Na Nový rok vezmite svoj osud do vlastných rúk!

Narodili sme sa do sveta, v ktorom o jeho smerovaní rozhodovali dve superveľmoci, USA a Sovietsky zväz. Tí mladší z nás do mono-verzie so Spojenými štátmi v hlavnej úlohe.

Máme často tendenciu brať súčasné nastavenie sveta ako nemenné, s ktorým sa nedá pohnúť. Tak je to aj s nadšením prezentované mnohými politikmi – „v Európe je jediným možným smerovaním centralizácia pod bruselskou taktovkou“, počúvame často.
Skutočnosť je však úplne odlišná, všetko sa mení a nik nemá nič isté.

Na začiatku 20-teho storočia svet vyzeral inak. Briti riadili najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva a súperili s dohasínajúcimi Francúzmi o posledné miesta na mape, kde európske impériá ešte úplne neprenikli.

USA bolo v medzinárodnej politike doslova neprítomné, krajina, ktorá sa nijako nezaujímala o svet, okrem jej najbližšieho okolia.
Rožky vystrkovala priemyselná veľmoc, no politická nula Nemecko. Prvá svetová vojna však jeho problém, ani usporiadanie Európy nevyriešila.
V dvadsiatych a tridsiatych rokoch do hry radikálne vstúpil Sovietsky zväz. Pre mnohých bol dôkazom, že komunizmus funguje a Stalin je géniom, ktorý uskutočnil utópiu v praxi.
Pre komunizmus boli zapálení mnohí západní intelektuáli. Cambridge a Oxford boli liahňou agentov sovietskej rozviedky, ktorí pracovali pre nový systém s presvedčením, ktoré bolo silnejšie ako všetky peniaze sveta. Predstava, že komunizmus nakoniec nezvíťazí na celom sveta sa mnohým zdala absurdná a smiešna.
Stalin pokladal za svojho najväčšieho svetového protivníka Britské impérium. Nedokázal si predstaviť, že ktokoľvek iný by bol reálnym súperom ZSSR. Až dokiaľ neprišiel útok od Hitlera.
Druhá svetová vojna nakoniec potvrdila Sovietsky zväz ako superveľmoc, Nemecko zredukovalo do porazenej a poníženej krajiny a Britské impérium priviedla do rozpadu až po  svoje tvrdé jadro – ostrovček na severo-západe Európy.

Svet mali zrazu v rukách Sovieti a Američania. V USA počas vojny tvrdo potlačili komunistickú stranu (jej predáci išli do basy za rozvratnú činnosť), ktorú riadila sovietska rozviedka a v 50-tych rokoch senátor McCarthy zlikvidoval z verejného života všetko, čo sa na komunistu aspoň vzdialene podobalo.
Dve superveľmoci tak boli oficiálne nastavené na vzájomnú zrážku a súperenie kto z koho.

Prvý padol Sovietsky zväz, ktorého postihol osud Britského impéria. „Nezvratné víťazstvo komunizmu“ bolo zrazu len ilúziou minulosti.

Ide o ekonomiku!
Týmto stavom však nenastal koniec histórie, naopak, neustále sa všetko mení. ZSSR bol vojenský terminátor, ktorému sa minuli ekonomické baterky, USA má kombináciu zdravej a chorej ekonomiky. Tá chorá – zbrojenie a neproduktívne špekulácie – ho sťahuje nadol.
V závetrí za svetovými udalosťami sa od začiatku 80-tych rokov po malých krôčkoch ekonomicky reformovala gigantická Čína. Po vyše troch desaťročiach je stále na ceste nahor a to s obrovskou devízou v základoch – ľuďmi podporujúcimi trhovú ekonomiku.
Zatiaľ čo si USA ničili svoj víťazný kredit bojmi na Blízkom východe, Čína si ekonomicky k sebe pripútavala  Afriku a južnú Ameriku.

Okrem Číny idú nahor aj dalšie ázijské krajiny, ako Južná Kórea a Ázia má najväčší potenciál rastu na nasledujúce desaťročia. Zároveň je na tomto kontinente voľná konkurencia medzi krajinami, bez organizácie regulujúcej dane, banány a splachovanie záchodov.

Ázijský kontinent tak má vďaka veľkej snahe a uplatňovaniu zdravých princípov šancu postupne prevziať taktovku svetového vývoja!

Vrátim sa teraz k pointe zo začiatku. Nič nie je dopredu dané, dokiaľ sa tak nestane. Netreba ignorovať dnešnú realitu, no netreba ju brať ako nemennú. Snažme sa ju teda zmeniť k lepšiemu. Svoj osud máme každý vo vlastných rukách, pokiaľ vyvinieme dostatok síl na prekonanie úskalí.
Želám všetkým v Novom roku veľa síl a úspechov!