Nevera je mýtus, ktorý vymysleli duševne chorí ľudia

Nevera je v našom živote vždy tvrdá a nezabudnuteľná udalosť, plná dramatických námetov a bolestivého prežívania. Komerčné kino, telenovely, literatúra, divadlo a bulvár v mysliach ľudí tento stav úspešne živia a rozdúchavajú ho. Predstavte si, že by zrazu nik nebol nikomu neverný. Čo sa stane? Už nie je čo pozerať, čítať a prežívať. Už ani nie je o čom hovoriť. Prázdnota.

Ale zázraky sa nedejú a mýty sa rodia preto, aby nás prežili. Veríte, že nevera existuje, čo už – podľa viery Tvojej bude ti dané. Vo vašom obvyklom obraze sveta existuje pojem nevera – nech sa páči: podľa obrazu tvojho Ti bude dané. Sami ste si vybrali. Potom sa však nemôžete ani urážať, ani nikoho obviňovať. Lebo každý dostane to, čo si vybral. A pre tých, ktorí sa rozhodli nepodliehať všeobecnej mýtománii, ponúkam nasledujúce riadky.

Predstavte si, že sa váš milovaný s niekým iným vyspal. „Ako to mohol urobiť, na to nemal právo,”prehovorila vaša hysterická žiarlivosť. Vari sa to dá nejako zakázať? Vari existuje zákon, ktorý to zakazuje robiť? Alebo váš milovaný sedí na reťazi? Chápem vašu urazenosť – zradil vás, napľul do duše a pod. Slovom – boľavé a ponižujúce. Avšak, bez príčiny niet nevery. Maximalisticky poňaté – donútili ste ho. Minimalisticky – vybrali ste si nepravého.A kto je na vine? Rozmýšľajte. Váš milovaný s vami spáva iba preto, lebo mu nedovolíte spať s inými. Aha aký nešťastný človek. Ale nie len on – aj vy… Pozrime sa na všeobecne rozšírený omyl: Ak ma ľúbi, prečo by mal spať s inou. Pri tejto úvahe dochádza ku glorifikácii lásky a sexu. Ak by tomu tak bolo v skutočnosti (výnimky existujú), medzi ľúbiacimi by nikdy k nevere neprichádzalo. Avšak sex nikdy nedokáže dosiahnuť úroveň lásky. Sex je fyzická blízkosť (alebo závislosť) dvoch navzájom zainteresovaných ľudí. Ak sa táto zainteresovanosť nepodporuje, buď sa oslabuje alebo mizne. Ak si odmyslíme emócie, obvinenia a tlak morálky, je všetko veľmi jednoduché. Vernosť, to nie je naše právo na partnera. Vernosť, to je jeho želanie byť s vami. Jeho dobrovoľná voľba. Všimli ste si ten rozdiel? Nie? Tak si to prečítajte ešte raz. Jediné, čo môžete urobiť je – jeho vernosť si zaslúžiť, čo sa nie vždy dá. Niekedy je jeden z partnerov „širší”- chce zmysel pre humor, zábavu, ale aj filozofiu, či doma poriadok, a to mu niekedy nedokáže dať jediný partner – preto ich má viac a vy na tom nenesiete žiadnu vinu. Vyžadovať vernosť, to je obyčajné násilie. A vy hádam len nie ste násilník, čo?

Pri nevere nie je napríklad ľahké rozhodnúť sa, čo je horšie – byť neverní mužovi alebo milencovi. To vážne nie je jednoduchá otázka. Nech ste odpovedali akokoľvek, mýlite sa. Najhoršie je totiž byť neverní sami sebe. Vo vzťahoch je potrebná sloboda. Koľko dopraješ sebe, toľko dopraj aj partnerovi. Ak vo svojich vzťahoch také niečo nepoznáte, tak ani slovo nevera nie je na mieste. Držíte totiž jeden druhého v klietke, vo väzení. A klietkam a väzniciam sa nedá byť neverní – z nich ľudia zdrhajú, aby sa zachránili.

Nie je nevera ako nevera.

Úprimne sa zamilovať, to je normálne.Spať so všetkými do radu je biológia.Byť neverný z pomsty je plytké.Hľadať podporu v snahe zachrániť sa pred nepochopením a ubližovaním zo strany partnera je múdre.Zblázniť sa do krásnej pipky je slabosť.Darovať niekomu nežnosť a radosť je malý sviatok.

Nevera ako mýtus

Nevera je v mnohých smeroch mýtus. O „nevere” sa dá hovoriť, ak ste partneri. Preto skôr, než začnete hádzať nože je potrebné si ujasniť, či partneri ste alebo či ste iba náhodní okoloidúci, čo sa pri sebe raz – dvakrát zastavili. Ak teda partnermi ste a je medzi vami všetko v poriadku, plné pochopenie na všetkých úrovniach, „nevera” vás nezaujíma. (Ak je tomu tak, môžeme vám pogratulovať. Človek je totiž tak zložitá a široká bytosť, že je naozaj výnimočné, keď sa dokážu dvaja uspokojiť na všetkých úrovniach.) Ak tomu tak nie je a vy ste jeden druhého zahnali do klietky alebo žijete v stave studenej alebo aktívnej vojny, a to všetko pod jednou strechou, hovoriť o nevere je smiešne. Ako si môžu byť neverní nepriatelia alebo väzni?

Fakty a reakcie

Prečo nás tak veľmi hnevá posteľná nevera? Prečo chytáme jeden druhého za krk a chceme z neho vytriasť len to jediné – Spali ste spolu? Áno alebo nie? Prečo je práve toto tak bolestivé, keď to nijako priamo neškodí ani životu, ani partnerstvu? Prečo potrebujete živiť práve tento problém, ktorý polygamná časť ľudstva vôbec nepozná?Všetko je veľmi jednoduché. Pre duševne disharmonického človeka (strach, komplexy, „kurie oká” rôznej veľkosti a bolestivosti, neurózy) nie sú intímne vzťahy sviatkom života, ale barlou pre chorú dušu. Nie darovaním šťastia, ale závislosťou, privlastnením, potvrdením vlastnej dôležitosti, oprávnenosti a plnohodnotnosti, potrebnosti a ochrany. Preto sa tak často stáva, že sila vzbĺknutej lásky (plus sex) je priamo úmerná tiaži neurózy, ktorá ju porodila. Láska, to si naozaj ty sám. Aký človek, taká láska. Ak nevieš milovať sám seba, nemôžeš ľúbiť nikoho. Ľúbiť seba znamená byť v harmónii s tým, ako seba vedome formujete a prijímate. Ak nie sme schopní ľúbiť seba samých, používame na to partnera. Naši milovaní sú otrokmi našich strachov, komplexov, neuróz. Majú zakázané oslavovať svoj život – môžu iba skrášľovať ten náš. Vžite sa to toho: sme pripravení umrieť, a častejšie zabiť ich len za to, že im je dobre bez nás s niekým iným. A vy navrhujete stavať na tomto „ideále” šťastné vzťahy?

Radosť a sloboda

Pýtate sa – a vy, doktor, navrhujete slobodnú lásku? Láska nie je klietka, ani dlh, ani kríž. Je to slobodné dávanie radosti jeden druhému. Sexuálne vzťahy sú iba skrášlením, vonkajším ukazovateľom blízkosti. Ak je sloboda a duchovné bohatstvo, bude aj láska. Ak je závislosť a duševná nepohoda, bude milostná neuróza. Prestaňte ospevovať alebo oplakávať lásku. Nestarajte sa o Lásku, starajte sa o jej prameň, o to, čo lásku dáva – o seba. Staňte sa duševne zdravým – duševne zdravý človek nemôže byť urazený ani ponížený. Staňte sa silným a slobodným človekom. Lebo Láska, to ste Vy sami. Súhlasím s vami, vernosť je v manželstve dôležitá, ale nie sama osebe, ale ako znak toho, že je vo vašich vzťahoch všetko normálne, napr. že ste sa tak rozhodli slobodne. Z toho vyplýva, že nevera nie je príčinou na rozvod alebo pretrhnutie vzťahov, ale podnetom na vážne zamyslenie sa nad sebou a vašimi vzťahmi. Ak ste nedokázali akceptovať odlišnosti a slobodu partnera, kto za to nesie vinu? A skrývať svoju neschopnosť za morálku, spoločenskú mienku, vieru, deti atď. – to je údel duševne biednych a duševne chorých ľudí. Pre takých ľudí vernosť znamená: môj milovaný = moje vlastníctvo. Patríte k nim? Častou príčinou rozchodu býva nie samotná nevera, ale morálka a verejná mienka. Žena by možno mužovi neveru odpustila, ale morálka a verejná mienka sa „právom” pýta: Ty mu to trpíš? A vzťahy sa úspešne rozpadajú. Je pre vás dôležitá verejná mienka alebo človek, ktorého naozaj ľúbite?

Doky./alebo pruserr2/