Nemci potrebujú železnú lady, avšak Angela beží o život

Nemecko: náskok vďaka technike, zaostávanie kvôli politike

Socialisti nechápu, že socializmus funguje len dovtedy, kým sa neminú peniaze iných ľudí
Margaret Thatcherová, Britská premiérka 1979 – 1990

Ak idete dnes do Nemecka, krízu prakticky nie je cítiť, práve naopak. Po prepade priemyselnej produkcie v roku 2008 sa výroba naopak nebývale rozbehla. Dnes má Nemecko najnižšiu nezamestnanosť od čias svojho zjednotenia, výroba a vývoz boomuje.
Až vyše 40% celkovej produkcie Nemecka tvorí export, zároveň je táto krajina najväčším exportérom na svete v absolútnych sumách a má druhý najväčší prebytok obchodnej bilancie (rozdiel medzi dovozom a vývozom) na svete v objeme 4,9% HDP.
Toto všetko umožnila Nemcom ich orientácia na vývoj techniky všetkého druhu, dobrá kvalita výrobkov a schopnosť sa efektívne zorganizovať v čase krízy (napríklad flexibilný pracovný čas podľa potreby firmy namiesto prepúšťania a opätovného prijímania).

Naopak, keď nastupovala v Británii Margaret Thatcherová, krajina bola v pokročilom štádiu úpadku. Kvôli štrajkom neboli vynášané odpadky a dokonca sa kopili i mŕtvoly, pretože štrajkovali aj hrobárstva.
Británia mala vtedy na výber len dlhodobý úpadok a približovanie sa úrovňou krajinám tretieho sveta, alebo radikálne opatrenia na zvrátenie situácie. Politici pred Thatcherovou neboli schopní okrem politikárčenia urobiť nič prospešné. Až táto dáma, pochádzajúca zo skromných a racionálnych pomerov, bola natoľko odvážna, aby uskutočnila sériu ráznych reforiem.
Zrušila mnohé socialistické prvky zavedené predtým, ktoré krajinu paralyzovali, znížila priame dane, naštartovala privatizáciu, poslala odborárov „metelesku blesku“. Thatcherová nebola typ, ktorý tliacha dve na tri a rozpráva bájky o tom, ako sa môžu mať všetci dobre bez práce, stačí si to odhlasovať. Bez zakrývania hovorila o tom, v akom stave bola krajina a čo s tým robila. To samozrejme vyvolávalo hnev a odpor, lebo o (krutej) realite mnohí neradi počúvajú.
Keď sa však výsledky reforiem dostavili, „železná lady“ bola zrazu oslavovaná aj mnohými z tých, čo jej predtým nedávali šancu. Prosperitu a úspech majú ľudia radi – to však netrvá večne a vyžaduje si ďalšiu snahu a obete.

Margaret Thatcherová hovorí NIE bruselskému centralizmu

Nemecko momentálne prosperuje. Za oponou však hrozivo narastá dlh a popri tom ešte zdanlivo nehmatateľné záväzky za nesplatiteľné dlhy iných. Mnohí si to uvedomujú, avšak nemeckí politici iba sem tam vyslovia kritiku súčasného smerovania na verejnosti. Problém sa tak stáva latentný.
Aj preto sa stalo, že si v krátkom čase vybudoval relatívnu popularitu náš „Herr Zulik“, ktorý v Nemecku vyrastal a prihovára sa Nemcom v ich vlastnom jazyku. To, o čom miestni politici väčšinou mlčia, hovorí nahlas a zrozumiteľne. A Nemci radi počúvajú o zodpovednosti a riešení problémov. Nevidia to však u seba príliš v praxi.

V nemeckom filme Lola beží o život (orig. Lola rennt), ktorého názov som si požičal pre tento blog, musí hlavná predstaviteľka zachrániť svojho priateľa, ktorý stratil peniaze, ktoré dlhuje mafii. Aby jej priateľ nevylúpil obchod, snaží sa Lola získať peniaze od svojho otca a po každom neúspešnom pokuse sa  vracia naspäť do minulosti do bodu nula. Šancu na úspech má minimálnu a preto sa musí snažiť s využitím svojich posledných síl.
Angela Merkelová je v podobnej situácii. Finančná lobby ju tlačí získať peniaze od vlastných občanov, splácať dlhy za nezodpovedné štáty a „zachrániť euro“ .
Po neustátí situácie nemá možnosť začať od nuly, ale musí so stratami pokračovať ďalej.
Akonáhle Nemecko urobí ústupok a niečo zatiahne, okamžite tým znižuje vôľu „zachránených“ snažiť sa pomôcť si vlastnými silami. Preberaním bremena z juhu na sever sa problém len zväčšuje, akurát sa postupne prekladá aj na plecia iných.
Tzv. elity sa snažia túto krízu z centralizmu a socializmu využiť na sústredenie ešte väčšej moci, preto ich akýmkoľvek predkladaným riešením je viac centralizmu a socializmu. Hrajú na to, že lepšie je mať viac moci nad zbedačeným obyvateľstvom, ako menej nad životaschopnejším. Opakujú teda príbeh Sovietskeho zväzu.

“Merkozy” spolu na tlačovke

Nemecká kancelárka má za sebou vyše dvojročnú sériu vyhlásení, ktorých trvanie bolo veľmi krátkodobé. Začalo to v marci 2010 tým, že vraj Grécku sa žiadne peniaze posielať nebudú a momentálna fáza je, že sa už sľubujú stámiliardy za budúce, ešte nenarodené generácie.  Táto situácia si priam žiada „železnú lady“, ktorá nielen niečo zásadné vyhlási, ale si za tým aj stojí. Tak, ako to robila britská premiérka. Keď povedala, že Británia sa nepodriadi diktátu Európskej centrálnej banky a neodovzdá jej právomoci, ktoré prináležia britskému parlamentu, tak aj bolo. Keď povedala, že zruší socialistické zákony, ktoré sťahujú krajinu nadol, tak aj bolo.
Môžeme si o Thatcherovej a jej politike myslieť všeličo, ale v ekonomike hlásala zdravý sedliacky rozum. A čím bližšie k nemu svoju krajinu posúvala, tým lepšie sa jej darilo. Thatcherová doslova vyviedla Britániu z okraja ekonomickej priepasti a posunula ju opäť medzi prosperujúce štáty. Nie zázrakom, nie štátnou „podporou rastu“, nie rôznymi „eurovalmi“. Ale posunom k voľnému trhu a odstraňovaním centrálnej moci.
Možno je politickým problémom Nemecka práve momentálna dobrá výkonnosť jeho priemyslu. Vďaka tomu si môžu jeho politici ešte stále dovoliť veľa centralisticko-socialistických opatrení proti zdravému rozumu. Keď však všetko to ekonomické šialenstvo a európska politická korupcia doľahne aj na Nemecko a spôsobí rázny prepad životnej úrovne, máme sa na čo „tešiť“.
Angela Merkelová nemusí len zúfalo utekať, môže pokúsiť dupnúť si nohou a otočiť smerovanie od priepasti ekonomickej a spoločenskej tyranie do oblasti voľnej ekonomickej výmeny a slobody.

Margaret Thatcherová sa aj pri konci svojej kariéry postavila rázne proti socializmu a centralizmu

Margaret Thatcherová vydržala dva a pol volebného obdobia, neprehrala vo voľbách vôľou občanov, ale do chrbta jej zapichli nôž úlisní politickí hadi z jej vlastnej strany (čo vám to pripomína?). Rovnako by zrejme dopadla aj nemecká kancelárka, ak by sa vzoprela súčasným „elitám“. Zaradila by sa však medzi skutočne veľké osobnosti, ktoré robia politiku na konečný prospech ľudí a dokážu ísť aj proti mocným v pozadí.

Pred pár dňami Angela Merkelová vyhlásila, že nezodpovedné spoločné euro-dlhopisy nebudú, pokiaľ ona bude nažive. Ja jej želám dlhý život a pevný charakter.