O domácej politike ako poučenie zo zahraničia

V korupčnej kauze, ktorá v súčasnosti otriasa českou vládou, je jedna zaujímavá paralela so slovenskou politikou. Možnosťou riešenia vládnej krízy je aj vymenovanie Miroslavy Němcovej za premiérku, čím by sa stala historicky prvou ženou na čele českej vlády  [1]

Podčiarknuť: Němcová nie je Radičová

Němcovú som videl v televíznych diskusiách okolo zatknutia poslanca Ratha a jeho vydania na trestné stíhanie. Vystupovala v nich nielen ako politička, ale predovšetkým ako štátnička. Pôsobila múdro, dôveryhodne a slušne. Ak mať na Slovensku premiérku, tak takúto by som chcel.

Aj preto dúfam, že sa pokúsi byť niekým viac, ako len poučenou Radičovou. Radičovej problém totiž nebol iba v tom, že prišla do naozajstnej politiky podstatne neskôr ako Němcová (neriešim teraz to jej hovorcovstvo začiatkom 90 rokov). On tkvel v inom. Napriek vstupu do politiky, hoci oneskorenému, totiž ostala naďalej tou sociologičkou, ktorá o spoločenských problémoch rozpráva, ale ich nerieši. A od reálnej politiky si držala dištanc, hoci sa zároveň rada na tú političku aspoň navonok hrala. Samozrejme, „transparentnú političku“. To je ale schizofrénia. Mohlo to čiastočne fungovať, kým na ňu neprešla individuálna zodpovednosť za politické rozhodnutia. Akonáhle však prešla, a ona napriek tomu stále ignorovala reálnu politiku ako niečo špinavé, tak len podporovala tú skutočnú prašivinu v nej. Žumpa neprestane smrdieť len preto, že si zapcháme nos.

Radičová bola dvojakým sklamaním: z nej, ako aj z tých, ktorí dopustili, aby získala ten post, kam vôbec nepatrila. To druhé patrí aj nám, jej voličom. Ten jej falošný boj za transparentnosť, keď sa riešili symboly (zverejňovanie zmlúv a pod.) namiesto podstaty a jej neschopnosť prijímať a presadzovať rozhodnutia, bol tak tristný, že človek sa s odstupom času sám seba pýta, či náklady jej zlého vládnutia stoja za ten rok aj trištvrte vlády bez červenej bandy.

Hovorí sa, že Dzurinda ju potopil. Myslím si však, že ak by si cielene budovala podporu v strane, Dzurinda by si nič také dovoliť nemohol. No ako sa zachovala voči tým, čo jej pomohli presadiť sa ako líderke do volieb 2010 proti I. Miklošovi? To bolo cielené budovanie vlastnej podpory ako premiérky? Nešlo pritom len o nevytvorenie vlastnej „platformy.“ Nech sa totiž v SDKÚ stalo čokoľvek, niekto – ona alebo človek z jej okolia – musel urobiť chybu, keď významný poslanec pôvodne z tábora jej predvolebných straníckych podporovateľov (Janiš) nominoval Trnku do funkcie generálneho prokurátora pár mesiacov po voľbách! Ale nechcem nosiť drevo do lesa [2], keďže všetko podstatné už bolo napísané.

Okrem toho v kritických chvíľach strácala nervy, a ak ju niekto za to ľutuje, potom si treba položiť otázku, či sme na tom naozaj tak zle, že nám musela vládnuť poľutovaniahodná „politička“.

A keď už je v spojitosti so situáciou v Česku všade plno rečí o politických obchodoch ako korupcii, či klientelizme, čo iné bolo obsadenie miesta šéfa premiérkiných poradcov svojim životným partnerom? Konal sa na toto miesto nejaký konkurz? Dnes sa verejnosť smeje Nečasovi a Nagyovej, ale Radičovej a Balázsovi sa niekedy aj tlieska. Neklientelistická Radičová však mala zverejniť svoj privátny pomer k Balázsovi, keďže jeho post bol v jej menovacej pôsobnosti a on žil z peňazí slovenských daňovníkov! Pani transparentná ale nebola transparentnou tam, kde mala začať. Preto sa niet čo diviť, že v politike skončila skôr, ako by vôbec niečo poriadne začala, nieto dokončila.

V krajine hrubých čiar treba urobiť aj jednu hrubú navyše. Za Radičovou v politike.

[1] http://www.sme.sk/c/6844608/nmcova-pre-sme-radicova-je-pre-mna-inspiraciou-aj-varovanim.html 
[2] http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/radicovej-zodpovednost.html