Novodobý spasiteľ chudobných, Juraj Širokáč!

Známy slovenský veľkopodnikateľ ostal šokovaný z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktorá priniesla „nepochopiteľné“ zistenia, že v našej sociálnej krajine „žije“ s príjmom pod hranicou chudoby viac ako 300 000 dôchodcov. Ako je to možné, veď sme predsa republika, ktorá je sociálna, humánna a ľudia sa tu majú dobre, pomyslel si Juraj. V tom momente ho začalo trápiť zhnité svedomie, preto sa rozhodol okamžite konať!

Pri večeri so svojimi vládnymi obchodnými partnermi bude nástojiť na zmene istých pravidiel. Kamarát Robert predsa musí vyhrať aj ďalšie voľby, inak by niektoré veľké firmy opäť zažívali suchoty. Skupinka 7, možno 8 veľkých rýb si musí najskôr podať malé rybičky. Dôležité je udusiť ich vo vlastnej šťave, veď aj olej je drahý a o masle nehovoriac. No a potom, keď skapú a odovzdajú zo seba všetko, čo sa dá, vtedy tu bude ešte väčší priestor na sebarealizáciu. Teda na dotvorenie hry s názvom Sociálny štát.

Po stretnutí Juraj premýšľal ďalej…ako pomôcť tým chudákom, ktorí by ešte mohli ísť k volebným urnám? Napadla mu spásonosná myšlienka. Vianočný príspevok bude o 5€ vyšší, vláda im rozdá zopár potravinových balíčkov, aby nemuseli na staré kolená chodiť vyberať koše a keď už budú úplne bezvládni, tak odkúpime ich byty za pobyt v nejakom zariadení, ktoré by sa mohlo postaviť z toho množstva prostriedkov, ktoré sú vyčlenené z eurofondov. Bingo! Na bytoch sa nabalíme, prerobíme ich a dobre predáme, veď reality sú stále v kurze a tie zariadenia postaví moja veľká firma. Budú síce chudobné, ale aspoň urobím dobrý skutok a očistím si svoje špinavé svedomie, húdol si sám pre seba Širokáč.

Veľkopodnikateľ zrejme odsunie na mieru ušitý tender na rekonštrukciu nejakého menšieho hradu na kopci za takmer 30 miliónov€ a najskôr sa bude venovať filantropii. A aby nepôsobil tak, že sa chce opäť len sprosto nabaliť, rozdá chudobným dôchodcom nejaké omrvinky zo svojho mesačného megapríjmu.

Ale čo urobím s tými veriteľmi, ktorým za žiadnu cenu nechcem zaplatiť, pýta sa sám seba Širokáč?…nejako šikovne to vyriešim, niečo si vymyslím. Pošlem tam technika nech povie, že neurobili detaily tak, ako mali a všetko bude dobré. Aj naďalej budú robiť pre jednu z najväčších stavebných firiem, ktorá sa špecializuje na vládne zákazky, práce v stavebníctve je predsa málo, no a naďalej nebudú mať uhradené faktúry. Veď aj to je sociálne, aj oni musia prispieť k blahu tejto krajiny plnej istôt. Deľba práce a zisku! A keď sa niekto ozve, zaplatí za to, spôsob sa už nájde. To ma predsa naučili v ŠTB!…teší sa z úžasného podnikateľského plánu Jurko.

K chudobným dôchodcom určite už čoskoro pribudnú aj mladé rodiny a spoločne odmietneme potravinovú pomoc od EÚ. Veď ako svojho času povedal istý Robert, my nie sme rozvojová krajina v Afrike, jedlo zadarmo nepotrebujeme, naša vyspelá ekonomika 7 podnikateľov je už predsa dávno za vodou. Vivat, Móric Smerovský!