O ČO IDE NA UKRAJINE?

Z udalostí na Ukrajine nejásam. Nebojte sa! Nemám najmenších pochýb o tom kto je Janukovič.

Veď sme si svojho Janukoviča z Elektry na Slovensku predsa zažili. Lenže!

Lenže to nie je celá pravda o príbehu na Ukrajine.

Viem, že to čo teraz napíšem, my nijak osobne na popularite nepridá, pretože to pôjde proti všetkým tým nadšeným a oslavným statusom, postom a komentárom na margo Ukrajiny, ktorých sme dnes svedkami.

Dokonca i tyzden.sk priniesol zdravicu s nazvom Ukrajina zvíťazi (http://dennik.tyzden.sk/juraj-kusnierik/2013/12/13/ukrajina-zvitazi/) a podpisali ju ludia, ktorých si vážim. No bohužial, mylia sa!

Pomáhať si v boji o charakter Ukrajiny barličkov vstupu do EU, je jeden z najväčších failov, ktorý sa neskôr vráti elítám, ktoré vzídu z toho dočasne úspešneho boja ako bumerang a časom ich vlastní občania tou barličkou vyfackajú!

To vytriezvenie zo vstupu (asociovania sa) do EU, bude nakoniec pre väčšinu Ukrajincov prebudenie sa z ich sladkého sna o EU do tvrdej reality konkrétnej politiky EU!

EU nie je totiž žiadnym demokratickým spolkom!

Princípy a reálny výkon moci na ktorých funguje dnes EÚ, predstavujú niečo čomu súdruhovia v 80tych rokov hovorili demokratický centralizmus.

Poučenie z historie znie, že komunizmus je nereformovateľný!

V dnešnej virtuálnej dobe, kedy sme naše životy vďaka bezprecedentnému nárastu informačných technologii zrýchlili na úroveň svetla, prechod od eufórie a nadšenia z demokracie a európanstva Ukrajincov k desilúzii a k nihilizmu, može trvať niekoľko hodín!

V čase, kedy európanstvo Ukrajiny má cenu 20mld EUR, no zároveń v čase, kedy je už Európa rozčesnutá na jadro a perifériu, len sotva ľudia žijuci v tých dvoch častiach Európy pochopia význam tejto ceny.

O tom, že bude realizovaná s totálnym demokratickým deficitom nepochybujte!
Vysledkom toho všetkého bude nielen vstup Ukrajiny do Európy, ale aj Európy do Ukrajiny! Posilnia sa tie prúdy a démoni spiaci v závetrí nadšenia Ukrajincov z EU a EU z Ukrajiny o ktorých ani dnes nechceme nič tušiť

Verte, že popri tých vyvolaných démonoch bude náš Kotleba vyzerať ako hovorca Inštitútu pre ľudské práva. Prvé dôsledky uvidíme už pri Eurovoľbách a opäť sa len všetci budú čudovať kde sa zobral taký nárast podpory extrémizmu v Európe. To, že je to priamy dôsledok realnej politiky EU napriklad vo vzťahu k Ukrajine, či Škótsku alebo Katalánsku a o spoločných politikách EU už ani nehovoriac, si nikto nebude chcieť pripustiť. Je to totiž tabu, ktore nik nechce prelomiť!

Riešiť budúcnosť Ukrajiny bez účasti Ruska, je ten najväčší omyl, ktorý hlúpa a terajším vitazstvom opojená EU robí a zároveň cesta do pekla!

Rusko posledných 10 rokov rozširuje svoj „životný priestor“.

Putin potom čo získal titul – ten ktorý vyviedol Rusko z Jeľcinovského bankrotu – dnes buduje svoj historický pomník – ten ktorý opäť urobil z Ruska globálnu superveľmoc.

Za posledné 3 roky zo všetkých geopolitickych stretov vychádza víťazne.

Ukrajinský podpis asociačnej dohody s EU je de facto prehrou EU. A všetky oslavné zdravice tohoto „úspechu“, sú len bezduché prázdne reči.

Žiadne víťazstvo sa totiž nekoná. Z dlhodobého hľadiska je to katastrofa pre EU!

Putin totiž vie, že čas hrá pre neho. Otestoval si to uz na rozklade Oranžovej revolúcie. Takéto pseudovíťazstvo tu uz totiž bolo. No v momente keď išlo do tuhého a o udržanie výsledkov Oranžovej revolúcie sa EU vytratila ako gáfor a jej verbálne rétoricke cvičenia mali na konkretný život Ukrajincov rovnaký dosah, ako dnešne bezduché výzvy oslavujúce víťazstvo Ukrajincov.

Jediné čomu rozumie Putin je moc.

Dnes Putin nemá na strane Západného civilizačného okruhu partnera, ktorý by rozumel Putinovej mentalite tak, ako Winston Churchill rozumel Stalinovej. Pretože dnes na Ukrajine by bolo skutočným víťazstvom Churchillovska dohoda 50:50 na spôsob povojnovej Juhoslávie a vytesnenie Ukrajiny do akejsi neutrálnej zóny pod rovnomernym dohľadom EU a Ruska! Tak, aby sa budúce udalosti, ktoré dnešné hlúpe a predovšetkým totálne bezobsažné víťazstvo tzv. proeurópskych síl na Ukrajine prinesie – nepreliali do centra kontinentu, ktory stále vo svojej Nepokore, Nadutosti a hlavne zaslepenej samoľúbosti elít EU po roku 1989 trpí azda najťažšou schýzou a to tou, že keď výhlasila EU Boha za mŕtveho – vlastní novú Archu úmluvy „ľudských práv“, ktorú je potrebné naplniť vo všetkých kútoch sveta. No tento najväčši Sebaklam, ktory priniesla krvava Osvietenská revolucia vo Francuzku v roku 1789 – je zároveň aj smrtiacim koncom Západu!

Harry S. Truman, Winston Churchil, Margaret Thatcher a Ronald Reagan – nemáme ich!

Keby sme ich mali, vedeli by sme, že jediným imperatívom zahraničnej politiky vo vzťahu k Ukrajine sú dve veci:

Po prvé izolovať všetko to nebezpečie o ktorom tušíme i netušíme, že na Ukrajine je , na našich hraniciach a nedovoliť, aby sa prelialo do kontinentálneho života Európy!

Po druhé dosiahnúť takú mocenskú dohodu s Ruskom, ktorá umožní relatívny autonómny vnutropolitický život Ukrajiny a následne obozretne selektívne podporovať, skoliť a vychovávať takých lidrov Ukrajiny, ktori budu mať v sebe jej historicko-politicku sebareflexiu (ukotvenosť a sprítomnenú historickú pamäť) a zároveň budú schopní časom formulovať vlastnú sebavedomú a mocensky udržateľnú pozíciu Ukrajiny medzi EU a Ruskom.

Najdôležitejšie o čo dnes na Ukrajine ide, nie sú žiadne ľudské práva, ani asociačná dohoda s EU a ani víťazstvo opozicie!

Fundamentálna výzva je ako ziskať čas voči Putinovi. Čas natoľko dostatočne dlhý a stabilný, aby Ukrajinská elita z paktu s Putinom 50:50 mohla vzniknúť!

Pretože je len jedina pravda a ta znie:

KULTÚRNE, HISTORICKY, MENTÁLNE UKRAJINA DO EUROPSKEJ UNIE NEPATRÍ !

TO, ŽE ŽIVÍME V UKRAJINCOCH SEBAKLAM „VSTUPU UKRAJINY DO EU“ SA NEUVERITELNE RÝCHLO EU VYPOMSTÍ!

PREDSTAVA, ŽE SA RUSKO VZDÁ UKRAJINY JE TO NAJŤAŽŠIE SCI-FI V AKE NIEKTO DÚFA. NEVZDÁ!

MOCENSKOU GEOPOLITIKOU VYTESňOVANIA RUSKÉHO VPLYVU NA UKRAJINE, UZATVORENÍM VPLYVOVEJ POZIČNEJ DOHODY MOŽEME AKO TAK OTVORIŤ ŠANCU, ŽE UKRAJINA SA JEDNAK NEROZPADNE A JEDNAK BUDE SCHOPNÁ VYGENEROVAT VLASTNÉ POLITICKÉ SEBAVEDOMÉ ELITY, KTORÉ JEJ ZABEZPEČIA NEUTRÁLNY VYVOJ!

OSLAVOVAŤ DNES VÍŤAZSTVO UKRAJINSKEJ OPOZÍCIE, ČI ZROVNÁVAŤ ICH POULIČNÚ REVOLÚCIU S NOVEMBROM 89, JE ŤAŽKÝM NEPOCHOPENÍM NIELEN DOBY, ALE AJ TOHO O ČO SA V SKUTOČNOSTI NA UKRAJINE HRÁ!

Priatelia,

to čo dnes potrebujeme je

Doktrína veľkého konzervatívneho obratu v slovenskej politike.

Ta musí vychádzať z pochopenia a porozumenia reality ktorej sa dnes nachádzame.

Priatelia,

doba dnes, ale aj tá ktorá nás čaká je neistá, nejasná a plná nepredvídateľných vulkanických udalostí (nástrah), o ktorych dnes ťazko niečo konečné môžeme povedať. Práve preto a v ústreti nadchádzajúcim zložitým časom je našou povinosťou sa obrniť-zaštítiť našou historickou pamäťou, skúsenosťou a tým, čo môžeme čerpat z našej dejinnej Slovenskej otázky!

Akokoľvek to znie pateticky a archaicky, nadchádza čas sa obrátiť k našim predkom! Porozumiet ich hlasu a formulovať následne odpoveď, na to čo je dnes naša Slovenská otazka?

Je čas opustiť staré mantry v ktorých Slovenská politika uviazla a zároveň prelomiť niektoré tabu, o ktorych sa nesmelo doteraz verejne hovorit!

Naša politická zodpovednosť pochádza a tkvie uprostred a vo vzťahu k politickému slovenskému národu. Táto zodpovednosť je a musí byť nadradená zodpovednosti z uzatvorených medzinárodnych zmlúv – zaväzkov.

Jedine v takto konštituovanej zodpovednosti voči politickému slovenskému národu budeme schopni formulovat a aj prakticky napĺnať autentický zmysel politiky v konkrétnom priestore a case.

Ak pochopíme kto sme, čím sme a kým sme boli – ak teda do centra nášho premýšlania o odpovedi na slovensku otazku dnešnej doby vrátime to fundamentálne t.j. historickú pamäť – až následne nam bude zrejmé o čo sa tu dnes hrá a budeme schopni aj odpovedať čím resp. kym máme byť!

Moje úvahy o Ukrajine nesmerujú ku hypotézam a špekuláaciam a ani k prázdnemu vajataniu. Konzervativny pohľad na politiku, z ktorého vychádzam, hovori niečo iné!.

Ak dnes uverejnuje niekto výzvy podebné v tyzdni.sk „Ukrajina zvítazi!“

(http://dennik.tyzden.sk/juraj-kusnierik/2013/12/13/ukrajina-zvitazi/), je našou

povinosťou odpovedať sumárom konkretnych praktickych politikckých krokov – konkrétnym politickým jednaním, vo vzťahu k Ukrajine. A takéto výzvy, ktorých ani vzletná štylistika nezakryje totálnu prazdnotu, jednoznacne odmietnuť lebo su failom, sebaklamom a v konečnom dôsledku škodlivé.

Naša slovenská otázka znie: Čo je dobré pre Slovensko?

A nie tu prispievať, tak ako ta výzva k utópiam o tom, že na Ukrajine sa bojuje za ľudské práva, či o Európsku Ukrajinu. O nic také sa na Ukrajine totiž nebojuje!