Neverte, že médiá riadi niekoľko korporácií

Neverte, že svetové médiá riadi niekoľko korporácií… presvečte sa o tom na základe faktov!
Aj keď náš svet vyzerá slobodnejší ako kedykoľvek predtým, väčšina informácií a audio-vizuálnej tvorby je pod kontrolovou niekoľkých subjektov.

V Amerike je v rukách piatich korporácií 90% médií, ktoré majú obrovský vplyv aj na zvyšok sveta
(Názov/ich najznámejšie médiá/po rozkliknutí sa dajú pozrieť ďalšie médiá, ktoré vlastnia):

Time Warner (spolu-kontrolované Tedom Turnerom)
Spravodajská CNN, HBO, MAX, TNT, Cartoon Network, Cinemax, filmová spoločnosť Warner Brothers, hudobný vydavateľ Warner Bros. Records, časopisy TIME, FORTUNE, PEOPLE, MONEY, portál Amazon.com

Viacom/CBS (kontrolované Sumnerom Redstonom)
Spravodajská CBS, TV kanály MTV (nie tá maďarská 🙂 ), VH1, UPN, Comedy Central, Paramount Pictures, mnohé detské kanály, indické TV stanice

News Corporation (kontrolované Rupertom Murdochom)
Najsledovanejšia TV stanica v USA FOX News, National Geographic, SKY, filmová spoločnosť 20th Century Fox a britský bulvár The SUN, britské noviny The TIMES, americké The WALL STREET JOURNAL, The NEW YORK POST

Walt Disney
Spravodajská ABC, ESPN, mnohé detské kanály

General Electric
Spravodajská MSNBC, káblová/satelitná TV SNBC, TV kanály History channel, Bravo, Hallmark, filmové štúdio Universal Pictures

Šiesta korporácia je nemecká a zároveň najväčší masmediálny konglomerát v Európe:
Bertelsmann
RTL Group, ktoré zahŕňa 45 TV (RTL, VOX, N-TV atď.) a 32 rádio staníc (vrátane francúzskeho FUN Rádia) v 11 krajinách, jeho Fremantle media je v Británii a vyrába väčšinu globálnych TV show – rôzne „tamtá krajina hľadá hentakú superstar a onamtaký talent“, americké vydavateľstvo Random House, časopisy STERN, Financial Times Deutschland, GEO, predtým vlastnil aj hudobné vydavateľstvo BMG a na Slovensku vydavateľstvo IKAR

Dajú sa spomenúť ešte Vivendi (Francúzsko) a Sony (Japonsko). Plastický prehľad konglomerátov a ich značiek je napríklad tu.

Keď sa pozrieme na svetové tlačové agentúry, vyzerá to ešte horšie, svetu dominujú dve:
ThomsonReuters (Británia)
Associated Press (AP, USA)

Hlásenia z lokálnych agentúr z druhých krajín prechádzajú cez sito práve týchto globálnych agentúr, ktoré tak kontrolujú medzinárodný tok informácií. Vzhľadom na existenciu mnohých internetových spravodajských portálov môže človek nadobudnúť dojem, že je informovaný z veľa zdrojov. No štúdie ukazujú, že nech je portálov koľkokoľvek, pracujú s tými istými zdrojmi z dvoch agentúr.

Rovnako ako s tlačovými je to aj s vizuálnymi správami, okrem sestier dvoch vyššie spomenutých (Reuters TV a APTN) je významná už len francúzska AFP (Agence France Presse).

Týchto zopár organizácií si vybudovalo takú akoby aureolu nedotknuteľnosti a šírenia konečnej pravdy – na jednej strane sa dožadujú výnimočného postavenia na základe toho, „že sú novinári“, na druhej strane zosmiešňujú, odvrhujú ako nedôveryhodné a aj démonizujú to, čo nie je v súlade s predstavou sveta ako ju chcú indoktrinovať do myslí ľudí.

Veľmi dobre túto predstavu ilustrovalo dielo „They live“ (Źijú):

Pritom samotné masmédiá sú zdrojom najväčších manipulácií. Pozrite si napríklad nasledovné video CNN, kde simulujú ostreľovanie Saudskej Arábie Irakom raketami Scud počas „Vojny v Perzskom zálive“. Cez prestávky vo vstupoch si sami z toho robia srandu:

Aj keď toto ochotnícke divadlo vyzerá skôr ako humoristická relácia, v tom čase v roku 1991 to vysielali s plnou vážnosťou. Úplne rovnaké princípy sú využívané znova a znova pri každej vojne. Ale zďaleka nie len pri vojnách.
Ďalším problémom je úplne nerovnomerné delenie pozornosti svetovým udalostiam.
O demonštráciách v arabských krajinách sme videli niekoľkohodinové prenosy každý deň, o podobných v Španielsku, na Islande alebo v Izraeli bola zmienka len sem tam. Osobitne v posledných dvoch menovaných krajinách ľudia dosiahli nejaké úspechy v boji s miestnymi „gorilami“ a pozornosť by bola na mieste.

STRACH
Najsilnejšou emóciou, ktorá ľudí ovláda nie je ani láska, ani vášeň, ani žiarlivosť a ani hnev. Najsilnejšou emóciou je strach. Vyvolávanie strachu je tak jednou z najúspešnejších techník, ktorú médiá používajú, a to prakticky sústavne.
Cieľom je jednak zvýšiť čítanosť a viac zarobiť, ale aj služba rôznym „gorilám“ a ich cieľom – vzdanie sa osobných slobôd občanov, platenie „ekologických“ daní a podobne.

Mainstreamové médiá radi démonizujú „neoficiálne“ (=nezávislé, nekontrolované veľkými korporáciami alebo štátom) médiá, ako šíriteľov bludov. Samozrejme, internetom sa šíri všetko možné a kopec bludov tiež. Avšak, hovorím o zámernom zneužívaní v prípadoch ak sa píše o rozsiahlej korupcii alebo iných zločinoch politicko-ekonomických klík. S ľahkosťou zamlčujú pravdu a hádžu ju do jedného koša s očividnými bludami v zmysle „ak neveríš oficiálnej verzii, určite veríš aj na jašterov z vesmíru, že?“).

Skutočne škodlivé bludy a v najväčšom rozsahu rozširuje práve mainstream.
Pamätáte sa na paniku v roku 1999 kedy sa médiá predbiehali v tom, kto prinesie bombastickejšiu správu o kolapse počítačov kvôli prechodu na rok 2000 (Y2K)?
Alebo v súčasnosti neustále omieľanie konca sveta kvôli kalendáru zaniknutej majskej civilizácie? V skutočnosti aj podľa majského kalendára mal prísť len boh vojny, nemal nastať koniec všetkého. Nehovoriac už o tom, aká je povera majských kňazov „relevantná“.
Jedným z masmédiami najcitovanejších „ekonómov“ je Paul Krugman, ktorého tvrdenia sú sériou bludov, nedávnym príkladom je tvrdenie, že fingovaný útok mimozemšťanov by bol riešením krízy.
Toto sú len tri nevinnejšie príklady za všetky.
Je mi jasné, že ani pri veľkej snahe nie je možné informovať dokonale objektívne a komplexne. To však nie je pointou. Podstata je v tom, že týchto zopár organizácií si osobuje právo tvrdiť o sebe, že sú nositeľmi tej jedinej pravdy a hovoriť pohŕdavo o tých, ktorí často oprávnene tvrdia, že tá ich „oficiálna verzia“ nie je v poriadku.
Aj u nás na Slovensku sa masmédiá (česť výnimkám) snažili len teraz nedávno spochybniť spis „Gorila“ a bagatelizovať počet ľudí na protigorilých demonštráciách.
Preto chcem vyzvať ľudí, aby zdieľali svoje priame poznatky a osobné pohľady a znížili tak vplyv mainstreamového pohľadu. Život je rôznorodý a je treba ho zachytiť v jeho rozmanitosti a nie pod vplyvom aktuálnej manipulácie korporatívno-štátneho aparátu.