O systéme boja proti systému korupcie (čo ich nezabije, to ich posilní)

Korupčníci idú tri kroky pred bojovníkmi proti korupcii. Vidieť to z toho, že žiaden pokus o útok na hegemóniu korupčníkov u nás nikdy nepriniesol zníženie úrovne korupcie, práve naopak, miera korupcie stále stúpa. Je to len tým, že už keď sa tvorilo nastavenie základných pravidiel našej spoločnosti, bolo to urobené tak, aby veľká korupcia mohla prebiehať bez ohrozenia korupčníkov? Že v akomsi genofonde našej spoločnosti je zakódovaná nevyhnutnosť toho, že voličov okrádajú tí, ktorých si voliči zvolili aby hájili ich záujmy?   A ak je to tak, dá sa s tým reálne bojovať za súčasného stavu vývoja?

Tým súčasným stavom vývoja myslím stav, kedy si korupčníci už nepotrebujú zabezpečovať beztrestnosť – to je už dávno pokryté tým, že do rozhodujúcich funkcií v polícii, prokuratúre a súdnictve sa už dávno vyberajú takmer výhradne im lojálne indivíduá, podobne ako to bolo za komunistov (hoci tí sa za to pred nami aspoň občas hanbili),  teda ľudia, ktorí majú maslo na hlave, buďto za niečo konkrétne alebo len za to, že boli vybraní s porušením pravidiel, alebo ľudia, čo jednoducho sú mentálni alebo morálni mrzáci (alebo oboje); takí ľudia slúžia veľmožom korupcie verne, pretože vedia, že v prostredí otvorenej konkurencie by sa ich životná úroveň veľmi výrazne znížila. Myslím stav, kedy ide o vyššiu úroveň: o to, ako „veci“ urobiť tak, aby to bolo ako-tak prezentovateľné v zahraničí a z hľadiska organizácií, ktoré majú korupciu potierať, teda polícia, prokuratúra, súdy a tiež napr. Úrad pre verejné obstarávanie (niekedy označovaný trochu dlhším, ale viac realistickým menom „Úrad pre vytváranie zdania nutnosti dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní“) aspoň nejako „akože-právne“ zdôvodniteľné. Tak, ako keď sa napríklad vymyslí nejaká spoločnosť ROA (pozor, skratka neznamená „Rafinovane ožobračovacia agentúra“), ktorá akože v súlade so zákonom akože riadne vyberie (čírou náhodou všetko stopercentne „rozumných“) dodávateľov, ideálne tiež takých, ktorí pracujú aj pre akože slobodné médiá, nech ich máme na našej strane, a tým je vec vybavená.  No a keď sa to nepodarí, ospravedlníme sa, akože slobodné médiá trochu urobia bububu, a budeme hľadať iné riešenie (ako je uvedené vyššie, nehrozí nič horšieho ako to, že bude nutná nejaká tá nadpráca nejakých už predtým dobre zaplatených indivíduí). Teda dá sa s týmto bojovať? A ako?

Keď som, tuším pred asi viac ako desiatimi rokmi, mal krátku prezentáciu v rámci akcie organizovanej slovenskou pobočkou Transparency International, do miestnosti vstúpil človek, o ktorom som mal isté podozrenie (neskôr potvrdené), že korumpuje politikov pre svoje obchodné ciele. Jeho prítomnosť na akcii bola potvrdením tézy, že náš svet nie je prísne rozdelený na korupčníkov a tých, ktorí proti nim bojujú, ale tieto dve skupiny do seba prerástli tak, že nevieme kto je kto. Korupčníci sú radi informovaní o poslednom vývoji v oblasti boja proti korupcii, a čo viac, je pre nich ideálne, keď tento boj môžu sami viesť! Keď oni rozhodujú o tom, kto a ako bude s korupciou bojovať!

Aj to je jeden zo znakov toho, čo sa dá nazvať korupčný systém, ako o ňom hovorí docent Pavol Frič z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovy v Prahe.

O tom, ako s korupčným systémom lepšie bojovať, si príďťe pohovoriť na prednáške

doc. Pavla Friča

Piatok 26. apríla 2013 o 17.00

v Liberálnom dome (roh Trenčianskej a Priemyselnej) v Bratislave.