Nacistický tábor smrti – Sobibor
88-ročný Philip Bialowitz, Prežil tábor smrti, v ktorom zahynulo štvrť milióna ľudí. Už len pri čítaní jeho rozhovoru poskytnutom Pravde – behá mráz po chrbte.
Je jedným z posledných žijúcich svedkov hrôzy, ktorí doslova unikli hrobárovi z lopaty.
Philip Bialowitz okrem iného opísal aj udalosť ako sa mu podarilo prežiť: Nacisti ich nahnali pred čerstvo vykopanú veľkú jamu, on sa však pred výstrelmi popravnej čaty hodil do jamy a zastrelení ľudia ho zakryli. Potom spod mŕtvych tiel už len videl, ako zástupy ľudí nič netušiac smerujú na smrť….
Sobibor bol miesto hrôzy, väzňov posielali do plynových komôr. Väčšinu mŕtvol spaľovali a celkovo tam bolo zavraždených približne 250-tisíc ľudí.
Skôr ako ľudí nahnali do plynových komôr, gestapák najprv predniesol uvítaciu reč. Deportovaných zajatcov privítal, tým, že sa im ospravedlnil za zlé podmienky počas jazdy a krátko nato ich nacisti poslali na smrť do plynových komôr. Najprv ich oklamali, že ich musia dezinfikovať kvôli tomu, že sa v tábore šíri týfus. „Zakrátko už len počul desivé výkriky, ktoré sa menili na tlmené vzlykanie, po ktorom nastávalo hrobové ticho. Namiesto sprchy, ktorá ich mala očistiť, sa valil v komorách plyn, aby ich zadusil. Mŕtvoly spálili. Bolo to veľmi rýchle – od príchodu židov do Sobiboru do ich premeny na popol uplynula približne len hodina a pol.“
14. októbra 1943 sa jemu a jeho bratovi za pomoci ďalších väzňov podarilo ujsť, ale mnohí z nich zahynuli na zamínovanom poli za koncentrákom. On s bratom a ďalších 50 väzňov mali šťastie – z niekoľkých stoviek, čo sa rozhodli ujsť, ich prežilo iba 52 – mnohých zabili míny. Neskôr ho spolu s bratom ukryl jeden statočný roľník a skrýval ich v stodole až do oslobodenia.
Teraz o tom pán Bialowitz rozpráva mladým ľuďom a je rád ak sa mu to darí – informovať mládež o tom, aká bola skutočnosť, aby sa na tieto hrôzy nikdy nezabudlo.
Viac sa môžete dočítať tu: http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/296014-nacistov-premohol-chlapec-ktory-sa-nadychal-smrti/
P.S.
Tento príbeh by si mali zobrať filmári k srdcu a podľa neho natočiť film, aby si ho pozreli ľudia na celom svete a hlavne tí, čo šíria medzi ľuďmi rasizmus, závisť a nenávisť…. potom možno aspoň niektorí z nich by pochopili, že zlo nič dobrého medzi ľudí neprinesie a bude plodiť iba ďalšie zlo.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!