Moratórium a ústavný súd

Výroba a zverejňovanie predvolebných prieskumov verejnej mienky nie sú základným ľudským právom a slobodou v kontexte so základným katalógom základných slobôd a práv v časti sloboda informácií a právo na informácie.
Sloboda slova je súčasť katalógu základných práv a slobôd v časti sloboda slova (hocikto môže oznámiť hocičo, a to slovom, písmom, obrazom, zvukom, grafom, aj polopravdu či lož…).
Ak ústavný súd zakáže moratórium, potom je možné aj toto oznámenie (právo na slobodu slova a informácie): „Milé voličstvo, choďte voliť, ale vedzte, že Zem je plochá.“
Ak vám to oznámia vaše verejné a mediálne autority, a podložili to výsledkami prieskumov, zrejme to bude pravda.
Odporcovia moratória spájajú slobodu slova s právom na informácie, a vo vzťahu k agentúram, aj s právom na podnikanie.
Moratórium na prieskumy neporušuje základné ľudské práva a slobody. Moratórium teda neporušuje Listinu základných práv a slobôd, teda ani Ústavu Slovenskej republiky.
Prieskumné agentúry nie sú ani podnikateľské subjekty, teda moratóriom neboli porušené ich základné práva na podnikanie.

Ústavný súd bude Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a sporný novelizovaný § 17 zákona o zmene dĺžky moratória na predvolebné prieskumy posudzovať podľa kritéria, či došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd z Listiny základných ľudských práv a slobôd a Ústavy SR.
Poznámka: 14-dňovú verziu moratória si nik „nevšimol“…
Ľudské práva a slobody delíme na základné a vedľajšie, doplnkové, dodatočné, teda akcesorické.
Sporná je dĺžka moratória z pohľadu jej nezvyčajnosti v porovnaní so zahraničím (precedens).
§ 17 Volebné prieskumy (dikcia zákona pred novelou):
„V čase 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.“
(„Ak sa koná druhé kolo volieb prezidenta, výsledky volebných prieskumov je zakázané zverejňovať v čase sedem dní predo dňom konania druhého kola volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.“)
Po novele sa dikcia zákona a § 17 mení zo „14 dní“ na „50 dní“.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20190101
Informácie o priebežných a predbežných výsledkoch preferencií volených subjektov na kandidátnych listinách do parlamentných volieb 2020 sú vedľajšie, doplnkové, dodatočné, aksesorické informácie k základným informáciám v rámci volebnej kampane.
Predvolebné prieskumy si neobjednáva občianska ani voličská obec. Podsúvané sú jej prieskumnými agentúrami, ako občanmi a voličstvom neobjednaná služba. Nie sú ako informácie pre voličskú obec povinné, prieskumy neukladá ústava ani zákon.
Ústava SR slobodu slova, právo na informácie, ale aj právo na podnikanie, definuje inak.
Kľúčovým a zo zákona o RTVS povinným médiom je verejnoprávna RTVS. Ostatné médiá sú médiami v rámci základného ľudského práva na pluralizmus informácií, ako vedľajšie, doplnkové pluralitné zdroje informácií v rámci informačného pluralizmu.
Na Slovensku je povinnou poskytovať koncesionárom pravdivé, neskreslené, objektívne informácie verejnoprávna RTVS (v Česku Česká televízia).
Ostatné médiá (televízie, print, web)  podliehajú kontrole Radou pre vysielanie a retransmisiu, RTVS je kontrolovaná „svojou“ osobitnou Radou RTVS.
Vedľajšia poznámka: Nie je vyriešená ústavná otázka zákona o koncesionárskych poplatkoch (povinný zástrčkový zákon), ktorý nemá charakter dobrovoľnej zmluvy štátu s občanmi.
Nie je vyriešená ani otázka spôsobu financovania RTVS (štátny rozpočet verzus občania). Koncesionársky poplatok je doplnkovou daňou občanov za občanmi neobjednanú službu. Nemožno ho postaviť na roveň povinných odvodov do sociálneho zdravotného poistenia ani povinných STK a EK (príklady).
Otázka ústavnosti „zástrčkového“ zákona  tobôž zákona o RTVS naráža na fakt
a/ technologickej a priemyselnej revolúcie (prichádza 5G sieť),
b/ rozširujúcej sa ponuky médií (web).
Postaviť otázku na „občania musia mať…“ naráža na odpoveď: „Občania majú…“. Ide o pozostatok a reziduum totality a jediného zdroja „jediných pravdivých a objektívnych“ informácií (Čl. 4 Ústavy o vedúcej úlohe Komunistickej strany). Toľko k postaveniu RTVS v dnešnej „slobodnej a demokratickej“ pluralitnej spoločnosti.
Čl. 26 Ústavy SR Obmedzenia a povinnosti:
„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“
https://www.upjs.sk/public/media/4496/4-mpar.pdf
Predvolebné prieskumy a ich korektnosť môžu byť, ak si to spoločnosť praje, a k čomu ústavný súd vydá nález, vykonávané a zverejňované Slovenským štatistickým úradom, s jednou metodikou…
Všetky ostatné prieskumy aj na objednávku, ako ich klientelou platená služba, sú pochybné, skresľujúce (štatistická chyba, prianie objednávateľov)  a manipulatívne. Také, Slovensko a jeho voličská obec, nepotrebuje. Páchajú viac zla než dobra.
Neviem, čo zákonodarcu viedlo k práve k číslu 50. Možno časová tieseň. V ktoromsi z predošlých článkov k veci som uviedol, že postačí 20…
Dnes mením názor ako občan „za seba“ na: Som za úplný zákaz všetkých pochybných prieskumov a to voľby-nevoľby, úplne.
Zvažoval som možnosť, že by prieskumy mohla robiť RTVS. Tu a teraz odmietam aj to. RTVS verím-neverím rovnako ako „slobodným a nezávislým“ Denníku N, Pravde, Sme, JOJ-ke, Markíze, TA3…
Zákonodarcovi odporúčam oboznamovať spoločnosť so stavom verejnej mienky „na fšetko“ cez Štatistický úrad, a výsledky si „slobodne“ preberú médiá… (tie sa ale všetky správajú podľa: „Čo sa nehodí, škrtnúť.“).
Samozrejme, nech si Národná rada Slovenska „zapotí hlavu“ spôsobmi garancie nezávislosti Štatistického úradu (detto prokuratúra, polícia, inšpekčná služba, justícia). ŠÚ má mať silu nezávislosti ako NKÚ…
A vám, občianstvu a voličstvu – položte sa na otázku a odpovedzte si:
Čo je sloboda a nezávislosť médií a prieskumných agentúr?
Ale nech vám do toho netárajú a nediktujú odpovede RTVS ani Denník N, či SME, agentúra AKO, Fokus, a ostatné agentúry, takzvané „neziskovky“ ani Klus či Dostál, ani ich prezidentka či Lajčák, a ostatné vrieskajúce osoby a persóny „škaredo“ dotknuté a postihnuté zákonom o moratóriu na predvolebné prieskumy…
A hlavne, prebuďte sa. Také voľby, aké nás čakajú, Slovensko ešte nezažilo. Ak v predošlých vždy šlo o veľa, v týchto pôjde o všetko. Aj o charakter Slovenska a jeho budúcnosť v EÚ…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan