Nad Slovenskom sa vznáša strašidlo Harabina a Mečiara

Enfant terrible slovenského súdnictva, bývalý podpredseda Mečiarovej vlády a minister spravodlivosti, dnes sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin, sa mieni uchádzať o post predsedu najvyššieho súdu.
Otázkou je, či môže. Kandidoval na prezidenta a súbežne má aj politické ambície. Ako kandidát vraj nemôže garantovať svoju nestrannosť, nezávislosť a morálnu integritu.

Päť otázok: 1. Čo je morálna integrita (definícia)? 2. Čo ňou je v prípade JUDr. Harabina? 3. Aké sú vecné, etické a morálne (mravné) dôvody, pre ktoré by dnes sudca najvyššieho súdu JUDr. Harabin nemohol kandidovať na post predsedu najvyššieho súdu SR? 4. Je-nie je to zbožné prianie, politický, právny diletantizmus a ústavno-právny voluntarizmus liberálnej opozície?  5. Je problém Ústava SR?
„Pán Harabin by si mal ujasniť, či je politik alebo ešte sudca,“ povedala pre TASR nezaradená poslankyňa a bývalá ministerka spravodlivosti, nominantka Most-Híd, Lucia Žitňanská. Jeho ambície v politike vníma ako „diskvalifikačné na pozíciu nielen predsedu súdu, ale aj sudcu“.
Igor Matovič: „Harabin už mnohokrát dokázal, že ho v každej funkcii vždy zaujímal len osobný prospech. Jeho zvolenie znamenalo „návrat súdnictva do doby mečiarovského temna“.
Odpoveď Matovičovi: Predložte dôkazy. Je Harabinovo skóre 14:0 v „disciplinárkach“ ten osobný prospech? Treba ho a bude sa dať zvrátiť posilnením a „motiváciou“ diciplinárnych senátov? Na náklady daňových poplatníkov „na Harabina“? Mal alebo má, Harabin, problémy s majetkovým priznaním alebo pozemkami? A čo „aféra“ (najmä mediálna) so Sadikim? A aké poznatky plávajú na hladine mediálneho priestoru vo veciach Gorily, Kočnera, vraždy Kuciaka, naprieč prostredím OČTK, prokuratúry a súdov? Kde tam je Harabin?
Nože si prečítajte tie medializované kecy mimo misu. Samo zhadzujúci sa pologramotní amatéri a diletanti. Na likvidáciu Harabina by bolo treba otvoriť ústavu. Ale to „spozornie“ Európska komisia. A Slovensko bude mať problém tak, ako Maďarsko a Poľsko. Bez obáv. Zvládnu to.
https://www.cas.sk/clanok/870157/harabinova-kandidatura-spustila-lavinu-ostro-sa-do-neho-pustil-matovic-ps-spolu-aj-zitnanska/
Odpovede sú tu:
https://slobodnyvysielac.sk/relacia/s-harabinom-o-prave-93/?fbclid=IwAR2KxXG7tkE0tEOvzM0qUWu9E1Lwl9nq8MH99hD8Kw-SNs9P6UpwgxDpShw
Nestrannosť prezidenta i sudcu je daná jeho apolitickosťou a politickou neutralitou. Je objektívna aj subjektívna (skutky). Politickosť predchodcov Čaputovej ani jej vlastnú, ústavný súd neposudzoval, lebo nedostal podnet. Okrem toho, kde niet žalobcu (…). Ústavný súd nekoná ex offo.
Gašparovič sa „cítil byť“ členom HZDS. Prezident Kiska začal flagrantne a verejne politikárčiť pred ukončením svojho mandátu. Ústavný súd nekonal a nekoná. Lebo.
Okrem toho, ústavný súd by mal dať explicitnú odpoveď na otázky a vznesené pochybnosti o legalite prezidentskej voľby Zuzany Čaputovej…
Preto, mantra, že hlava štátu je hlavou všetkých ľudí, je lož a v princípe voluntaristický blud. Prezidentka Čaputová plní volebný program „koalície“ PS-SPOLU. Do volieb kandidovala ako liberálka.
V júni 2009 bol JUDr. Harabin súdnou radou zvolený za predsedu najvyššieho súdu, napriek tomu, že v čase volieb bol členom vlády. Proti tomu podali ústavní sťažnosť štyria sudcovia najvyššieho súdu. Ústavný súd sťažnosť štyroch sudcov najvyššieho súdu zamietol.
Šance na zvolenie má JUDr. Harabin tieto a žiadne iné: Súdna rada-zloženie: deviatich sudcov volia sudcovia všeobecných súdov, troch členov volí a odvoláva parlament, troch členov vymenúva a odvoláva prezident, troch členov vymenúva a odvoláva vláda.
Lex Harabin je zákon artikulujúci šialený strach z Harabina v politike a súdnictve. Pokus o kruhovú obranu časti politickej opozície s poistkou. S podporou prezidentky. Hrozbou má vraj byť návrat mečiarizmu do súdnictva aj politiky. Mimochodom, Mečiar sa nechal počuť (pracuje na svojom politickom subjekte a v ňom ráta aj s Harabinom). Pakt Švecová (Bajánková)-Čaputová, časť koalície už bez viazanosti na koaličnú zmluvu, Most-Híd plus nezávislá Žitňanská, liberálni poslanci typu Dostálovia a progresívci plus SPOLU) majú na veci nastolenia práva, spravodlivosti a právneho štátu podľa Harabina , ich vlastné názory a predstavy; v ceste nastolenia právneho štátu stojí Harabin. Ide tu o vážny konflikt záujmov so spoločným menovateľom právny štát.
„Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo je však zriedkavý prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne dostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán“ Zdroj: I. ÚS 46/05, II. ÚS 336/09).
Posledná veta citátu z judikatúry ústavného súdu poukazuje na subjektívny voluntarizmus odporcov a neprajníkov JUDr. Štefana Hrabina.
Poznatky o pomeroch v súdnictve a vnútorných vzťahoch na pôde najvyššieho súdu sú aj indíciami, že súdnictvo je vnútorne rozdelené a v jednej z jeho častí na najvyšších rovniach vládnu pomery blízke justičnej mafii.
Všetky právne záruky nezávislosti súdnictva sú len pomocné inštrumenty. Tieto právne nástroje majú zvyšovať legitimitu súdnictva nie len v očiach verejnosti, ale aj v očiach sudcov samotných. Najväčšou garanciou sudcovskej nezávislosti je však sudca sám. Žiaden právny inštrument sám osebe nezávislosť súdnictva a jednotlivého sudcu nezaručí, pokiaľ on nebude o svoju nezávislosť usilovať, kultivovať a brániť ju pred akýmkoľvek oslabovaním.
Princíp nezávislosti súdnictva nie je nejaká stavovská výhoda sudcov. A nedá sa dosiahnuť žiadnou výškou platu plus príslušenstvo a bonusy. Tvrdenie, že nezávislosť súdov a sudcov zakladá finančná a hmotná nezávislosť sudcov ďalší z voluntaristických bludov. Lekárov viaže Hippokratova prísaha, nie zmluva s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Sudcovia a sudkyne sú viazané služobnou a sudcovskou prísahou, nie hmotnými a finančnými náležitosťami. Finančné a hmotné zaistenie sudcovského stavu nie je právny nástroj.
Nezávislá práca súdov a sudcov s ich finančnou nezávislosťou z pohľadu sudcovskej etiky nemajú nič spoločné. Je to jeden z funkčných princípov právneho štátu a v tomto zmysle je potom zároveň povinnosťou každého sudcu byť nezávislým a zodpovedným sudcom, nezávisle na svojich hmotných statkoch.
Nestrannosť a nezávislosť súdnictva ale aj prokuratúry je možné ústavným spôsobom zaistiť ďalším oddeľovaním súdnej od ústavo darnej, zákonodarnej a vládnej moci (exekutíva), ktorou mienim aj inštitút hlavy štátu.
Platí to aj pre spôsoby a subjekty voľby ústavných sudcov. Namiesto konfliktu na osi tajná-verejná voľba treba odobrať toto právo zákonodarnej a ústavodarnej moci, ktorá nech sa stará o ústavu a tvorbu zákonov. Súdna moc a ústavný súd kontrolujú zákonnosť a ústavnosť. Dohľad nad dodržiavaním zákonnosti a procesného a verejného práva má prokuratúra a inšpekcia ministerstva vnútra. Preto treba pokračovať aj v procese odpolitizovania prokuratúry a inšpekcie (osobitná zložka pre kontrolu zákonnosti činností policajný zboru), čo voleným politickým subjektom zjavne nechutí…
Zákon o sudcoch a prísediacich treba doplniť zapojením a aktiváciou emeritných sudcov ad a/ výpomoc, b/ náhrada za laikov (prežitok ľudových súdov).
Okrem toho, Slovensko potrebuje kasačný, t. j. správny súd.
Právny systém Slovenska je už taký rozbitý a zdevastovaný, že jeho „samoliečba“ spontánnym nástupom etiky a svedomia, je už mimo jeho samočinné vnútorné schopnosti.
K etike – je liberalizovaná, relativizovaná a utilitárna.
K svedomiu – občas tu i tam zasmrdí, no vzápätí sa rozplynie sa vo vetre.
JUDr. Štefan Harabin má ešte tri roky do dôchodku. A možnosť výberu: ostať v súdnictve alebo ísť naplno do politiky. Ak nebude zvolený za predsedu najvyššieho súdu, možno sa rozhodne ísť do do politiky. Čo je pre Slovensko, lepšie?
Napokon, je tu aktívne občianske volebné právo. Je pre Slovensko potenciálne a reálne nebezpečný ešte aj jeho voličský elektorát?
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan