Náhorný Karabach a Zmluva CSTO

Počet zobrazení: 17

Náhorná karabašská republika (Náhorný Karabach) neuznaný OSN a medzinárodným spoločenstvom od jeho vzniku v r. 1991 nachádza sa na území Azerbajdžanu. Údajne tam žijú už len Arméni.
Turecko proti Arménsku vo veci OSN a medzinárodným spoločenstvom neuznanej Náhornej karabašskej republiky (Náhorný Karabach na území Azerbajdžanu) použilo dikciu Čl.5 Zmluvy o NATO:
„Akýkoľvek útok na územie Azerbajdžanu bude považovaný za útok na Turecko“.
Turecko je členským štátom Aliancie NATO ale vo veci konfliktu Arménsko-Azerbajdžan ako aj konfliktu vo východnom Stredomorí, koná na vlastnú päsť.
Proti Turecku môže zohrať významnú operatívnu rolu Zmluva o kolektívnej bezpečnosti CSTO, podpísaná z podnetu Ruska a jeho post sovietskeho územného prediktora, majúca kontúry a zmysel podobné Zmluve o NATO.

Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti CSTO sa datuje do dňa uzavretia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá bola podpísaná v Taškente (Uzbekistan) 15. mája 1992 vodcami Arménska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruska, Tadžikistanu a Uzbekistanu.
Všimnite si, že mediálne je uvádzaných šesť krajín Zmluvy. Podľa mnou reeditovaného zdroja je skutočnosť nasledovná:
Neskôr sa k Paktu pripojili Azerbajdžan, Bielorusko a Gruzínsko (1993). Zmluva nadobudla platnosť po ukončení národných ratifikačných procesov 20. apríla 1994.
Kľúčovým článkom zmluvy je štvrtý odsek, v ktorom sa uvádza:
„Ak je niektorý z členských štátov vystavený agresii ktoréhokoľvek štátu alebo skupiny štátov, bude to považované za agresiu proti všetkým štátom, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy.
V prípade útoku na ktorýkoľvek zo zúčastnených štátov mu všetky ostatné zúčastnené štáty poskytnú potrebnú pomoc vrátane vojenskej pomoci a podporia aj prostriedky, ktoré majú k dispozícii, na uplatnenie práva na kolektívnu obranu v súlade s článkom 51 Charty OSN.“
Rusko dnes hrá osobitnú úlohu v kontexte stratégie a činností CSTO a zintenzívnenie spolupráce medzi členskými krajinami a zlepšenie účinnosti dnešnej organizácie je jednou z dôležitých priorít zahraničnej politiky pre Rusko. Podľa Stratégie národnej bezpečnosti Ruskej federácie do roku 2020 je teda Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti hlavným medzištátnym nástrojom navrhnutým na boj proti regionálnym výzvam a hrozbám vojensko-politického a vojensko-strategického charakteru. Vojenská doktrína Ruskej federácie formuluje niekoľko základných úloh, ktoré majú zabrániť konfliktom a predchádzať im, medzi ktoré patria okrem iného úlohy posilnenia systému kolektívnej bezpečnosti v rámci CSTO a budovania jeho potenciálu. V roku 2014 Rusko počas svojho predsedníctva CSTO vynaložilo vážne úsilie na zvýšenie úlohy a potenciálu organizácie, ako aj na rozvoj vojensko-politickej spolupráce s partnermi.
V súčasnosti budú členské krajiny CSTO naďalej pomáhať pri upevňovaní úsilia v boji proti medzinárodnému terorizmu a budú považovať mierové riadenie za sľubné smerovanie rozvoja organizácie, ktoré je plne v súlade s hlavnými prioritami ruskej zahraničnej politiky.
V záverečnom vyhlásení hláv členských štátov CSTO o výsledkoch samitu v Dušanbe 15. septembra 2015 sa uvádza, že „členské štáty CSTO považujú rozvoj mierového potenciálu organizácie za sľubnú oblasť svojej činnosti a pod záštitou OSN podporujú ich účasť na medzinárodnom udržiavaní mieru.“
V spoločnom vyhlásení sa tiež uvádza, že členské štáty CSTO budú naďalej pomáhať pri upevňovaní úsilia svetového spoločenstva v boji proti medzinárodnému terorizmu a extrémizmu, obchodovaniu s drogami a nelegálnej migrácii a pri zabezpečovaní medzinárodnej bezpečnosti informácií.
…
Všimnite si, že ide o konflikt medzi dvomi zo šiestich (deviatich?) zmluvných strán Zmluvy CSTO: Azerbajdžan-Arménsko.
Zmluvné vzťahy CSTO sú vo veciach plnení veľmi diferencované a viac, než len „pomerne“ zložité… (pre novinovú správu nespracovateľné, spôsobilé ale pre odkaz na adresu zdroja; nebol som, nechodím tam, nesvietim im pri tom a preto to „vzdávam“).
Okrem toho sa v článku 2 zmluvy zriaďuje regionálny konzultačný mechanizmus v prípade ohrozenia bezpečnosti, územnej celistvosti a suverenity jedného alebo viacerých zúčastnených štátov alebo ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj uzatvorenie dodatočných dohôd upravujúcich určité otázky spolupráce v oblasti kolektívnej bezpečnosti medzi zúčastnenými štátmi.
Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti je dôležitým prvkom medzinárodných vzťahov v post sovietskom priestore. Živá Zmluva zahŕňa 6 členských krajín: Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan.
V bezprostrednom ohrození a pod paľbou Azerbajdžanu s krytím Tureckom je Arménsko.
Čerpal som z tohto originálneho zdroja, pre zložitosť vzťahov a prepojení s inými a ďalšími zoskupeniami som ponechal to základné, ostatok ak kto chcete, nájdete tu:
https://churilovocity.ru/sk/kto-vhodit-v-odkb-organizaciya-dogovora-o-kollektivnoi-bezopasnosti/
Materiál bol spracovaný na základe informácií RIA Novosti a ďalších otvorených zdrojov.
Pre Gosudara Putina a v priestore post ZSSR nastala po Ukrajine a s ňou situácia natoľko zložitá a komplikovaná, že „riešiť“ Bielorusko, Azerbajdžan a Arménsko verzus Turecko bude veľmi náročnou skúškou…
Nulová účasť a vplyv očakávanej deklaratívnej rezolúcie BR OSN, či postoj EÚ alebo USA sú v tomto momente irelevantné…
…
Vo veci má vraj zasadnúť BR OSN. Azerbajdžan a Turecko si s rezolúciou zrejme vytrú zadok. Takáto situácia by nastať nemusela a nemohla, ak by OSN a medzinárodné spoločenstvo uznali Náhornú karabašskú republiku ako autonómny štát… (vtedy by Krabach získal medzinárodno-právnu ochranu). Tak, ako bol Krym vo vzťahu k Ústave Ukrajiny. Hoc bez medzinárodno-právnej subjektivity. O tom by mali byť vedené trojstranné rokovania vedené negociované a facilitované Ruskom. CSTO by mala zaistiť prímerie a jeho kontrolu po dobu rokovaní…
OSN a OBSE tam nie sú potrebné…
Písal som tu: https://www.blogovisko.sk/osn-ne-zbytocna-a-impotentna.html
…
OSN, NATO, USA a EÚ by prednostne mali riešiť agresivitu Turecka, nie sankcie proti Bielorusku.
Stav vecí dnes, tu a teraz, je natoľko akútny, že neznesie odklad.
Náhorný Karabach sa môže stať zdrojom totálneho konfliktu.
OSN, NATO, USA a EÚ sa správajú maximálne nezodpovedne.