Načo sú nám ľudskoprávne organizácie?

Tlačová správa „Peter Weisenbacher žiada od mesta zákaz sobotňajšieho pochodu za slušný a bezpečný život na Slovensku“ ma úplne dorazila. Mesto žiadosť zamietlo – a dobre spravilo. Riaditeľ Inštitútu ľudských práv asi zabudol na to, akej organizácii to vlastne šéfuje.

Petra Weisenbachera nepoznám osobne a je mi v podstate ukradnutý. Z jeho blogovej činnosti sa dá vyčítať jediné – je to silný ľavičiar a zástanca silného štátu (teda obmedzovač slobody jednotlivca). Jeho meno som si všimol len nedávno, keď vytvoril akúsi „protivýzvu“ na moju výzvu Rade pre vysielanie a retransmisiu. Vo výzve som ich upozornil na to, že vychvaľovanie zdravotníctva na komunistickej Kube, kde sa dosť silným spôsobom porušujú ľudské práva, nie je celkom objektívne informovanie verejnoprávnej televízie, aké by som si za moje peniaze predstavoval. Weisenbacher naopak žiadal viac takýchto „dokumentárnych filmov“. Nie je to paradox? Nemal by ten človek žiadať to isté čo ja?

Inštitút ľudských práv by sa zo svojej definície mal zaoberať obhajobou ľudských práv. Ak je ľudským právom vlastniť majetok a tento majetok slobodne užívať, potom boli ľudské práva Dobrovodského porušené zásadným spôsobom. Po tom, ako mu do susedstva úradníci z obce Gajary nasťahovali 40 asociálov, jeho dom doslova stratil trhovú hodnotu. Jeho majetok sa stal bezcenným. Štát ho de facto obral o majetok, o jeho právo niečo vlastniť a slobodne užívať. Ak už mu nepomôže štát (naopak to ešte aj celé spôsobí), nemali by okamžite nastúpiť ľudskoprávne organizácie na jeho obhajobu? Nie, oni ho radšej obvinia z rasizmu. Dokážete sa vžiť do podobnej situácie?

Všetci dobre vedia, že sobotňajší protest pramení práve z dlhotrvajúceho problému v Malackách, kde Dobrovodského a jeho rodinu dlhodobo terorizuje veľká skupina asociálov. Ľudskoprávnym organizáciám vadí to, že spoluorganizátormi sú členovia ĽS-NS, ktorej predsedom je Marián Kotleba. To ale nie je problém Dobrovodského. Je to problémom a chybou štátu, ľudskoprávnych organizácii, no aj celej spoločnosti, ktoré podobný protest nezorganizovali, alebo celú situáciu nevyriešili skôr.

Ak sa budete topiť a niekto vám podá záchrannú ruku, budete sa ho pýtať, aký má názor na cigánov, či nie je náhodou rasista, xenofób, nacista, fašista alebo či sa niekedy nejak morálne neprevinil, čo by sa nemuselo páčiť ľudskoprávnym organizáciám? Nie. Podali by ste mu ruku a boli by ste radi, že vás vytiahol na breh. V rovnakej situácii je dnes aj Dobrovodský, ktorý sa doslova topí v štátnom bahne arogancie a teroru.

Nemusí sa nám páčiť, že pomocnú ruku podávajú Dobrovodskému práve „Kotlebovci“, no kritizovať môžeme jedine štát ktorý platíme a ľudskoprávne organizácie, ktoré len vytvárajú v spoločnosti falošné dogmy.

Pýtam sa len, že načo vlastne ľudskoprávne organizácie existujú, ak neobhajujú slušných ľudí, ktorým štát a asociáli likvidujú majetok a život? Ak sa niekto rozhodne proti tomu ešte protestovať, chcú mu aj v tom zabrániť a označujú ho za rasistu. Pritom právo zhromažďovať sa a protestovať je zaručené ústavou bez výnimky pre každého. Ústavnosť a obhajoba ľudských práv tu asi neplatia rovnako pre všetkých.

Možno len nemáme tú správnu farbu pokožky, aby sme boli pre štát a ľudskoprávne organizácie zaujímaví…