NA MARGO POROVNÁVANIA MEČIARA A FICA

Poslednú dobu počúvam o paralelách medzi SMERom a HZDS a období mečiarizmu a toho čo žijeme dnes.

Táto paralela výrazne kríva na všetky nohy. Slovenská opozícia voči SMERu, nie je opozíciou v rokoch 1994-1998.

Dnes je to opozícia morálneho a politického outu!

Opozícia voči mečiarizmu mala totiž to, čo nemá dnešná opozícia a to Novembrový Étos.

Ján Čarnogurský, Vladimír Palko, Peter Zajac, Ján Langoš, František Mikloško a mnoho ďalších mužov brániacich November 89 a majúcich v ňom priame korene sú totiž mimo parlamentu alebo už nie su medzi nami.

Zostal z tej partie iba Peter Osuský a František Šebej a to je pomer 2:148.

Tí, čo dnes argumentačne tvoria paralelu medzi dnešným SMERom a HZDS z rokov 1994-98, nemajú žiadny kredit. Za posledných 15rokov sa sami vyfaulovali. Figelov byt a titul, Dzurindove vláčiky a Gorila, Bugárov Oskar a Most, ktorý sa mení na lávku medzi Komárnom a Komarom, Frešove Kmotríkovske väzby, či nepopieranie stretnutí s Pentou a nakoniec SaS, ktorá chcela byť tak nová a tak iná, že hádam niet politikcej strany, ktorá by tak rychlo zostarla a stala tak starou a tak slovenskou.

Zmenila sa aj nálada v spoločnosti. Ľudia vedia celkom presne čo nechcú a čakať od nich, že sa uspokoja len s bezhlavým kritizovaním Fica je ako hovorí klasik hlboké nedorozumenie.

Čakajú totiž omnoho viac.

Nie su stádom, ktorému niekto vyberie prezidenta – lebo 10rokov sme netrpezlivo čakali než sa nejaka Ľudová platforma rozhodne kto to konečne bude – a oni potom ako ovečky nedočkavo zahlasujú!

Slovenská opozícia nepochopila nič a ani odkaz z volieb 2012.
Hovorí sa, že kde inde ako v opozícii by mali rást strane preferencie.

To, že nikomu nerastú je znakom, že v opozícii už dávno nie je nič v poriadku a nefunguje ani bipolárna politika FICO vs. vyskladaný ANTIFICO.

No a nakoniec zakladanie všakovakých novotvarov, politických občianskych združení a strán prázdnych floskúl o občanoch a strede, je len pokračovanim retardácie politickej scény.

Nepotrebujeme novotvary ani nové tváre politického marketingu. To všetko sú veci na hlinených a dnes už aj Hlinových nohách.

To čo potrebujeme, je len návrat k zabudnutým pravdám, myšlienkam a hodnotám.

Takže to čo dnes prežívame nie je reinkarnácia mečiarizmu, ale len marazmus a dôsledky našich volieb menšieho zla, konjukturálneho správania a politiky pragmatického relativizmu a s tým Fico moc spoločné nemá, lebo toto je 15ročné dedičstvo slovenskej pravice!

Tí, čo dnes tak hovoria o mečiarizme, nech sa v prvom rade pozrú do vlastných radov a strán. Nech sa pozrú ako sú ich strany skutočne vnútorne demokratické, akým spôsobom vo vnútri nich funguje politický rozhodovací proces a či vôbec nejaký je, či ich vnútrostranícky žitvot je postavený na otvorenej kritickej diskusii a hladaní konsenzu a či len na vernosti k svojmu predsedovi a v tomto postuláte je potom všetko ostatné v strane irelevantné.

Je to už dávno čo som čítal knížku Maxa Picarda Hitler v nás. Hneď prvá kapitola “PŘEDHITLEROVSKÝ PROVOZ JAKO PŘÍPRAVA NA HITLERA” je tak aktuálna a naliehavá ako keby bola napísaná dnes. Páčí sa mi výraz, ktorý Max Picard použivá na človeka predhitlerovskej doby – “neouvislá změť.

Žijeme dobu “nesouvislej změti”, kde ide len o okamžikovosť a momentálny utilitarizmus. Pomsta tejto zmätočnosti na seba už dlho nenechá čakať. .

Dosť ludí ma kritizuje za to, že som tak kritický voči opozícii a SMERu si nevšímam.

Všímam, ale prepáčte ja od SMERu neočakávam nič! Nijak ma nevzrušuje a viem presne kto sú!

To, že kritizujem opozíciu, je len preto že tam očakávam a požadujem omnoho viac než sme svedkami dnes!