Nemám slovo, chýba mi slovo…

Tak k nim Mojžiš, po prvom návrate z hory Sinaj, pri pohľade na jeho ľud, tančiaci okolo zlatého teľaťa, a praštil o zem tabuľkami s desatoro božími prikázaniami. A šiel nazad, hore, po druhé…

O niekoľko tisícročí boli židovský (ale aj náš) Boh, Sinaj, Mojžiš a kresťanský Ježiš „vyspelou západnou civilizáciou“ odmietnuté, nahradené svetským polyteizmom, rozumej: od individuálnych a individualizovaných slobôd k liberalizmu; z jeho bázy k neoliberalizmu, libertariánstvu až liberálnej anarhchii a chaosu, zlaté teľa bolo rehabilitované, hlinené tabuľky nahradené vynálezom tlače a o stáročia informačno-technickými prostriedkami…
A ja mám tiež občas pocit, navzdory vymoženostiam, pohodliu a komfortu rýchlej a ľahkej klávesnice, že od samej „slastnej“ slobody a rýchlosti inetu a PC, nemám slovo, chýba mi slovo…
Dnes, keď občas používam železný písací stroj, je činnosťou, pripomínajúcou hoc aj rúbanie dreva…
Konštatujem, že esenciálne osobné poznanie a zážitková skúsenosť boli a sú slovom neprenosné.
Pomáhajú epické žánre, poézia, dráma (divadlo, tanec, balet, opera, muzikál), výtvarné umenie, hudba…
Ktosi sa mal k vyjadreniu osobného zážitku a poznania zdieľaniu: Kde končia slová, začína umenie…
Alebo, poézia (vyjadrenie osobného poznania a zážitkovej skúsenosťami nástrojmi a prostriedkami poetiky).
Alebo: „Kde končia slová, ale aj poézia, aj s výtvarným umením, začína hudba…
A kde končí hudba, je čo? Biely šum? Digitálny stav NULA? Nič? Hmm…
Nastupuje spiritualita (kto ňou bol, kto nebol obdarený je individuálne):

A teraz malo nasledovať moje obvyklé posolstvo, ale nepríde nič. Tento text ale priam kričí obsahom. Narieka. Smeje sa. Plače. Prosí, modlí sa…
Obvyklý obsah, na ktorý ste zvyknutí/é, sa nenašiel. Vložte si ho sem alebo tam, kam alebo kde chcete, sami. Či čo. Hmm…
Leda toto (konštatovanie):
Európa a USA dnes predstavujú údajný vrchol západnej civilizácie a kultúry, čo sa berie ako fakt a o tom sa ako o axióme nediskutuje. Lebo informačno-technické prostriedky a liberálne médiá plus liberálni politici…

 

A k tomu toto (varovanie alebo konečný rozsudok, odsudok?):
מְנֵא מְנֵא תְּקֵל וּפַרְסִין (Mene mene tekel ú-parsín) Kniha Daniel 5

Som ešte stále človák. Nabudúce ako obvykle. Mám tu svoj priestor. Zatiaľ. Pochopili, porozumeli ste tomu, čo som vám chcel? Ja úplne nie. Pokúsil som sa…
Nezdieľateľné, nedeliteľné. Neprenosné. Nemám slovo, chýba mi slovo…
Použil som dnes bežný informačno-technický nástroj, prostriedok komunikácie.
Možno len, aj cez tieto ITP, že: Voľby idú… 
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan

Odkaz k prezidentským voľbám:
Po odstúpení Róberta Mistríka s odkazom na reláciu Z prvej ruky: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175
(dnešná streda ešte nie je v archíve);
Prestaňte sa zaoberať volebným balastom a sústreďte svoju pozornosť v prvom kole na troch (štyroch) už teraz top volebných kandidátov…
K článku ešte dáka muzika (zvaná hudba!); pred počúvaním popreskakujte tie odporné a všade napchaté a obťažujúce reklamy:
It is The Only Way
https://www.google.com/search?ei=o3t2XJ-uFs6KjLsP4IKJmA4&q=keith+emerson+only+way&oq=Keith+Emerson+&gs
Jerusalem nie je len židovský, patrí všetkým ľuďom dobrej vôle na Zemi ale aj v „prípadnom“ nebi, ak nebo je (…)
Aj Brexitánia chce byť jeho súčasťou (ale mimo rámec EÚ) a podľa svojho „law“ (práva):
https://www.google.com/search?q=Keith+Emerson+Jerusalem&oq=Keith+Emerson+Jerusalem&aqs=chrome..69i57.9273j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8
A to je „iná káva“ než EÚ…
Tobôž „osvietenecké“ heslo VFR: „liberté, égalité, fraternité“
Toľko k liberálnej demokracii. Ale aj „akože“ demokracii EÚ….