NAŠE „SOCIÁLNE ISTOTY“

 Nezamestnanosť, večný problém na ktorý sa už viac ako dvadsať rokov sťažuje každá vláda. Veľakrát si kladiem otázku, ktorá z nich mala naozaj úprimný záujem to vyriešiť? Zvláštne, ale asi mi pamäť neslúži dosť dobre, aby som si spomenula. Mám však pocit, že aj pamätníci by mi dali za pravdu, že žiadna. Demokrati, socialisti, liberáli, všetci by sa dali hodiť do jedného vreca a nikomu by nechýbali. Je vôbec nejaká nádej, že sa nájdu ľudia, ktorí by chceli túto krajinu spravovať s citom naozaj pomôcť ľuďom a zaujímať sa o ich osudy a ich budúcnosť? Všetci sa sťažujú, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. Majú vari dôvod ostať na Slovensku? Čo im dokáže krajina poskytnúť, aké istoty im dá? Je to práve nová generácia, ktorá už má plné zuby zlodejov, ktorí sa desiatky rokov nedokážu odlepiť zo svojich stoličiek, zo svojich zlatých klietok, lebo stále potrebujú viac a viac. Mám pocit, že by ich neuspokojilo ani nekonečno…Kde sú ich hodnoty? Kde je ich „sociálne“ cítenie? Keď dokážu robiť to, na čo sa denne môžeme s hrôzou pozerať, usudzujem, že žiadne hodnoty nikdy ani nemali. Približne 212 –  tisíc ľudí je momentálne na Slovensku dlhodobo nezamestnaných. Pýtam sa, prečo? Ako to mohli vlády dopustiť? Niekto asi zle riadi štát…včera nám vláda priniesla balík opatrení, ktoré by mali pomôcť zamestnať 15 – tisíc ľudí. A kde je tých takmer 200 – tisíc? Pôjdu sa vari pásť, alebo budú žiť z vody, ktorá je tiež mimochodom veľmi drahá…Je to dobrá myšlienka zaviesť pre firmy takzvaný odvodový úver, ak by vláda schválila iné podmienky. Tieto navodzujú pocit strachu. Zamestnávateľ príjme do pracovného pomeru človeka, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, 12 mesiacov nebude musieť platiť odvody ani ten človek a ani firma. Aké šľachetné, povedali by si možno podnikatelia. Čo si ale povie ten bežný človek, zúfalý nezamestnaný, ktorý vďaka „úžasnému“ počinu vlády získa prácu? Opäť z neho niekto urobil handru…opäť ho niekto ide ukrátiť o to, čo mu patrí, je to totiž milí páni, ktorí nám vládnete, tiež len človek. Prečo mu teda beriete „sociálne istoty“, veď ste ich tak hodnoverne vždy pred voľbami hlásali a mnohí ľudia Vám aj uverili…Prečo teda tomuto dlhodobo nezamestnanému, ktorý takto získa prácu vezmete dôchodkové poistenie?! A navyše, jeho hrubý mesačný príjem nemôže presiahnuť 536 eur. Keď si predstavím čistý príjem takéhoto človeka, chce sa mi plakať. Manuálna práca, to je pojem, ktorý je pre tých, ktorí rozhodujú o osudoch ľudí, evidentne neznámy. Denné hrdlačenie a na konci mesiaca prázdne vrecko. To je realita. Navyše, páni ministri, skúste sa opýtať ľudí v nákupných centrách, v obchodných reťazcoch, na stavbách, aké majú vzdelanie? Dovolím si povedať, že niektorí dokonca vyššie ako Vy. Kde ich nájdete? Za pultom v potravinách pri krájaní šunky…áno, toto je slovenská realita. Musia živiť svoje rodiny a keď ich vek presiahne 40-tku, môžu mať aj desať vysokých škôl a nemajú šancu sa uplatniť na pracovnom trhu. Preto by som Vám aj naďalej odporúčala sponzorovať zahraničných investorov, aj keď prinesú len 100 „nízkokvalifikovaných“ pracovných miest. Zabudnite na slovenských podnikateľov, ktorí vás celé roky živia a suplujú úlohu štátu. Čo dostanú? V prípade nového „špeciálneho úveru“, tak akurát kontrolu, keby si dovolili prepustiť nejakého zamestnanca…firmy vraj už s náborom môžu začať v novembri. Pri stavebných prácach je to „skvele“ načasované. Asi ste zabudli, že v tom čase majú stavebné firmy už takpovediac po sezóne. A navyše prácu aj tak dostávajú len vyvolení a tých je veru ako šafránu. Túto sobotu som s pánom Jozefom Behýlom, predsedom Stálej konferencie organizácií III. sektora, navštívila naozaj krásny Domov sociálnych služieb v Balvanoch, ktorý riadi jeho priateľ a člen tejto platformy, Tibor Palmay z Občianskeho združenia Oazis. Bola som veľmi prekvapená, keď mi povedal, že tam zamestnáva viac ako 100 ľudí. A čuduj sa svete, klienti sa tam majú doslova ako v bavlnke. Vytvoril tým, ktorí už buď nemajú nikoho, alebo sú duševne chorí, alebo štát sa o nich nevie postarať, domov plný lásky a porozumenia. Naozaj sa to oplatí vidieť. Dal do toho dušu a od štátu dostáva len ten základ. Aj napriek tomu, že v takpovediac kritickom regióne dáva prácu toľkým ľuďom. Prečo k nemu nikto nepristupuje ako k zahraničnému investorovi? Lebo nie je tak „dravý“, lebo chce dobro ľuďom, ktorí sú chorí? Lebo nebaží po „nekonečne“ ako naši politici? Lebo nemá na správnych miestach správnych ľudí? On nie je v tejto krajine jediný, jeho príbeh ma naozaj v sobotu oslovil. Stačil mi pohľad tých ľudí, stačilo, že som videla to prostredie, ktoré vyzerá lepšie ako mnohé domovy ľudí. Trápi ma to, že dôchodcovia musia z posledných síl pracovať aj pred osemdesiatkou, aby dokázali prežiť. A je mi zle, keď si pomyslím na jachty, drahé byty, všetky luxusné tovary, ktoré vlastnia tí, ktorí o osudoch ľudí rozhodujú. Aj oni boli deťmi, museli mať svoje sny, museli vnímať realitu všedných dní, tak kde sa to stratilo? Prečo sa človek dokáže tak zmeniť? Tí starí dôchodcovia, ktorí musia pracovať, to sú tí, ktorých ste páni politici stretávali na rôznych miestach, keď ste boli deťmi, ktorí k Vám mnohokrát boli láskaví, ktorí Vám možno veľakrát pomohli, no vy si už nepamätáte, lebo ste boli malí, alebo na strednej alebo vysokej škole. Nezabúdajte, že tí, ktorí sú teraz tiež malí, raz budú veľkí a tiež vám pripravia takéto trápenie. Peniaze, moc a to všetko okolo toho je pominuteľné, môžete skončiť v zabudnutí nejakého domova sociálnych služieb a potom si možno spomeniete, no vtedy už bude neskoro. Tak sa už zobuďte a dajte ľuďom to, čo potrebujú, právo na slušný život!