zahraničných vlastníkov bánk je nútená správa a zoštátnenie skrachovanej banky logickým a pre záchranu ekonomiky oprávneným krokom. V krajinách tzv. liberálnej demokracie je dodržiavanie právnosti zložitou a zdĺhavou cestou pre hľadanie účinného riešenia. V krajných prípadoch sa ale aj tu používa diktát – napríklad zoštátnenie zlata, alebo prevod úspor na banku a pod. Tým sa mení ekonomický konflikt na právny a prípadne i sociálny.