Multikulturalizmus, rodová ideológia a jej prínos pre európsku civilizáciu 1

Ide o dve súbežné ideológie v jednom, založené na ľavicovej neomarxistickej sociálnej filozofiii Frankfurtskej školy v post demokratickej fáze neo liberálneho kapitalizmu aj v prostredí akéhosi jeho slovenského hybridu:  „Otvorenej, sociálne orientovanej trhovej ekonomiky“ (Ústava SR).
Keďže pre kapitalizmus (Marx) sú príznačné cyklické krízy, sprevádzané aj destabilizáciou spoločnosti, prípadne aj globálnymi konfliktmi: I. a II. svetovou vojnou, finančnej oligarchii a nadnárodným monopolom poplatní ideológovia, hľadajú zástupné (záchranné) a preventívne aj dlhodobé riešenia. Kdesi som „zachytil (na ČT24: k hroziacemu gréckemu defaultu): „No, čo, nadmerný a prebytočný dlh sa zvyčajne, trebárs po vojne, odpíše a ide sa odznova“.
Konkrétne zadania dostala ich zideologizovaná a spolitizovaná „veda“. Vytvorila dve svoje „pracovné hypotézy“, ktoré ale nepreskúmava a nedokazuje, iba ich artikuluje:
1. Multikultúrne obohatenie bolo, je a bude prínosom pre ľudskú civilizáciu.
2. Rodová rovnosť vyrovnáva pohlavné rozdiely medzi mužmi a ženami a oslobodzuje rod od pohlavia, čím vytvára nové pohlavia a rody.
Multikulturalizmus a rodová ideológia vychádzajú z teórie post a neo darwinizmu a akejsi novodobej sociálnej evolúcie, ktorá rúca pôvodné, tisícročia platné paradigmy a prináša
a/ násilnú obhajobu údajných nedokázaných pozitív, naopak, osobnou zážitkovou a médiami sprostredkovanou skúsenosťou dokazovaných negatív multikultúrneho obohacovania,
b/ sexuálnu revolúciu s jej totálnou relativizáciou, individualizáciou a individuáciou ľudských práv, slobôd a hodnôt, revíziu etiky, morálky a mravnosti, súbežne aj estetiky (a s ňou aj umenia a kultúry).
Európska únia vstupuje do svojej kľúčovej krízy, ktorej kauzalita je komplexne spojená s realokáciou utečencov a príčinami ich invázie do Európy vo vzťahu k vnútornej organizácii Európskej únie, súčasne ale aj vo vzťahu k jej politikám a nástrojom smerom von. Nielen na pozadí napĺňania deklarovaných princípov a hodnôt, ale aj prednostne stále silnejúceho imperatívu zachovania vnútornej i vonkajšej bezpečnosti EÚ.
Štáty V4 plne prežívajú dôsledky vlastného neuváženého prijatia Lisabonskej zmluvy, žiaľ, aj s jej trójskymi koňmi: Európska komisia si uzurpuje právo na prelamovanie zásady subsidiarity, najmä v oblasti ľudských práv a práv utečencov v nezvládnutom a zmätočnom režime ich realokácie.
Bruselu z pohľadu hodnotových pilierov EÚ ale stále uniká bezpečnostný aspekt ním pretláčaných politík vo vzťahu k utečencom. Do priestoru EÚ denne vstupujú tisíce ľudí, ktorí sú
a/ priamo ohrození na zdraví a životoch (utečenci s právom na azylové konanie),
b/ ekonomickí migranti (bez nároku na azyl),
c/ nezaradení (vmiešaní medzi prvými a druhými, prinášajúci najvyššie riziko pre vnútornú bezpečnosť EÚ).
Postoj Slovenska a V4 vo vzťahu ku kvótam a diferencovaný prístup k utečencom, vo vzťahu k ich náboženskej konfesii, považuje Brusel z aspektu práva na rovnaké zaobchádzanie za diskriminačný.
Z pohľadu utečencov a migrantov je uvalenie kvót porušením ich práv na slobodný výber svojej cieľovej destinácie, štátov V4 porušením zásad subsidiarity, z pohľadu praxe vízovej, azylovej, utečeneckej, migračnej a prisťahovaleckej politiky a politík, týkajúcich sa voľného pohybu osôb v schengenskom priestore  – je na pracovnom stole reálny zmätok a chaos. Nárazníkové zóny vonkajších hraníc EÚ príliv utečencov nezvládajú…
Argument pre odmietnutie moslimov lebo: „Na Slovensku nemáme mešity“ v sebe skrýva oveľa viac: reálnu a zatiaľ skrytú potenciálnu hrozbu, ktorá odkryje svoju tvár (a odkryje!) neskôr a v inom vhodnom časopriestore.
V sčítaní ľudu z roku 2011 sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky moslimov, odhady sú však vyššie (pohybujú sa rádove k piatim tisíckam…).
Kľúčový problém stretu civilizácií, hroziaci na pôde Európy, tkvie v totálnej nekompatibilite kresťanstva s islamom: ikonolatria verzus ikonoklastia, postavenie a práva žien, šariánstvo. Islamskí fundamentalisti sunnitskej vetvy žijú právom vraždy zo cti a inštitútom takfír, ktorý prikazuje zabíjať všetkých nevercov (ateisti, inoverci) aj nepravých moslimov (súčasť islamského učenia). Ich „islamská pôda“ je posvätná a nedotknuteľná (mešity, modlitebne, pracoviská, kliniky…).
Ak by Slovensko mešity malo, mohli by byť označené za miesto nepravého uctievania rovnako, ako mešity na územiach islamského štátu, obsadeného „pravými“ moslimmi. Terčom útokov na zdravie a život by sa mohli stať aj moslimovia žijúci na Slovensku, ktorí sa (zatiaľ!) hlásia k „umiernenému“ islamu a už dnes sa cítia byť ohrození islamským štátom. Vedia, že Slovensko je na mape islamského štátu, ale i to, čo znamená islamský inštitút takfír…
Potenciálne nebezpečenstvo tkvie v navyšovaní koncentrácie moslimov kdekoľvek v európskom priestore ich postupnou radikalizáciou a stupňujúcimi sa územnými požiadavkami typu: „Toto je islamská pôda!“ a dožadovaním s moslimských práv aj s právom šaría. Islam je neintegrovateľný. Turecký prezident Erdogan: „Umiernený islam neexistuje. Je len islam.“
Na troskách “tými najlepšími úmyslami” rozbitých bývalých politicky stabilných štátov Iraku a Sýrie, silnie vnútorne rozdrobený radikálny islamizmus a islamský štát v Iraku a Levante. Turecko sa ženie do občianskej vojny vo vzťahu k 35 miliónom Kurdov, majúcich právo na vlastný štát ako Palestína, žijúcich na území severného Iraku severovýchodu Sýrie a v Turecku. Brutalita Talibanu sa stráca v tieni hororovej drastickosti islamského štátu.
Ak svetové spoločenstvo nezničí islamský štát, ten časom zaútočí na Európu. Zvnútra i zvonka. Zvnútra preto, lebo tam už má zázemie a silnejúcu „infraštruktúru“. Ak tá zosilnie, v horizonte do piatich rokov bude nasledovať apokalyptická deštrukcia ekonomického, sociálneho, kultúrneho a náboženského systému a totálna islamizácia Európy. Islamský štát sa vydáva za apokalyptického jazdca (Ján, Zjavenie).
Mega invázia je predpolím sociálneho zmätku, nepokojov a sofistikovaného terorizmu, ktorý informačné a bezpečnostné služby prestanú zvládať. Islamistický terorista chce prežiť, aby mohol pokračovať. Nastúpi psychologický efekt: strach, hrôza a panika, politický, ekonomický a sociálny rozvrat…
Toto nie je poplašná správa, ale výzva na ostražitosť: „Je lepšie sa báť, ako zľaknúť!“
Slovensko čelí požiadavkám na prerozdelenie utečencov bez priamej či nepriamej zodpovednosti za niečo, na čom nemá ani nepriamu vinu, pričom je nevkusne vydierané aj citovo, pod tlakom imperatívu európskej vzájomnosti, európskych hodnôt a solidarity. Ak predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ako hovorca komisie, bude federalisticky volať po “viac Európy“, pravdepodobne sa stretne sa s ozvenou: „Viac slobody!“
Prvou vlnou dôsledkov sú stovky mŕtvych pred hranicami EÚ a prvé desiatky mŕtvych vo vnútri EÚ. Druhou je nezvládnutie príjmu státisícov ľudí, ich registrácie a realokácie, lustračných a azylových procedúr. Treťou je ich ubytovanie a humanitárna výbava s príslušenstvom. Štvrtou sú osobitné náklady z rozpočtov EÚ, čo je, akoby ani problém nebol, lebo, ak bude treba, chýbajúce eurá sa dotlačia (narážka na skutočnú hodnotu eura…).
Obzvlášť diskutovaným je možné bezpečnostné riziko prijímania moslimov v prevažne kresťanskom prostredí, už beztak multikultúrnej, najmä západnej a severnej časti EÚ, osobná a sprostredkovaná skúsenosť autochtónneho obyvateľstva Európy a dotknutých štátov s ich integráciou. A tá slovenská s integráciou vlastných Rómov…
Zdrojom najmä destabilizácie Iraku a Levanty je operácia Púštna búrka a Arabské jaro v Egypte z už známych príčin: ropa, demokracia na americký spôsob zvrhnutím vlád Husajna, Kaddáfího, Asada na „čakačke“ verzus tradičné kultúrne a náboženské prostredie Blízkeho východu, pôvodne na miestach autochtónneho, skryte i otvorene expanzívneho islamu.
Rozlišovať islam na radikálny a umiernený a oddeľovať ich od seba je zavádzajúce aj pre odborníkov na islam. Robia to aj islamskí aktivisti a propagandisti. Islam je náboženstvo dvoch v jednom: Korán je v zásade len jeden a rôzne výklady Svätej prorockej knihy na podstate islamu nič nezmenia. Džihád (vnútorný a vonkajší) od Korána oddeliť nemožno. Obrátený je proti všetkým nevercom, teda aj „nepravým“ (zmienený takfír ako súčasť islamského učenia). Do tohto režimu patrí svätá vojna v záujme šírenia alebo obrany islamu nielen proti jednotlivcom, ale rovnako aj mnohým odpadlíckym režimom, týka sa aj moslimských krajín (Egypt, Maroko, Alžírsko…) a už po generácie generácie žijúci moslimovia v Európe. Za zmienku stoja aj kurdskí jezídi…
Podľa učenia islamu (výklad islamského štátu) nemá cenu ani život „pravého“ moslima. Je povinný vraždiť všetkých nevercov, moslimov odpadlíkov a na oltár vlastnej spásy neváha ponúknuť vlastný život. Pravý moslim musí byť aj ikonoklast, v mene ochrany pravej viery ničiaci historické kultúrne a náboženské artefakty, rúhajúce sa islamu. Hnuteľné predmety bez mihnutia oka predá na nákup svojej výzbroje a výstroje, aby pokračoval vo vraždení, znásilňovaní, zotročovaní a ničení satanského sveta. Vie, že odmenou na konci apokalypsy, v duchu ktorej koná, bude jeho nebeský hárem so 77 pannami. Z duše viery a srdca nenávidí západnú civilizáciu. Umravní ju islamským právom šaría. Ale, aby to emočne a citovo zvládol, musí nechať bokom islamom zavrhnutia hodnú empatiu, jeho svedomie musí byť pravoverné islamu a spáse pravého moslima. Nesmie sa nechať zabiť ženou, lebo jeho púť do raja tým končí (boja sa ženských kurdských ozbrojených jednotiek…).
Haras Rafig je šéfom nadácie Quilliam, ktorá sa venuje Téme radikálnych islamistov a ich návratu do spoločnosti a poradcom britskej vlády pre boj s terorizmom. Na strane 4-5 tlačeného vydania denníka SME zo 7.9.2015, v redakčnom rozhovore zmieňuje: „Robili sme výskum v jednej európskej krajine, nemôžem ju menovať, a zistili sme, že  viac ako 40 percent odsúdených islamských teroristov má Aspergerov syndróm, istú formu autizmu.“ Výsledky terapie však tento angažovaný moslim nezmieňuje. Dôvodná kritická poznámka autora článku, ktorý má šajn o pervazívnych poruchách správania a autizme: Pokus „vracať“ ich do života je pre ich okolie nezodpovedným, trvale potenciálnym, zdravie a život ohrozujúcim rizikom. Autizmus je neliečiteľná porucha správania a v súbehu s praktickým výkonom terorizmu islamského typu, sú autizmom postihnutí páchatelia, ktorí ak už vraždili, sú trvale indikovaní pre výkon doživotnej detencie v plne uzatvorenom type chráneného detenčného ústavu (len v režime ústavnej liečby). Trvalým symptómom autizmu je emočná a citová plochosť, nevypočítateľná zmätenosť a reakčná neodhadnuteľnosť.
Otázka: koho z utečencov a imigrantov prijať do ochranného azylového režimu, súvisí s nekritickým vnímaním a chápaním xenofóbie voči legálnym či nelegálnym prisťahovalcom. Brusel ňou vo svojej bezradnosti nálepkuje hlava-nehlava každého, kto vysloví akékoľvek politicky nekorektné obavy a námietky.
Informačná vojna prebieha na poli mediálnej manipulácie a propagandy, aj vo vzťahu k prehlbujúcej sa „utečeneckej“ kríze Európy a nielen. Ide o princíp Overtonovho okna a zákony memetiky: To, čo ste včera považovali za blud a nezmysel,  lož a nemožné, vymykajúce sa z rámca bežnej normality, priečiace sa pravde, dnes nad tým premýšľate, zajtra to pripustíte ako hodné diskusie a úvahy, a pozajtra to prijmete ako normálne a správne. Prešli ste procesom osvojenia a zvnútornenia infekčného mému, vykazujete znaky klinického rozvinutia nákazlivej choroby (porovnateľné s infektom HIV a klinickými prejavmi AIDS).
Vo vzťahu k utečencom je spoločenské vedomie medzi dvomi mlynskými kameňmi: údajnou xenofóbiou a nekritickou, bezvýhradnou xenofíliou. Oba mantinely sú živnou pôdou pre ľavicový i pravicový extrémizmus: praví vinníci unikajú zodpovednosti (politika na Slovensku stále nie je trestná…).
Nič proti náčrtu riešení s ich prezentáciou od šiesteho odseku jeho blogu v HN online Eduarda Chmelára: „Ako zastaviť utečeneckú vlnu“, v ktorých sa autor „rozciťuje“ na adresu kresťanov, akože inak, na vlne False Flagu smrti detského utopenca na hraniciach EÚ rovnako ako pravý cieľ míňajúca Výzva za ľudskosť „slniečkarov“ po tragédii 71 udusených v prevádzačskom aute. Ale veľa, dôrazne a nahlas (!) proti tomu, aby Slovákov a kresťanov aj ten pán takmer celoplošne poctil nálepkou emočne a citovo plochých, dokonca, extrémistických xenofóbov…
False Flag detskej mŕtvolky, majúci naratívny potenciál, je akt vyvolávajúci psychologickú vojnu pre účel emočnej a citovej manipulácie (vydierania) adresátov (príjemcov) s cieľom dosiahnuť jej účel a vytýčený cieľ. Pojmy psychologická operácia a psychologická vojna sú súčasťou informačnej vojny, metódy psychologického trójskeho koňa. Bojové pole ovláda ten, kto ovláda informačné pole (pozri teória konceptuálneho riadenia), teda, ovláda myslenie spoločnosti.
Primárnu zodpovednosť za dôsledky nesie Brusel, nie slovenskí kresťania. Celosvetový problém spôsobili a za vznik príčin sú zodpovedné nezodpovedné USA, a štáty EÚ, ktoré vazalsky s USA podporujú občiansku vojnu v Sýrii. A ženú vodu na mlyn Rusku…
Ktoré náboženstvo v azylovom konaní uprednostniť?
Všetky tri monoteistické náboženstvá sú, lebo to o sebe vyhlasujú, pravé. Uctievajú jediného Boha. Najstarším jedno božským Abrahámovským náboženstvom je judaizmus, po ňom kresťanstvo a na oboch postavený prorocký islam. Ibaže: na najstaršom judaizme stojí kresťanstvo a islam na oboch predošlých. Každé mladšie náboženstvo je výsledkom kritiky a revízie toho staršieho.
Eklektickým zmiešaním náboženských a pohanských prvkov je poznačené  kresťanstvo (učenie o Trojici a ďalšie…). Islam „prekádroval“  predošlé náboženské persóny (postavy Starého i Nového zákona: Ježiša zaradil medzi prorokov, akceptuje aj Máriu…) a vytvoril vlastnú, novú ideológiu a koncepciu sveta, vybudovanú na základoch a kritike predošlých náboženstiev, ktoré prehlásil za falošné.
Judaizmus stavia na údajne Bohom zasľúbenej zemi údajne vyvolenému národu židov, údajne pôvodne na území Palestíny.
Kresťanstvo vzišlo z judaizmu a od jeho mocenskej ideológie sa definitívne oddelilo roztrhnutím chrámovej opony v momente Ježišovej smrti, čím súčasne nadobudla platnosť  a právny účinok kresťanská Nová Zmluva.
A o šesťsto rokov neskôr, kde sa vzal, tu sa vzal, prorok Mohamed a jeho islam s Koránom, ktorý jedným dychom prehlasuje: „Každý človek sa narodí ako moslim.“ Druhým: „Islam je náboženstvom mieru.“ Tretím: „Povinnosťou každého moslima je džihád“. Tak, to by sme mali a sme o krok ďalej…
Novodobé dejiny Európy formovalo židovstvo a kresťanstvo (aj s jeho vnútornými kontinentálnymi rozbrojmi zapríčinenými schizmou – rozkolom kresťanstva), v potýčkach s expanzívnym islamom a samým sebou. Poznámka: Rado sa tvrdí, čo sa hodí radikálnym kresťanofóbom: Kresťanstvo je krvavým náboženstvom. Ibaže rovnako rado sa zabúda, že križiacke výpravy boli reakciou na útoky moslimov, jedným vrzom mali dobyť Svätú zem a Boží hrob s Jeruzalemom, a ako to už chodilo a chodí, víťaz berie všetko. Ale Pozor! Pravé kresťanstvo s násilím, stredovekou inkvizíciou (ochrana náuky katolíckej viery pred herézou a kacírstvom) ani poddaný pospolitý kresťanský ľud páchaným v mene kresťanstva, nemali nič spoločné! Kresťanstvo vo svojej pracovnej náplni násilie nemá!
Islam je náboženstvom so svetovládnymi ambíciami a džihádom na ceste k mieru, jeho cieľovou destináciou je ním dobytý svet, urýchlenie apokalypsy a po nej zaslúžený nebeský raj pre pravých moslimov s háremom.
Umiernený (pravý) moslim svojím správaním demonštruje islam ako náboženstvo mieru. Ten druhý (tiež pravý) sa dožaduje svojich práv a práva šaría ihneď po príchode. Umiernený moslim je umiernený, pokým žije osamele alebo v nenápadne malej zanedbateľnej komunite. Spravidla sa radikalizuje po doplnení podkritických počtov ďalšími moslimmi do počtu, ktorý sa stáva expanzívnym.
Kresťanské hodnoty nespočívajú v slepej pomoci každému a za každú cenu, ktorou je aj prípadný pasívny, nebrániaci sa príjem vlastného príkoria a odovzdanie sa ohrozeniu vlastného majetku, zdravia, života a ľudských práv.
Kresťanstvo nie je tým, čo sa od neho moralisticky a mentorsky očakáva. Základom kresťanského učenia je ale (!) nenásilie. Kresťanstvo vo svojej pracovnej náplni násilie iniciované samým sebou a kresťanským učením nemá!
Aj islam je vnútorne rozdeleným náboženstvom. Jednotlivé kresťanské denominácie ale nie sú v ozbrojenom konflikte tak, ako sunniti a šiiti v Iraku a islamský štát proti všetkým. Pracovnou náplňou kresťanov je nenásilie. Za konfliktom v Belfaste je aj čosi iné: svetská politika.
Židov delíme na sekularizovaných a tých na politických sionistov (podľa Teodor Herzl) a veriacich judaistov na ortodoxných a ultra ortodoxných, podobne aj moslimov. Ibaže: ktorý moslim, lebo Korán umožňuje aj klamlivý úskok, sa vám úprimne a pravdivo zdôverí?
A vieme, čo sa vyučuje v aj v európskych mešitách a modlitebniach (vzorka: záchyt islamského extrémizmu v Prahe na Letnej..?).
Islamská téza: každý človek sa narodí ako moslim (je nezmysel, lebo islam vznikol až začiatkom 7. storočia a skôr narodení teda moslimmi zrejme byť nemohli. Ibaže v náboženstve a vierou je aj to možné…). Téza bezvýhradne delí moslimov na pravých a nepravých a ostatných nevercov (psov).
Radikálny islam vzišiel zo sunnitskeho islamského fundamentalizmu so silným dôrazom na islamské právo šaría, od ktorého sa odvíjajú islamské ľudské práva, cudzie pre európsky civilizačný a kultúrny okruh a teda, kresťanské základy Európy, s islamom nekompatibilné.
Delenie islamu na Mekkánsky a Medinský (Mohamed) je príčinou islamského rozkolu tak, ako kresťanská schizma. Mohamed vzišiel z rodiny rodu Hášimovcov, vetvy kmeňa Kurajšovcov. Po ním nevojenskom „dobytí“ Mekky, žijúc už v Medine, stal sa tvorcom a šíriteľom pravého mohamedánskeho islamu. Po jeho smrti sa islam postupne začal meniť na islamizmus, majúci bližšie k sunnitskému učeniu a prísneho, netolerantného, sektárskeho a šariánskeho wahábizmu (konzervatívny výklad sunny…).
Islam sa rozpadol podobne ako kresťanstvo a rozpoznať jednotlivé islamské učenia, školy a ich potenciálne nebezpečenstvo ako vnútornú bezpečnostnú hrozbu pre Európu sotva dokáže aj odborník na islam, pričom absolútna garancia „neškodnosti“ moslima a jeho vylúčenia ako potenciálneho islamistického teroristu neexistuje už i preto, že vnútorné pomery arabských islamských krajín v ich pokračujúcej deštrukcii  sa menia zo dňa na deň…
Islamizmus v podobe radikálnej ideológie islamského štátu vyberá len tie najostrejšie prvky islamu so šaríou a ikonoklastiou (ničenie historických a kultúrnych pamiatok včítane ničenia „odpadlíckych“ mešít nepravých moslimov, včítane ich fyzickej likvidácie ), čo je tiež v príkrom a nezmieriteľnom konflikte s kresťanskou, ale, nebiblickou ikonolatriou (uctievanie sôch, obrazov svätých… ).
Hlavnou príčinou exodu časti ľudstva z krajín Blízkeho východu a subsaharskej Afriky sú ich totalitné režimy a najmä islamský štát ako kľúčová globálna, bezpečnostná a civilizačná hrozba.
Taktika a stratégia jeho zastavenia a zničenia je úlohou spoločnej a jednotnej koalície mocností (USA, Rusko, EÚ) pod mandátom zatiaľ impotentného a váhavého OSN a jej nečinnej bezpečnostnej rady. S jej mandátom alebo,  už pre akútnu a neodkladnú naliehavosť – aj bez neho.
Kresťanstvo je voči tretím pohlaviam (dúha) preukázateľne akceptujúce a tolerantné, neusiluje im o zdravie a život, iba sa drží svojej náuky (nie je hriech homosexualita, ale homosexuálne správanie) a osobitne pre homosexuálov, nemieni prepisovať kresťanskú Novú Zmluvu.
Tých vidí islam fatálne inak. LGBTI hnutiu a ich predákom: Vyberte si, kto vám je a bude bližší: Alebo budete chodiť kanálmi? S ochrankou? Toľko na margo k súvahe o prijímaní utečencov a voľbe: kresťania či moslimovia?
Saudi svojich etnicky a nábožensky príbuzných odmietajú prijať. Európe však ponúkajú výstavbu 200 mešít.
Odporúčanie kresťanofóbom a homofilom: prehodnoťte svoje postoje k kresťanstvu. Bude vám záštitou.
Myslieť si, že dôsledná lustrácia utečencov v azylovom konaní zaistí vnútornú bezpečnosť Európy je naivné.
Neomarxizmus svoje nevyvrátiteľné  „hypotézy“ artikuluje jej vlastným „vedeckým“ jazykom, ktorý sa na akademickej pôde stretol s marxistickou kritikou Frankfurtskej školy najmä koncom sedemdesiatych rokov predošlého storočia ponad Berlínsky múr a železnú oponu. Socialistické Československo disponovalo kvalitnou vedou, ktorej úpadok nastal po Novembri a v oblasti humanitných vied (sociológia, filozofia…), špičkoví vedci  humanitárnych odborov boli odvolaní spoza katedier ako „staré štruktúry“. Úpadok pokračuje a za katedry v odboroch sociológie, multietnicity a  rodových štúdií, nastúpila ustupuje (akože inak!) „pokroková“ západná zideologizovaná a spolitizovaná pseudoveda, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani marxizmus leninizmus.
Po rozpade svetovej socialistickej sústavy (príčiny nie sú predmetom tohto textu) ostal a ovládol aj Slovensko pseudo kapitalizmus, so svojimi ideologickými pseudo hypotézami.
Tie sa neskúmajú sa a nedokazujú, naopak, väčšia časť akademickej obce sa k nim prikláňa a tá opozičná časť ostáva „v menšine“, málo viditeľná a počuteľná. Lebo Popperova britva velí: Nezaoberať sa teóriami, ktoré sa nedajú vyvrátiť.
Na ich presadzovanie v praxi používa metodiky Overtonovho okna (čo bolo neprijateľné včera, zajtra bude normálne) a mediálnej manipulácie. Úlohou mienkotvorných médií, už v rukách oligarchie a oligarchokracie, ktorá vytláča partokraciu, je „správne“ vyplniť prechodový priestor medzi včera a zajtra.
Veda, ktorá vytvára vedecké hypotézy, nevyvrátiteľné teórie a nepracuje s dôkazmi, je pseudoveda. Vnášanie oboch ideológií do vedomia spoločnosti s ich trójskymi koňmi v pozlátku ľudských práv evokuje otázky:
1. Bol-nebol multikulturalizmus príčinou rozpadu Rímskej ríše?
2. Vyrovná rodová ideológia rozdiely medzi mužmi a ženami a „tretími pohlaviami“?
Čo bude prínosom multikulturalizmu a rodovej ideológie pre Európu? Stane sa náš domov pôvodne autochtónneho obyvateľsta  policajným štátom? Zvládne taký štát vnútorné multikultúrne napätie a sociálne nepokoje? A  Lebo: ak by okrem potrebných utečencov z dôvodu ohrozenia zdravia a života z politických a náboženských dôvodov Európa prijímala aj ekonomigrantov, ekonomicky o dva roky narazí na strop: k vlastným nezamestnaným a nezamestnateľným pribudnú ďalší (jazykovo a odborne nepripravení a nespôsobilí).
Ešte raz: cyklické krízy kapitalizmu sú jeho neoddeliteľná súčasť a nik ešte nenašiel riešenie, ako sa im vyhnúť. Lebo.
Imigrant so štatútom utečenca a právom na azylové konanie nemá právo určovať si svoju cieľovú destináciu už na hraniciach EÚ, leb tým spochybňuje reálnu potrebnosť byť zaradený do ochranného azylového programu. Väčšina si kladie tieto podmienky ihneď na hraniciach EÚ. Imigranti po vstupe na pôdu EÚ pripomínajú davy hrnúce sa do práve otvoreného nového hypermarketu.
Ekonomická imigrácia nie je pre Európu žiaduca. EÚ má svoju vlastnú nezamestnanú pracovnú silu, ktorá bude pribúdať rozvojom technológií. Nastane situácia porovnateľná s luddizmom 19. stor. a priemyselnej revolúcie (tkáčske stavy – príčina nezamestnanosti).
Treba aktivovať (dovzdelať) a zamestnať tú pracovnú silu, ktorú máme. Za ekonomickú migráciu našich lekárov, technikov a doma vyštudovaných odborníkov je zodpovedný štát, jeho politiky zamestnanosti a odmeňovania (pretrvávajúci socializmus: oni sa tvárili, že nás platia, my, že pracujeme).
Utečenci a ekonomický kalkul (prispievanie do sociálneho a dôchodkového systému) pre demografiu Európy rovná sa nula. Kapacity EÚ sú obmedzené znižujúcim sa stropom aj kapacitnými možnosťami zamestnávania  v dôsledku  šokového prílivu potenciálnej pracovnej sily ale aj vidinou štedrého sociálneho systému najmä ekonomických predátorov EÚ (Nemecko…).
Ak správne a rýchlo neidentifikujeme a nediagnostikujeme príčiny invázie, dá sa garantovať, že jej dôsledky nezvládneme a Európu čaká apokalypsa: zmätok, chaos, pád systému vecí (ekonomika, hospodárstvo, financie, sociálne veci…), extrémizmus, násilie verzus represia, terorizmus a občianska vojna vo vnútri Schengenu…
Už nejde len o udržateľnosť princípov a hodnôt Európskej únie, ale o jej udržateľnosť a existenciu vôbec.
Európa sa nesmie stať bezduchou masou akejsi beztvarej hmoty pseudo občanov bez tváre, identity, európskeho sebavedomia, práv a národnej suverenity.
Nastupuje totalita tretieho druhu: Obmedzovanie ľudských práv a slobôd v mene ľudských práv a slobôd. Slobodami proti slobodám (Gabriele Kuby).
Brusel sám seba denne usvedčuje z poloprávd, lží a nekorektnosti, je natoľko bezradný, zrejme aj preto, že zmohutnel na extra obézneho molocha, neschopného vlastného pohybu a myslenia, pričom daňovými poplatníkmi je márne platený najmä za myslenie a výkony a iba čerpá úžasné peniaze na platy a benefity úradníkov, europoslancov a eurokomisárov.
Zároveň je usvedčovaný aj štátmi V4, ktoré sa správajú a chcú správať v priamom súlade s Lisabonskou zmluvou,  Ženevskými konvenciami a Dublinskou dohodou (tá je nefunkčná, návratový systém nefunguje). Frontex rovná sa nula, Triton stále nebeží na plné obrátky.
Kto toto všetko riadi? Správanie Bruselu je a bude kontraproduktívne. Ako z učebnice. Ibaže Brusel učebnice ignoruje.
Európa je v regulérnom vojenskom stave s islamským štátom, ktorý Európe otvorene vyhlásil vojnu (známe z legálnych a oficiálnych médií…).
Európa má byť súčasťou islamského kalifátu.
„Strela ma zasiahla priamo doma. Náš dom zrovnala so zemou. Zasiahli ho dva výbušné barely, ktoré zvrhli vládne lietadlá“. (Prevzaté z www.rozhlas.cz , Sýrsky utečenec: „Chcem žiť v Európe, z čohokoľvek arabského už mám komplex.“
Reakcia: „Mám pocit, že aj s takýmto vyhlásením sa dá kúpiť letenka do Nemecka a nový komplex z toho, že Sýrčan na úteku prihrieva polievočku USA, ktoré práve likvidujú európsku civilizáciu, aby prežili“. (Prevzaté z fejzbúku)