Najštedrejšie rodinné sociálne opatrenie Roberta Fica je v energetike

Strana Smer predstavila cez víkend rôzne almužny pre chudobných, namiesto reálnych riešení umožňujúcich im zbohatnúť. Tie skutočne veľkorysé sociálne balíčky však zostali nevypovedané.
Pozrime sa najskôr spolu na jedno nenápadné, ale o to pozoruhodnejšie a „zazobanejšie“ ministerstvo – Životného prostredia.
Toto ministerstvo je zvláštne už pri trocha hlbšom pohľade do vnútra. Riadi viacero rozpočtových a príspevkových organizácií, dva štátne podniky a environmentálny fond. Okrem toho riadi aj zoologickú záhradu v Bojniciach!

Nás však bude zaujímať práve jeden z tých dvoch štátnych podnikov – Vodohospodárska výstavba („VVB“) – ktorá vlastní a spravuje vodné diela na území Slovenska, má vyše 60 rokov a svojho času postavila Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré zásobuje až 10%elektriny u nás.
Aj keď predpokladám, že drvivá väčšina z vás nikdy o tejto firme nepočula, peniaze sa v nej obracajú a aj ležia veľmi slušné (2013):
Výnosy:              117 mil. eur (vyše 3 a pol miliardy SKK!!)
Vlastné imanie:   444 mil. eur
Majetok:           1 231 mil. eur (vyše 37 miliárd SKK!!)
No a tipnete si, kto ju „dostal do léna“ za vlády Roberta Fica?

Popri nápise „Ľudia si zaslúžia istoty“ si všimnite si mená tých konkrétnych ľudí: Paška, Žiga a Lazár.
Terajší riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, Ladislav Lazár, bol kandidátom na primátora Košíc za stranu Smer, neskôr sa dohodlo, že namiesto neho bude kandidovať Raši a on bude viceprimátorom.
Žiga je súčasným ministrom životného prostredia, ktorý Lazára menoval za riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, pričom istoty mu prideľoval už za prvej vlády Smeru, keď bol štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva a udeľoval licencie na solárne elektrárne cez SEPS.
Áno, hovoríme tu o poriadne prepletenom tzv. „Košickom“, či „Paškovom“ krídle strany Smer.

Ako ovládli Vodohospodársku výstavbu?
Konkrétne je možné dosadiť riaditeľa dvoma spôsobmi – výberovým konaním, alebo menovaním. Menovanie má však podmienku. Dotyčný musel byť predtým zamestnancom tohto štátneho podniku, čo Lazár nebol. Avšak, zákon nehovoril o tom, ako dlho. Lazár sa tak stal „zamestnancom“ na jeden deň a následne bol menovaný.

Nasledovalo to, čo zvyčajne: predražené obstarávania a schémy, kedy jedna „politická“ firma berie len bakšiš a na reálnu prácu nájde firmu druhú, ktorá to aj vie robiť.

Široký pán so svojím Váhostavom.
Za prvej vlády staval Váhostav menšie vodné dielo Dobrohošť, potom za vlády Radičovej nebolo nič a po ovládnutí VVB Smerom sa to začalo Váhostavom len tak hemžiť. Okrem toho, všimnite si jednu zaujímavú vec na tomto zozname zákaziek.

Ako si môžete prečítať v bulvárnom denníku, „deti mecenášov sa zosobášili“, a to v roku 2010 a konkrétne syn Jozefa Brhela, „kráľa slovenskej energetiky“ a dcéra Juraja Širokého (ktorý neváha a neplatí faktúry).
Ak si všimnete najštedrejšiu zákazku za terajšej vlády Roberta Fica – za takmer 6 miliónov eur – figurujú tam firmy Váhostav a Pow-en, za ktorou stojí práve Brhel, v jednej spoločnej zákazke svorne spolu.
Sobáš v rodinách oligarchov bol spečatený krásnou rodinnou dávkou od štátu.

No a my máme vyskladané Paškovo krídlo strany Smer aj s jej mecenášmi v pozadí.
Je už teraz zrejmejšie, prečo sa Robert Fico tak srdnato bil za navrátenie Gabčíkova od Slovenských elektrární (Enelu) „nám“, t.j. Vodohospodárskej výstavbe, t.j. tým, čo ju teraz ovládajú?

Ozaj, a písal som o tom, že si plánujú tento štátny podnik pokútne sprivatizovať…?