O čom médiá z Bali neinformovali
Klaus Schwab v prejave na summite G20 v Indonézii ohlásil nástup multipolárneho svetového poriadku, ktorý bude riadený a ovládaný konkordátom civilných vlád a veľkým biznisom! Šéf Svetového ekonomického fóra to nazval novou érou zainteresovaného kapitalizmu, čo nie je nič iné ako vláda korporácií a uplatených vládnych úradníkov, ako sme videli počas covidovej krízy, keď farma koncerny riadili politické kroky jednotlivých vlád! Poznámka: B20 nerovná sa G-20
„Excelencia, vážení účastníci tohto veľmi dôležitého stretnutia. Dovoľte mi, aby som najprv zablahoželal vláde a prezidentovi Indonézie k takej veľkej pohostinnosti pre nás všetkých, ktorí sme tu prítomní. Rád by som tiež vyjadril svoj obdiv nad kvalitou prípravy tohto stretnutia B20. Pripomína mi to, že som v roku 2010 navrhol vtedajšiemu predsedovi skupiny G20 kórejskému predsedníctvu, aby do rokovaní skupiny G20 začlenil silný podnikateľský rozmer, pretože hlboko verím v koncept viacerých zainteresovaných strán, čo znamená, že musíme všetci spolupracovať s podnikmi, samozrejme s vládami a občianskou spoločnosťou na riešenie občianskych problémov v našom svete. Dovoľte mi len štyri poznámky týkajúce sa generovania rastu prostredníctvom inovácií. Po prvé, ak sa pozriete na všetky výzvy, môžeme samozrejme hovoriť o multikríze, ekonomickej, politickej, sociálnej a ekologickej a inštitucionálnej kríze, ale v skutočnosti musíme čeliť hlbokej systémovej a štrukturálnej reštrukturalizácii nášho sveta. A to bude nejaký čas trvať a svet môže vyzerať inak potom.
Máme záporné zdroje a prechodový proces. Z politického hľadiska je snahou síl, síl politickej transformácie, samozrejme prechod do multipolárneho sveta, ktorý má tendenciu náš svet oveľa viac fragmentovať , a z takých dôvodov sú akcie, ako je táto, ako je G20 a tak ďalej, veľmi dôležitou spojnicou, aby sa zabránilo príliš veľké segmentáciu. Povedal by som, že namiesto globalizácie nášho sveta dochádza k jeho blokovaniu. Ak sa pozriete na sily ekonomickej transformácie, chcel by som len spomenúť štyri: Energetická transformácia, ktorú potrebujeme a kde Indonézia zohráva veľmi dôležitú úlohu. Po druhé, pretváranie našich dodávateľských reťazcov, kde Indonézia môže hrať veľmi dôležitú úlohu. A tiež by som povedal, že ide o integráciu vonkajších nákladov. Stačí sa pozrieť na plasty, 10 miliárd ton plastov ročne sa dostáva do našich oceánov, a preto som veľmi rád, že pri príležitosti tohto stretnutia G20 B20 môžeme oznámiť a slávnostne začať stretnutie O-20, ktorého cieľom je lepšie sa starať o naše oceány. Okrem toho, že vidíme pretváranie našich dodávateľských reťazcov, energetickej transformácie, internalizácie externých nákladov, však vidíme aj dôsledky militarizácie našich ekonomík. Teraz to všetko znamená, aspoň na začiatku, veľké náklady. Ak reštrukturalizujete spoločnosť, odpisujete náklady a samozrejme vidíte, že akcionári trpia. Ak reštrukturalizujete ekonomiku, výsledkom je zníženie príjmov, disponibilného príjmu, čo môže viesť k rozsiahlemu sociálnemu napätiu, ktoré vidíme v našom svete sa teraz vyvíjať. Ako sa vysporiadame s touto transformáciou, ktorá môže trvať niekoľko rokov? Nielen uplatňovaním krízového riadenia, nielen reagovaním, ale aj cieľavedomým budovaním budúcnosti. Mali by sme túto prechodnú dobu využiť s jasnou koncepciou toho, čo chceme dosiahnuť, ako chceme z tejto prechodnej doby vyjsť? Chceme z neho vyjsť ako udržateľnejší, odolnejší a inkluzívnejší svet. Teraz, môj druhý bod sa týka štvrtej priemyselnej revolúcie. Ako som spomenul, keď som písal knihu o štvrtej priemyselnej revolúcii a koncipoval myšlienku tejto revolúcie, opísal som 23 technológií, a v tej dobe, pred iba piatimi rokmi, bol rad z týchto technológií považovaný za science fiction. Dnes sa všetky stali realitou a novými technológiami, s ktorými sa musíme vysporiadať, kvantová technológia, meta svety a ja som veľmi hrdý, že Indonézia je opäť jednou z krajín, ktorá chce ísť na čele tohto vývoja 4. priemyselnej revolúcie, V čom je 4 priemyselná revolúcia iná? V troch veciach: Po prvé je to rozsah. Na rozdiel od predchádzajúcich technologických inovácií sa nezaoberá jednou alebo dvoma inováciami. Je to celé panoptikum technológií, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a ktoré úplne zmenia spôsob výroby, spotreby a komunikácie. Ale druhým prvkom je rýchlosť. A keď sa pozriete na technologické revolúcie, obvykle prebiehajú formou sínusoidy. A práve teraz sa nachádzame v inflexnom bode exponenciálneho vývoja a technológia sa úplne zmení. To, čo robíme v súčasnej dobe, a nielen to, čo robíme a nastavujeme ďalšiu zmenu, zmení a bude to mať vplyv aj na to, kto sme my. Stačí sa pozrieť, ako aj internet za posledných 20 rokov do istej miery zmenil našu identitu. Som veľmi hrdý na to, že Svetové ekonomické fórum je tiež na čele takých nových technológií a ukážeme príklad aj tu v rámci našej prezentácie O-20 Initiative. Môj ďalší tretí bod, tretí rozdiel, ktorý vidíme vo štvrtej priemyselnej revolúcii, je skutočnosť, že víťazi berú všetko. Na rozdiel od predchádzajúcich priemyselných revolúcií je veľmi ťažké niekoho kopírovať, takže ak prídete s niečím prvý, ste víťazi. A to bude do značnej miery určovať globálnu konkurenciu na národnej, ale aj na obchodnej úrovni, a dúfam, že nie príliš nepriateľským spôsobom v nadchádzajúcich rokoch. Teraz len dve posledné poznámky. Spolupráca verejného a súkromného sektora. Dnes by niektorí ľudia povedali, že ešte pred dvoma rokmi, kým nenastala kríza, že to bol podnikateľský sektor, kto bol na čele. A teraz, po kríze s covidom, že je to od tej doby vláda, ktorá je na čele. Nie, mali by to byť vlády a podniky.
Vlády a biznis musia spolupracovať, aby sa stali rýchlou rybou, pretože v našom dnešnom svete už to nie je tak, že veľká ryba požiera malé ryby, ale je to rýchla ryba, ktorá požiera pomalú rybu, a aby ste boli rýchlou rybou, a dúfajme, že aj veľkou rybou ako Indonézia, musíte mať dva kopiloty, biznis a vlády. Môj posledný bod sa týka dôvery. Ak je podnikanie skutočne silou dobra, ktorou musí byť, musí praktizovať kapitalizmus zainteresovaných strán. O takomto koncepte som pred viac ako 50 rokmi napísal knihu a zasvätil som svoj život presadzovaniu zodpovednosti zainteresovaných strán. Podnikanie by nemalo slúžiť iba akcionárom, ale musí slúžiť ľuďom a starať sa o našu planétu. Len tak si business získa dôveru, ktorú potrebuje, aby bol inovatívnou silou, ktorá z našej spoločnosti urobí lepšiu spoločnosť. Dovoľte mi, aby som uzavrel tým, že keď sa pozrieme do budúcnosti, môžeme byť plní dôvery, ak sa budeme držať troch konceptov: Inovačná transformácia, inovácia a spolupráca. Ďakujem vám.“
Všimnite si, ako sa správajú USA, Rusko, vedenie EÚ a vlády členských štátov EÚ; aj prečo neriešia jadro problému cien energií a inflácie (nesmú, majú zakázané!); nesmú zastaviť ani migráciu; vysvetlivky a komentáre (názory pána VK sa nemusia zhodovať s názormi editora) tu:
Editoval: Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!