Nemám slovo, chýba mi slovo

Po sobotných, slobodných a demokratických prezidentských voľbách, prebudil som sa do nedeľného liberálno-demokratického rána, po prvom kole, aj mojej voľby hlavy štátu…
Cítim sa zvláštne. To je asi tak fšetko. Nie. Do termínu druhého kola zvážim, ako naložím so svojím voličským hlasom a aktívnym volebným právom.
Stojím pred dilemou, rovnakou, takou, akou bolo moje rozhodnutie, ktorým som sa v predošlých prezidentských voľbách, pri plnom a svojprávnom vedomí, dobrovoľne vzdal svojho všeobecného aktívneho volebného práva ako občianskeho a politického práva, na celé obdobie piatich rokov, po prvom kole volieb hlavy štátu, do včerajšieho dňa…

A z ústavy a zákona som povinne akceptoval prezidenta Andreja Kisku…
Za pokus to, mojím návratom k volebnej urne, v dobrej viere, stálo. Ešte zvážim, či sa zúčastním aj druhého kola, lebo mal by som si vybrať z dvoch, mnou nevolených osôb…
…
Do druhého ročníka všeobecného gymnázia som prešiel reparátom z deskriptívnej geometrie. Neprospel som aj preto, že „chémia“ medzi mnou a profesorom nefungovala. Bolo nás viac…
Päťky padali aj za chýbajúce pravítko či kružidlo.
Pravdou je, že ako „bezstarostný a nezodpovedný tínedžer“ som mal čas na fšetko, nie ako usilovná fčela, a len nie na učenie…
Po dobu letných prázdnin som prešiel súkromným doučovaním, úlohu vyriešil excelentne, a do tretieho ročníka som z „desky“ prešiel s hodnotením „dostatočný“. Napokon som doučoval ja… („to jsou ty paradoxy“ ako vravel klasik).
Dnes si spätne vravím, že niet nad systematické a nepretržité vzdelávanie a učenie, a každý deň doháňam, čo sa ešte dá stihnúť… (alebo mať aspoň šajn); aj v občianskej náuke… (a o reálnych nástrahách „sladkej liberálnej demokracie“).
Času je málo, život je krátky…
…
Slovenské voličstvo sa rozhodovalo prvo plánovo; zúfalo túži najmä a prednostne po zmene kultúry zjavu a prejavu osôb v najvyššej politike; má v nejasnej predstave osobu hlavy štátu, ale už menej vníma, nie kto, ale čo hovorí; kľúčovým podprahovým aj vedomým podnetom bol zjav, a najmä komunikačné verbálne a neverbálne prejavy, schopnosti, zručnosti a spôsobilosti dámy a pána Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča…
Potvrdila sa teória gýča (z nem. Kitch, sladký…) a s ňou povrchový klam vonkajšieho vzhľadu s pochybnými
obsahmi a kvalitou použitého materiálu… (Zuzana Čaputová je mňam, zjavom krásna a sympatická žena, naplnená a žiariaca dnes už neštandardnou, ženskosťou, a aj skromne umierneným a zdravo asertívnym prejavom; Maroš Šefčovič je za „normálnych“ okolností pokojný a vyrovnaný, dobre vzdelaný a skúsený euro politik a rečník, v pokoji sa mu vyrovná aj Marián Kotleba, ibaže jeden aj druhý majú inú osobnú výbavu a patria každý do iného „súdka“).
Na margo prejavu (verbálna a neverbálna zložka): Štefan Harabin, ak chce v budúcich prezidentských voľbách „osvietiť a vyhrať“ lebo on len „vyhráva“ jeho možné, budúce voličstvo, okamžite nech sa podrobí mentoringu a koučingu v časti spisovná slovenčina a rétorika plus nekonfliktná komunikácia… (hoc nech absolvuje sociálny výcvik…).
Väčšinovému voličstvu „ušiel“ druhý a tretí plán na pozadí prvého… (moja vopred avizovaná obava sa naplnila). Dostali sa pod supresiu (tlak) liberálneho mediálneho mainstreamu, ktorý pokračoval vo vytesňovaní (ostrakizácia) takzvaných „antisytémových“ kandidátov na hlavu štátu…
Okrem toho, a otvorene na to poukázal Peter Pellegrini, že sloboda a demokracia priamej voľby hlavy štátu, umožnila kandidatúru aj osobám s deficitom auto kritického myslenia a kritickej hodnotiacej sebareflexie…
Moje kritériá na hlavu štátu boli a sú nekompromisné, vždy som túžil po osobe, ktorú by som mohol s pokojným vedomím a svedomím označiť ako intelektuálnu a duchovnú elitu, prezidentku či prezidenta, ktorých by som si mohol nielen ctiť ale aj vážiť…
Nevoliteľný zadný stred a chvost kandidátskeho peletónu, mal nasledovať logické a včasné vzdanie sa kandidátov Mistríka a Menyhárta…
Väčšinové voličstvo prejavilo občiansku polo a negramotnosť, a s ňou umienenosť v opore o nič, aj „trestuhodnou“ ignoranciou volebnej logiky, delením a rozdrobovaním voličských hlasov…
Upadlo do osídel mediálnej manipulácie, vedenej „liberálno-demokratickou“ médiokraciou…
Týka sa to aj márneho kandidáta Mikloška, bez volebnej šance, jeho priaznivcami, dotiahnuť ho do druhého kola (rozdrobenosť papierovej národnej a kresťanskej „koalície“)…
Na volebnom výsledku sa podpísalo aj delenie voličských hlasov na kotlebovské a harabinovské, na osi konfliktu Harabin verzus Kotleba a ich prisilné, voči sebe nekritické egá… (obaja pritom sledujú podobné alebo rovnaké ciele). Treba uviesť, že navzdor masívnej a agresívnej mediálnej kampani, a zablokovaniu kandidátovho autobusa „Harabiňák“ Štefan Harabin zaznamenal viac, než len pozoruhodný výsledok. Podobný sa čakal aj v politike, už domestifikovaného a skúseného Mariána Kotlebu…
Zaujímavý poznatok je, že kandidátska ponuka mediálne známeho akademika, bývalého tu i tam politika, Rudolfa Chmelára a politika, v televíziách vareného a pečeného (až veľmi!) Sme rodina, bojovníka proti exekúciám, Milana Krajniaka, voliči odmietli; zrejme pre a najmä Chmelárovu metódu persuázie (naliehavé presviedčanie, až nátlak). K Krajniakovej ponuke pomoci občanom, stručne: Prezident nie je zákonodarca ani zákonodarný zbor. Bugárovu motiváciu som pochopil len tak, že mu šlo o viac, než len dôstojné dožitie politickej kariéry…
Dobre sa mi počúvali kandidáti Švec a Daňo. Ostatní, nech mi prepáčia, že ich ako „šedé myši“ chvosta peletónu do počtu, nezmienim.
Značná časť oprávneného voličstva je bezprizorná… (nepatrí nikam, je nezaradená). Vykonala voľbu „nadivoko“. Ad hoc. Pri volebnej urne.
Ostatok sú alebo len obyvatelia, občiansky ľahostajní ignoranti, alebo od volieb k voľbám len prežívajúci pseudo občania, pred voľbami s hodnotou NULA, pri volebnej urne JEDNA a po voľbách znova NULY.
A myslíte si, že po prezidentských voľbách sa spoločnosť upokojí? Zabudnite. Myslíte si, že nová hlava štátu prospeje Slovensku a jeho vnútorným a vonkajším národno-štátnym záujmom? Hmm…
…
Toľko odo mňa na písme, ostatok sa priebežne dozvedáte z ponuky verejných hodnotení nedeľných, televíznych, rozhlasových relácií a jasajúcej tlače „liberálnych“ domácich a zahraničných médií svojho druhu a gratulácií od politického vedenia EÚ, chváliaceho uvedomelosť slovenského voličstva…
Ani neviem, či ma zaujíma, čo vravia a píšu… (postupne sa tomu beztak nevyhnem). Zrejme ani pokračujúcemu a v medzi volebnom období, volebný výsledok poisťujúcemu, intenzívnemu a nenávistnému smogu z mediálnych „výfuckov“ takzvaných „liberálnych demokratov“…
Píšem za seba, zväčša z vlastnej hlavy, len tak, bezprizorne. Tak, ako zvyknem. Svoje názory tu a teraz neviem oprieť o info zdroje. Som zdroj. O sebe. Jednej občianskej reflexie prezidentských volieb.
Je zvláštne nedeľné ráno svojho druhu, presne 8,59 hodín SEČ a slovenských, a dnes si po prvý raz zapínam televíziu… (mrknem tlač na webe a na fejzbúk).
Keby Kotleba nekandidoval, Harabin by bol v druhom kole. 
Samozrejme, ako dobre vychovaný mládenec, obom, postupujúcim do prvého kola prezidentských volieb, úprimne blahoželám…
Nie som si istý, či aj ich voličom. Sa uvidí…
Kam kráčaš, Slovensko?
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan