Načo mám kľúče …
Kvôli zdravotným problémom ktoré momentálne mám som na doliečení v jednom dome opatrovateľskej služby. Je to nové zariadenie, fungujúce cca 1 rok a je naozaj na veľmi dobrej úrovni.
Jediné s čím mám problém je môj ujo sused. Je občas dezorientovaný a podľa toho sa aj správa. So sestričkami už máme taký rituál – keď počujem jeho šuchtavé kroky vo svojej chodbičke stisnem privolávač sestričiek. Niektorá vždy dobehne a uja „nasmeruje“ do jeho izby, prípadne u mňa počká kým ujo „tróni“ na mojej toalete. Včera som ju potrebovala využiť a keďže to bolo akurát v tom čase keď sa tam rád zjavuje aj on pre istotu som sa zamkla. Dobre som urobila, lebo gate som ešte nemala na pol žrde a už som počula vo dverách bunky jeho šuchtavý krok. Jedny dvere otvoril, zatvoril. Dvere do mojej izby – otvoril, zatvoril. Dvere do kúpeľne – pokus, no ja som bola (na moje šťastie) zamknutý., no to už som zvonila na sestričky. Kým prišla Éva ujo sa usalašil v mojej izbe a pozeral TV …
Menej príjemné je to v noci. Zvykla som si zamknúť sa, no začiatkom roka som mala horúčky tak som od toho upustila – predsa len, kým dievčatá nájdu rezervné kľúče od bunky keď ich budem v noci potrebovať … Tejto noci som to oľutovala. Aj svoju lenivosť. Lebo večer, keď už som v posteli a dievčatá mi prídu urobiť preväz nohy už sa mi nechce vyliezť z tepla a otočiť kľúčom … Chyba. Tejto noci dvojnásobná. Prvý krát prišiel okolo jedenástej. Zasvietil si, pomotkal sa po izbe a usadil sa pred telkou. Poviete si: „ty sama si trúba, treba sa mu prihovoriť a on odíde.“ Treba. Lenže ujo nevie po slovensky, ja po maďarsky a on navyše aj veľmi zle počuje … Preto to riešim cez sestričku. Druhý krát už som spala ako bábätko, veď bolo čosi pred treťou. Vošiel dnu, zasvietil si a niečo robil pri notebooku. To už vo mne neskutočne zovrela zlosť a v duchu som bola nepríjemná. No nemôžem si to dovoliť, dedko má „tesne pod sto rokov“ a je chorý. To ako keby mne niekto vyčítal že mám barlu opretú v chodičke o stenu a keď si robím kávu chodím šmatlavo.
Dedko je ale všeobecne (síce podľa seba, ale je,) poriadkumilovný človek. Nemá rád keď sa niekde „zbytočne“ svieti – nedávno si tak počúvam hudbu a popri tom čítam, keď dedko nakukne do mojej izby a zhasne mi svetlo. Ten lepší prípad bol, že si vtedy pekne odkráčal do svojej izby. Inokedy zase dáva dole dekoráciu z mojich dverí … Bolo by zaujímavé vedieť kam to podľa neho patrí a či je fakt taký šetrný že si myslí že by všetci ostatní mali čítať potme. :/
A tak aj dnes, keď mi dievčatá urobia preväz, kvôli vlastnému zdraviu, vycupitám z postele a pôjdem zamknúť dvere na svojej bunke … Keby sa po jeho návšteve náhodou niekto rozhodol zmerať mi tlak tak asi nameria 350/240 …
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!