Neuveď nás do pokušenia…

Katechéza katolíckeho Svätého Otca Františka, ktorú predniesol počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra v stredu 1. mája 2019.

https://www.svetlosveta.sk/katecheza/papez-sa-zamysla-ci-boh-uvadza-cloveka-do-pokusenia/
Na počiatku (vraj) bolo Slovo, to slovo bolo u Boha, a Boh bol to Slovo a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo… (Jánovo evanjelium). Úžasné!
Boh nám dal rozum, intelekt a slobodnú vôľu. A Zem do užívania. Už Adama s Evou postavil pred strom života a strom poznania dobrého a zlého. A už vtedy, pred počiatkom sveta, bol (mal byť), ako uvádza Písmo, v spore a konflikte s odpadlíckym anjelom Luciferom, zvaným Satan a Had so všetkými podobami a prevlekmi toho, ktorý sa tvári, že nie je…
Vyhnaním z raja Boh oboch prvých ľudí, Adama a Evu, fakticky poslal a vydal „na smrť“.
V „nebi“ a okolo seba si Boh urobil poriadok, rozumejte, čistky, a odpadlíckeho Satana s jeho družinou, zvrhol na Zem. K nám, medzi nás…
Prečo vôbec Všemohúci dopustil odpadnutie jedného svojho z najbližších? Prečo, ak všetko vedel a všade bol, a všetko, poznal, vie a pozná, pred ním a od počiatku sveta a na veky vopred, toho darebáka a klamára Satana okamžite, ešte pred premenou zárodku myšlienky na skutok, jediným mihnutím mysle nezničil? Mal ten naratív vopred alebo si ho vymyslel z núdze svojej neochoty alebo neschopnosti? Potreboval naratív aj pre svoj plán tiež márneho príbehu svetovej potopy, a neskorší zámer poslať na Zem druhého a posledného Adama, aby nás ním vykúpil? Nešlo to inak? Lebo? Alebo čo? Prečo? Za čo, na čo?
Som ľudský nástroj Satana a pokúšam? Lebo samostatne, slobodne a nezávisle ale „nesprávne“ kriticky myslím? O Bohu aj o svete? Hmm…
V ďalšej katechéze by pápež mohol čosi o „skúške“ ktorú popisuje „skvelý materiál“ Kniha Jób. Boh v nej priam „podhodil“ svojho vybraného, statočného a verného sluhu Jóba Satanovi, aby si na jeho vernosti a voči Satanovi dokázal svoje božské ego a neschopnosť Satana, nalomiť a zlomiť vieru a oddanosť Jóba Bohu… (ako k tomu prišlo a čím si ten „boží záujem“ nebodaj priazeň, zaslúžilo Jóbovo najbližšie okolie a on sám, Jób)?
Pracuje sa tu s pojmami pokušenie, skúška. Uchádza mi zmysel. Rozumiem pojmom ako tréning osobnej sily a skúška pevnej vôle; zdravej primeranej asertivite na ceste k pozitívnemu ľudskému cieľu. Ale…
Mám to za zvrátenosť. Lebo. Jób ostal sám v schizoidnom dialógu so svojím mlčiacim Bohom. A víťazne smejúcim sa Satanom. O tom ale príbeh už nehovorí. Vravím: To nebolo kóšer. Môj odkaz veriacim aj neveriacim, s dôrazom pre veriacich: Som, sme, ste sami, samé, s odkázanosťou na seba, a mlčiaceho Boha až do konca našich dní…
Nečakajte, nečakajme, na druhý príchod Kristov. To je ako Čakanie na Godota (absurdná dráma Samuela Becketta). Ježiš nepríde. Apoštoli verili, že príde ešte za ich dní; Jeho príchod sa odkladá a posúva. O to má byť veľkolepejší, ešte nie je na Zemi tak zle, aby nastal Jeho čas…
Alibizmus: „To nie ja,“ čítame  a počúvame z Písma „to vy, vaša slabá vôľa, váš nedokonalý ľudský faktor“ a koruna navrch: „to je Satan vo vás…“. Ako až zle bude, a bude musieť byť, aby prišiel? A už sa začala zmienená a v Jánovej Apokalypse tá farbisto opísaná „doba veľkého súženia“? Konštatujem, že na celej čiare zlyhávam vo viere a dôvere.
Poučenie z Jóba (prišiel o majetok, rodinu, zdravie) ale nestratil vieru a oddanosť Bohu: Čo sa človek natrápi, pokým o všetko na Zemi príde. A to je asi tak „fšetko“. Zhnijeme s truhlou, ostanú naše kosti, alebo ak nájdu cennosti, ukradnú vykrádači hrobov; dopadnú rovnako, lebo „z prachu vzchádzame, v prach sa obrátime“ ale po každom, a každej z nás, ostane niečo na tejto Zemi, naše deti a vnúčatá, dedičstvo, hmotná a nehmotná pozostalosť, dielo, výsledky našej práce, prípadné úspory alebo dlhy, dobrá či zlá spomienka…
Epizódy Ježiš na púšti so Satanom a jeho krv potiaca modlitba v Getsemane: „Ak môžeš, odvráť to odo mňa, ale nie ako ja, ale ako TY chceš, Otče…“ (Otec mlčal) aj príbeh pred Pilátom a smrť Ježiša na kríži, Ježiš bol až do naplnenia svojej ľudsko-božej misie na Zemi úžasný (!); a to všetko sú pre posilnenie ducha veriacich priam „skvosty“… (ibaže na Zemi to tak nefunguje). Boh, Otec, mlčal a mlčí. A Ježiša niet.
Na mieste toho dobrého, láskavého, milostivého a milosrdného Boha s Jeho jediným Synom a Duchom svätým, by som už dávno, pradávno konal. Zle. Chcelo to úplne iný, nekrvavý a pravdivý príbeh a naratív. Jeho Božie „blízke vyvrcholenie“ trestuhodne mešká… (denne umiera aj s nádejou). Ostáva posmrtný prísľub spasenia vierou v Boha Otca a Syna Ježiša, a skutkami…
Zhodiť zlo a jeho dôsledky na ľudstvo s tým, že „to nie Ja, to vy, lebo Ja som čistá Láska a s vaším zlom nemám nič spoločné, vybavte si to so Satanom a sami so sebou,“ to je alibizmus a umývanie si rúk…
Veriace či neveriace a trpiace dobré či zlé ľudstvo si toto nezaslúži. Malo by konať samé a nečakať márne; nik to, čo nás čaká, za nás samých nevyrieši. Na svojom a spoločnom stole našej už aj klimatickými zmenami navyše postihnutej Zeme, máme neskutočne veľa pribúdajúcich problémov… (kde skôr začať)?
Príbeh ľudstva pokračuje. Kto ho riadi? Aký bude mať koniec? Optimizmus sem, pesimizmus tam, som pomerne dobre časovo a priestorovo zorientovaný realista, a pri plnom vedomí konštatujem, že celý systém svetských vecí sa rúca. Aj s katolíckym Vatikánom a jeho „zamýšľajúcim sa“ pápežom. Ten veľký okázalý cirkus pod bohvie čiou ochranou im stále prechádza.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Jedným z vrcholov Kantáty pre veľký orchester, zmiešaný zbor a dvoch recitátorov Osvienčim Ilju Zeljenku (dá sa počúvať ako rozhlasová hra) je otázka, kam sa podeli všetci, čo boli umučení a zavraždení, pozor (!) tu nejde len o židov a „ich“ holocaust, mnohí/é vieme, že je až nevkusne podsúvaný akoby jediný, hlavný, hodný zmienky, ako politický nástroj, kladúci židov nad všetko ľudské tvorstvo; vy pridajte k obvineniu autora textu kantáty Mikuláša Kováča všetky vojny a ich obete, a všetky, nielen židovské, ale aj ľudské rasové, etnické, kultúrne a náboženské genocídy (aj kresťanov; aj Slovanov!) po dobu celej histórie ľudstva kdekoľvek na Zemi…
Naliehavá otázka aj dnes na zajtra znie: „Veľký Bože mocný a spravodlivý, hrajú ti na harfách, keď sa nudíš??!“ 
https://www.youtube.com/watch?v=OnmfUBsDk34