O bohu a o voľbách

O Bohu

V poslednej dobe sa objavuje čoraz viac článkov o bohu, morálke, etike. V dnešnej hodnotovo rozvrátenej spoločnosti toto utiekanie sa do azylu boha je pochopiteľné. Na svete je množstvo náboženstiev, ktoré majú jediného boha, hoci ho nazývajú rôzne. Ľudia, kvôli obmedzeniu svojej predstavivosti a zjednodušeniu pochopenia, snažia si boha personifikovať. Snažíme sa riadiť jeho príkazmi, aby sme nevyvolali jeho hnev. Zamýšľame sa nad tým, kto to ten Boh vlastne je. Odpoveď je celkom prozaická. Boh je súbor zákonov, ktoré platia naprieč celým vesmírom. Sú večné a nemenné. Tieto zákony vyžadujú žiť v súlade – harmónii so sebou samým a so svojim okolím. Ak toto jednoduché pravidlo porušujeme, sme tvrdo postihovaný. „..keď Mojžiš zostúpil z hory, zvestoval svojim spoluobčanom správu o zjavení Boha a predložil im zbierku zákonov…“

Analytici a politológovia pri predpovediach daľšieho vývoja berú v úvahu rôzne príčiny a okolnosti, ktoré majú vplyv na ďaľší možný vývoj udalostí, prikladajú im taktiež rôznu váhu, neberú však do úvahy jeden dôležitý faktor – nakoľko sú zámery jednotlivcov, alebo skupín s božím plánom. V našej reči to znamená, nakoľko je naše konanie nezištné, nesebecké a konané v najlepšej viere pomôcť iným. Ja tento faktor beriem do úvahy a v ďalšom vývoji situácie hrá nezastupiteľnú rolu.

O cétečku

Po prevalení kauzy cétečko, bola ministerka zdravia Zuzana Zvolenská z postu odvolaná. Odvolaná náhle. Bola to nečakaná facka zo strany Fica do tváre tejto sympatickej ženy. Myslím, že osobne toto „poďakovanie“ za svoju prácu niesla ťažko, ale človek vstupujúci do politiky musí byť na podobné situácie pripravený. Človek seriózny a poctivo sa stavajúci k svojej práci vždy bude podobné situácie niesť ťažko. Od tohto momentu som ju nevidel komunikovať s médiami a je jasné, že osôbka nevytĺka z udalosti politický kapitál. Môj dojem z tejto kauzy je, že veci na jednotlivých ministerstvách sa dejú mimo dohľad nadriadených a okrádací systém žije vlastným životom. Minister nemôže vedieť o každom cétečku, na to sú určené kontrolné mechanizmy a dozorné rady. Kontrolné mechanizmy zlyhávajú, politický systém zneužíva svoje výsady a nomináciou svojich ľudí do riadenia podnikov podporuje korupčný systém a organizovaný zločin na najvyšších úrovniach. Potvrdzujúci odkaz nám zanechal Fico v reakcii na nespokojnosť opozície, keď sa vyjadril, že politická zodpovednosť už bola vyvodená. A to je ten problém. Politická zodpovednosť nestačí a nikdy stačiť nebude. A nejedná sa o opozíciu, jedná sa o uspokojenie požiadaviek občanov. Občania sa neuspokoja dovtedy, pokiaľ nebude do spravovania verejných financií zavedený pojem zosobnenia neospravedlniteľnej trestnej zodpovednosti za zverené prostriedky.

Fico chcel svojho času riešiť vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovňe. Tento zámer bol určite správny, a do snahy o dosiahnutie tohto cieľa sa vložila práve Zvolenská. Nechajme teraz bokom, ako to malo byť uskutočnené a ako to skončilo, venujme sa cieľu a ten je z pohľadu spoločnosti jednoznačne správny. Zdravotné poisťovne za 5 rokov vykázali zisk 600 mil.€, za rok je to priemerne 120 miliónov. Nechcem pôsobiť ako demagóg, ale mnohí Slováci stále počítajú v ekvivalente koruny. Je to 3,6 miliardy slovenských korún ročne. Poisťovňa Dôvera napríklad za uplynulý rok vykázala zisk 148 mil.€ (4,5 mld.Sk), rok predtým „len“ 46 mil€ (1,4 mld.Sk) Každý pracujúci odvádza percentá zo svojich príjmov na zdravotné poistenie v domnení, že pre zdravotníctvo sú aj určené. Nie, sú určené aj na zisky zdravotných poisťovní v spomínanej výške. Naše zdravotníctvo je údajne podvyživené a peniaze naň nie sú, pacient čaká mesiace na vyšetrenie cétečkom, nemôžeme nájsť peniaze na platy sestričiek, doktorov, na technickú prevádzku nemocníc, atď… Približne 120 mil.€ ročne však odchádza do vreciek majiteľov ZP. (V článku o znárodnení som zabudol spomenúť práve zdravotníctvo.) Fico v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu spomínal vyvlastnenie poisťovne Dôvera. V relácii hovoril, že štát chce poznať vlastníka schránky na Cypre, ktorý vlastní 50% akcií. Premiér opäť poťahuje medové motúzy občanovi popod nos. Nakoniec o jedinej štátnej zdravotnej poisťovni počúvame už niekoľko rokov. Fico to skôr používa na dvíhanie svojho PR a na uspatie občana, než ako formu dialógu, ktorý má viesť ku konečnému cieľu. Vo veci sa nekoná. V prípade vyvlastnenia schránkovej firmy je úplne jedno, kto za ňou skutočne stojí, ak utajený spolumajiteľ počúval dnešné Dialógy, pokiaľ dôjde k vyvlastneniu, Dôvera tri krát zmení spoluvlastníka. V tomto prípade je dôležité nie kto, ale koľko. Podstatná otázka na ktorú chce občan poznať odpoveď, je cena, ktorá bude vyplatená majiteľom pri vyvlastnení, alebo vykúpení. Tu môže hrať rolu podvodné zvýšenie, al. zníženie hodnoty spoločnosti. Poznať skutočného majiteľa schránkovej firmy je dôležité pri uchádzačoch o štátne zákazky. Fico sa v Dialógoch veľmi vehementne zasadil o riešenie tohto problému. Žiadna seriózna spoločnosť neobchoduje so schránkou na plote, každý si preveruje zázemie firmy dodávateľa, bonitu, referencie. Každý okrem štátu. Štát sa bráni argumentom, že nemôže diskriminovať uchádzačov. Ja tvrdím, že musí. Podobní uchádzači o verejné zákazky musia byť diskriminovaní, schránky bez vlastníka musia byť vopred diskvalifikované z obchodovania so štátom. Prečo sa Fico  zobudil až dnes? Podobne vážny problém vznikol pri predaji emisných kvót. Aký bol medzi spomínanými kauzami rozdiel? Vtedy občania nevyšli do ulíc. Premiér začal konať až v strachu z možných následkov kauzy pre súčasný režim. Bohu žiaľ, toto konštatovanie je fakt.

Ak sa štát odvoláva na zákony EÚ, potom je problém v zákonoch EÚ, ktoré požadujú súčasný spôsob nastavenia systému. Nám však toto nastavenie nevyhovuje. Máme teda ďaľší problém, problém s harmonizovanými zákonmi Európskej únie. Ak nedovolíme zdravotným poisťovniam zisky, môžeme očakávať arbitráže. Ak dôjde k vyvlastneniu, buď dôjde k dohode medzi štátom a vlastníkom, alebo opäť k arbitráži. Kapitalizmus si pýta svoje. Fico by aj chcel, ale nemôže. Bez urážky, je to znak politickej impotencie.  Je potrebné oslobodiť sa od direktív EÚ a riešiť naše vnútorné záležitosti našim vlastným pohľadom. Už som povedal, kapitalizmus nie je posvätná krava, môžeme ho bez výčitiek zabiť. Naše zákony teda naďalej dovoľujú ťahať peniaze zo zdravotníctva, pretože si to vyžadujú normy EÚ.

Jeden problém sú ZP a ďalší problém sú pijavice prisaté na rozpočet rezortu zdravotníctva. Netrúfam si odhadnúť o koľko peňazí rezort skutočne prichádza podvodným konaním a premrštenými cenami dodávateľov. Ako mohol a mal Fico konať? Nemalo prísť žiadne odvolanie ministra, ani členov dozornej rady. Fico mal len prehlásiť nasledovné: „V kauze som podal podnet na konanie prokuratúry a polície, ak sa podozrenia ukážu opodstatnené, z prípadu bude vyvodená trestnoprávna zodpovednosť.“ Tento postoj prišiel, ale až po vytvorení tlaku občanov a Fico by ho dobrovoľne nikdy nezaujal. Týmto výrokom mohol vziať vietor z plachiet opozície hneď na počiatku a mohol k tomu dodať, že dá prešetriť všetky podozrivé obchody od čias Dzurindových vlád. Že to neurobil včas, vypovedá o mnohom. Fico chcel kauzu urýchlene pozametať, blížili sa predsa voľby. O trestnoprávnej zodpovednosti politické strany nechcú uvažovať. Prečo asi? Prežívame skutočnú tragédiu v oblasti spravovania štátu, hospodárenia s verejnými zdrojmi a občania sa už s mäkkými riešeniami neuspokoja. Keďže Fico neriešil kauzu jednoznačne, chytili sa toho opoziční poslanci so svojimi požiadavkami, ktoré pochopiteľne opäť neboli systémové  a ich pridruženým cieľom, bola zmena politických pomerov. Lipšic obvinil Pentu zo zakladania schránkových firiem na Belize. Penta enterprises a dodávateľ prístroja Medical group sídlia na tej istej adrese v daňovom raji. Haščák Lipšicovi odpovedal, že s tým nemá nič a aby podporil svoje tvrdenia o tom, že Penta firiem sú vo svete stovky a firmu s akýmkoľvek obchodným menom na Belize môže založiť ktokoľvek, vyhlásil, že založí firmu LIPŠIC v spomínanom raji. Svoj úmysel dokonal a uplynulý týždeň slávnostne oznámil, že na Belize bola založená firma LIPSIC enterprises na tej istej adrese, ako skôr spomínané schránkové firmy. Preukázal tým, že v zakladaní firiem na Belize má bohaté skúsenosti a s uvedenou adresou tiež. Nikdy nepochopím, ako môže prísť takýto jednoduchý človek (chcel som napísať  hlupák, ale zase by to bol nezverejniteľný článok) k obrovskému majetku. V súvislosti s Belize je potrebné spomenúť, že sa tam ukrýva niekoľko zločincov, ktorým sa podarilo uniknúť našej justícii. Svojho času sa prevalila kauza zamestnávania zločincov v radoch polície. Hypoteticky sa môžeme domnievať, že niektorí z nich sa nachádzajú práve na Belize. Môžeme sa oprávnene domnievať, že existujú väzby zločinec – finančník – politik – sudca? Dokonca všetci platení z našich daní? Tieto vzťahy by mohli naznačovať, že organizovaným zločinom je prerastená správa štátu na najvyšších úrovniach.

Opozícii sa nakoniec podarilo dostať na námestia niekoľko tisíc ľudí a Fico pustil do gatí. Fico sa zľakol a kauza mala mať pokračovanie.

O voľbách

Voľby prebehli kultúrne, ale ukázali sa už anomality, na ktoré bude potrebné reagovať. V niektorých obvodoch nekandidoval žiadny starosta, niekde nedostatočný počet poslancov. Vzniknutý stav bude taktiež potrebné riešiť v novom volebnom zákone. Fico na výsledky volieb zareagoval zvyčajným spôsobom, prehlásením o drvivej porážke pravice a víťazstve Smeru. V reakcii na voľby ihneď argumentoval vyratúvaním počtu starostov  Smeru a počtu starostov v koalíciách, spomenul aj tichú podporu nezávislým kandidátom. Čo sa týka prideľovania financií obciam, v Dialógoch povedal niečo v tom zmysle, že hádam si nemyslíte, že keď Smer získal 29% a KDH 4% budeme sa deliť fifty-fifty. Občan je opäť rukojemníkom systému, NEKA nedostane už asi vonkoncom nič. Voľte Smer, alebo zostaňte ochudobnení. Naozaj smutné, a zdá sa, že Fico stále nepochopil. Vo svojej reakcii úplne odignoroval víťazstvo nezávislých kandidátov a jasný odkaz občanov vládnucej elite  – požiadavku o posun k občianskej spoločnosti. Fakt je, že pravica týmito komunálnymi voľbami prestala existovať. Je to ale fatálne konštatovanie aj pre Smer, štátostrana stratila súpera a de fakto stratila opodstatnenie svojej ďalšej existencie. Strana je naviazaná na nepriateľa a bude ho teda musieť hľadať v prostredí spoločnosti. Humorná situácia nastala po ohlásení výsledkov, kedy sa politické strany snažili obhájiť svoj imaginárny úspech prvým až x-tým miestom vo volebnej súťaži, dokonca sa objavili vyhlásenia nemajúce nič spoločného so zdravým rozumom, napr. o prínose postoja politických strán k zisku hlasov kandidátom NEKA. Niektorých politikov je nutné bezodkladne izolovať. Vo voľbách sa objavili skrytí kandidáti, s tichou podporou politických strán. Strany sa nesmierne tešia z toho, ako opäť dobehli voliča. Podviedli však len sami seba a volič im to spočíta neskôr.

Povolebné prejavy a vyhlásenia deklarovali snahu o úplné popretie reality politickými stranami. Politické strany budú musieť predložiť občanovi vážne argumenty k odôvodneniu opodstatnenosti svojej ďalšej existencie. Nie som si istý, či také nájdu. Vo voľbách však došlo k percentuálnemu nárastu vplyvu strany Smer na komunálnu politiku na úkor pravicových strán. Je tu jeden pádny dôvod, ktorý analytikmi nebol zvýraznený. Ak starosta je občiansky bezúhonný a ako člen Smeru má výhodu prístupu k prostriedkom, má jednoznačne najvyššie predpoklady starostom sa stať. S oslabením pozície strany v parlamentných voľbách sa však komunálne štruktúry rozpadnú a povedie to k definitívnemu zániku strany Smer.

O politológoch a analytikoch

Už ma neprekvapujú analytici, ktorý sú prekvapení výsledkami volieb, niektorí sú dokonca šokovaní. Podobná vlna prekvapenia ich postihla pri prezidentských voľbách, kedy bol Fico do poslednej chvíle favoritom. Analytici nie sú schopní analyzovať ďalší vývoj a ak majú vplyv aj na rozhodnutia politikov, výsledky sú viac ako rozpačité. Na niektorých analýzach ma zarazil záujem metodológov ísť naozaj do hĺbky nepodstatného problému, pričom základné línie zostávajú nepostrehnuté. Dokonca sa objavili komentátori, ktorí prejavili zdesenie nad rozpadom politického systému v krajine a preto krajina určite smeruje k záhube.

O Paškovi

Paška zverejnením svojej abdikácie v čase volieb úplne zatienil voľby samotné. Jeho počin bol vrcholne nekultúrny a svedčí o jeho politickej negramotnosti. So zverejnením svojej rezignácie na post predsedu NR SR mal počkať do pondelka, alebo do nasledujúcej schôdze parlamentu. Za týmto náhlym rozhodnutím je možné vidieť strach z ulice a z možného nárastu protestov. Sám to spomenul vo svojej reči o anarchistoch z ulice, vhodne zahral aj na city občanov s ohrozením jeho rodiny. Vyhlásenie hodnotím v tomto smere pozitívne. A hoci nič sa nedeje náhodne a v Smere už vonkoncom nie, tento krok bol úplne zbytočný, chybný a následky neboli domyslené do detailov. Paška vo výkone svojej funkcie konal profesionálne, v rámci ústavných hraníc a jeho účinkovanie na poste predsedu parlamentu hodnotím kladne. To, že drásal nervy opozícii s termínmi volieb, alebo schôdzí, je v rámci normy politická taktika a v existujúcom rozložení síl to opozícia musí rešpektovať. Iná vec je jeho poťahovanie nitkami v bojoch obchodných spoločností o štátne prostriedky. Ak došlo k porušeniu zákonných noriem, existujú na to orgány činné v trestnom konaní. Nepoužiteľné sú však v bezzásadovej a bezcharakternej spoločnosti, tam sa opodstatnenosť ich existencie stráca. Aktom odstúpenia však bol priznaný podiel na dojení štátnej kasy firmami a osobami spriaznenými s osobou Pašku. Odstúpenie bolo nepremysleným krokom a ukazuje sa, že to bolo súkromné spontánne rozhodnutie samotného Pašku. Fico tiež neťahá schopných ľudí z rukáva a je to vidieť aj na neschopnosti obsadiť post novým lojalistom. Odmietnutie Maďariča, ktorý by mohol byť nádejným nasledovníkom Pašku, dáva mnohé tušenia. Ešte horšie vyznieva zverejnenie jeho požiadavky na Paškovo odstúpenie z pozícií, ktoré zastáva v strane. Toto nemalo nikdy uniknúť na verejnosť. Niektorí komentátori už písali o rozkole v Smere. Z dostupných informácií je jasné, že Smer sa stretol s problémom minimálne dvoch ideovo-mocenských prúdov vo vnútri strany. S dostupných indícií sa skutočne zdá, že v strane došlo k mocenskému boju, názorovému rozkolu a dôjde k postupnému rozkladnému procesu. Ak Smer vydrží do parlamentných volieb v súčasnej podobe, bude sa to rovnať zázraku. Predpokladám, že strana sa bude snažiť navonok zachovať svoju integritu a nezhody sa viac na verejnosť nedostanú, ale pnutie zostane. Métou sú parlamentné voľby 2016.

O voľbách, tentoraz parlamentných

V súvislosti s krízovým vývojom v strane Smer sa dokonca objavili úvahy o možných predčasných parlamentných voľbách. Buďme demokrati a na podobné úvahy zabudnime! Jednalo by sa o vážne nabúranie božieho plánu, alebo pre ateistov prijateľnejšie: nabúranie prirodzeného chodu udalostí. Článok 73. Ústavy SR hovorí jasnou rečou: „Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.“ Taktiež presne vymedzuje okolnosti, ktoré majú viesť k predčasným parlamentným voľbám. Hoci poslanci môžu schváliť ústavný zákon, ktorý predčasné voľby legalizuje, nakoniec v histórii samostatného Slovenska sa tak už niekoľkokrát stalo, nebude v duchu Ústavy, nebude v harmónii s jej ideami. Naposledy sa tak stalo po páde Radičovej vlády, kedy sa moci znovu ujal súčasný premiér Fico. Neopodstatnenosť konania spomínaných volieb som v tom čase zdôvodnil v článku Spiknutie. Týmito voľbami sa započal Ficov pád. Žiadny zo súčasných analytikov zlomový moment nespomína, ale verím, že historici sa dopracujú až k tejto udalosti. Spomenul som to v rovnomennom článku Ficov pád, v ktorom som ihneď po ohlásení jeho kandidatúry na post hlavy štátu predostrel aj jednoznačné vyjadrenie o prezidentovaní súčasného premiéra. Budem držať palce Ficovi, aby dovládol do zlomových volieb v roku 2016 a budem ho v tomto podporovať. Ako sa dočítame neskôr, sú na to vážne dôvody.

Účasť voličov v komunálnych voľbách udržuje tradičnú úroveň, kolíše okolo 50%. Parlamentné voľby sú príťažlivejšie, presnejšie doteraz boli. Ak sa naplnia moje predpoklady, dôjde k prepadu účasti a nedôjde k legalizácii aktu odovzdaniu moci politickým stranám občanmi. Občania vyčerpali všetky doterajšie možnosti voľby na zlepšenie situácie v štáte. Nebudem teraz rozvíjať všetky problémy, ktoré občanov ťažia. Strany nie sú ochotné problémy riešiť, v dôsledku čoho občan nevidí východisko z aktuálnej situácie. Došlo preto ku konečnému rozhodnutiu občana, spravovať spoločnosť iným spôsobom. Toto rozhodnutie je konečné a v súčasnej dobe nemenné. Občan očakáva koreňové systémové zmeny v riadení spoločnosti a súčasní politici nemajú chuť ani moc to uskutočniť. Nemajú preto, lebo ich pod krkom drží kapitál.

Môžeme očakávať, že v dôsledku uvedených skutočností bude do volieb 2016 politika ústretovejšia voči občanovi, ale k prevratným udalostiam príde až za týmto horizontom. Politické strany stratia svoju opodstatnenosť. Ak sa zamyslíme nad týmto prehlásením, uvidíme všetko, čo nám tento zlom prinesie. Nebudem o tom písať teraz, príde na to čas neskôr.

O východiskách

O východiskách pre Fica

Fico sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. Strane došli ľudské zdroje. Na post podpredsedu nestoja rady a ak miesto prevezme niektorý z ministrov, nastane problém s obsadením ministerského kresla. Predpokladám, že Fico bude loviť v iných vodách. Kto dnes dobrovoľne vstúpi do záverečného dejstva? Každému je jasné, že prichádzajú vážne zmeny, ale nikto netuší ako to skončí. Politici začínajú byť opatrní. Fico začína tušiť, že klepec, ktorý nastražil, môže kedykoľvek sklapnúť. Situácia je pre neho naozaj zložitá a bude musieť opatrne balansovať, aby nebola narušená krehká rovnováha. Za stranou Smer stoja oligarchovia, ktorí majú voči strane požiadavky. Na druhej strane stoja nespokojní občania, ktorí súčasný stav nie sú ochotní ďalej tolerovať. Iný nepriateľ neexistuje. Pravica nezastáva záujmy nikoho, okrem seba. Fico je inteligentný človek a vie, čo by bolo v tejto situácii správne. Ako možný smer sa ukazujú dve krajné cesty. Tlačiť súčasný stav ďalej pred sebou a udržať to nejako do volieb v r.2016, alebo vyjsť v ústrety požiadavkám občanov a „dobrovoľne“ začať systémovými zmenami, znepriateliť si oligarchiu a podpísať si ortieľ. Fico nemá možnosti, schopnosti, ani odvahu situáciu naozaj riešiť. Odpovedaním na najhorúcejšie témy sa bude snažiť vývoj ukočírovať do volieb 2016, kde dúfa v potvrdenie dominancie strany Smer. Na základe vážnych rozhodnutí by mohlo dôjsť v strane k otvorenému rozkolu, preto sa dá predpokladať, že bude lavírovať v riešeniach podľa porekadla: „aj vlk sýty, aj ovca celá“. Pasca sa uzavrie voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. Do toho času sa budú vybíjať politické frustrácie na parlamentnej pôde. Fico by si mohol uvedomiť, že proces zmien musí napredovať a naša cesta je už určená. Mohol by sa preto priblížiť k pojmu štátnik a napomôcť zmeny urýchliť. Stratil by podporu finančníkov, vilu a možno aj hodinky, ale získal by podporu občanov a možno aj svoje miesto v novom usporiadaní a samozrejme aj v učeniciach dejepisu. Som však skeptický a mám obavy, že tento politik sa stane len ďalšou tragickou postavou našich dejín.

O východiskách pre občana

Občan vidí, kam naši politici doviedli spoločnosť, ako si oligarchia rozparcelovala sféry záujmov v štáte, vidí neprávosť, ktorá sa tu snaží zakoreniť a vidí aj to, že po 25 rokoch od nádeje na zmenu, nie je ochota zmenu realizovať. Za 25 rokov dorástla ďalšia generácia a požiadavky na revolučný proces sa stupňujú. Vstúpili sme do veku Vodnára, kedy sa mení zmýšľanie ľudstva. Stojíme pred vážnymi systémovými zmenami. To, že nám bolo umožnené zažiť časy socializmu, ako aj časy kapitalizmu, nám dáva možnosť porovnávať a vybrať si riešenia, ktoré budú pre nás vhodné. Práve zneužitie moci, dotýkajúce sa celého politického spektra, iniciovalo v občanoch zmenu postoja a jeho požiadavku na prechod k občianskej spoločnosti. Spoločnosť dozrela na zmeny, ktoré budú spoločenské – musí nevyhnutne dôjsť k zmene volebných zákonov, sociálno-ekonomické – bude musieť dôjsť k zoštátneniu a vyvlastneniu niektorých spoločností, je potrebné otvoriť daňovú otázku, zahranično-politické – bezpodmienečne musia nastať zmeny v spolupráci EÚ v oblasti rozhodovacích právomocí, ak nie, k prehodnoteniu nášho členstva v Únii. Je potrebné otvoriť v spoločnosti diskusiu o užitočnosti nášho členstva v NATO. Na domácej scéne je nutné pristúpiť k radikálnym rezom vedúcim k eliminácii zločineckých finančných skupín – súdy, dane, štátna správa, trestná zodpovednosť.

Paradoxne, ale aj pochopiteľne, bačovaním politických strán v celom období od revolúcie v r.1989 až doposiaľ vznikol najlepší predpoklad k prechodu politického systému na Slovensku k občianskej spoločnosti. Vytvorilo sa podhubie pre vznik skutočne slobodnej spoločnosti a môžem celkom vážne prehlásiť, že Slovensko má najlepšie predpoklady stať sa prvou slobodnou, občanmi riadenou krajinou v Európe. Hoci si možno teraz ťukáte na čelo, táto cesta je už nastúpená a čas ukáže, že som sa nemýlil.  Nič však neuponáhľajme, trpezlivo pracujme do volieb v r. 2016 a nechajme želania a myšlienky dozrieť. Podporujme udržanie vlády Roberta Fica do parlamentných volieb, pretože tento človek má v sebe potenciál očakávaným zmenám napomôcť a musí tam zostať až do obdobia zmien. Inak sa proces preruší. Potom nastane čas na napísanie novej Ústavy Slovenskej republiky.