Monitoring stavu práv v oblasti LGBTI a rodov…

Západná liberálna demokracia sa na svojej vývojovej ceste k ďalšej liberalizácii zaplietla do zradnej siete pestrofarebnej dúhy donedávna neznámych ľudských práv a slobôd.
Ak sa jej z nej úspešne podarí vyvliecť, voči čomu sú vážne výhrady a pochybnosti, má sa naplniť „proroctvo“ cieľovej eklézie a „preživšie“ ľudské generácie čaká konečná a definitívna sloboda a už iba skvelá, nikým a ničím nerušená, spokojná a šťastná budúcnosť už na Zemi…
Ak nie, hrozí stret pohlaví a rodov tak, ako rás, etník, kultúr a civilizácií rovnako, ako reakcia a odpoveď na utopistický (teoretický), scestný, prakticky nefunkčný a v podmienkach liberálneho kapitalizmu nerealizovateľný multikulturalizmus.

V oblasti práv LGBTI osôb sa Svätá stolica a tzv. pokrokové sily novej ľavice (báza neomarxizmu) a katolíckeho ekumenizmu, hlásajúceho pseudo kresťanskú lásku, v súčasnosti zbližujú takto: Pápež František vyzval všetkých kresťanov, aby sa v zmysle „kolektívnej viny“ ospravedlnili LGBTI za ich diskrimináciu: akej viny?! Za akú diskrimináciu? Myslel tým “diskriminačné” znenie kresťanského Písma? Skutočných kresťanov je oveľa menej.
K kresťanstvu a heretickému mariánskemu náboženstvu (paralelnému k katolicizmu) sa hlási kade-kto, aj Európa a EÚ (pozrite symboliku vlajky EÚ…).
Praví kresťania na ospravedlnenie nemajú dôvod. Za skutky ostatných nenesú zodpovednosť.
Poznámka: Kresťanstvo vo svojej “pracovnej náplni” násilie nemá…
Pri ďalšej „predvídavej“ fabulácii (salámová metóda) sa dá očakávať aj pseudo kresťanská empatia pápeža aj k pedofílii a ostatným deviáciám…

Ultra liberálna ideológia „novej ľavice“ sa infiltrovala už aj na pôdu OSN. Predsedom Výboru OSN pre ľudské práva je moslim. To nie je prekážkou, aby najnovšia rezolúcia OSN nemohla priniesť inštitút SOGI, kanceláriu osobitného spravodajcu pre monitoring ochrany a podpory práv LGBTI…
Vraj existuje už 71 rôznych rodov…
Heterosexualita sa v kontexte ľudských práv „malej skupiny LGBTI“ postupne stáva už len okrajovou sexuálnou orientáciou.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa v kontexte univerzality ľudských práv s týmto faktom vysporiada najmä islam. Rovnako zaujímavé bude sledovať, ako sa EÚ vysporiada s náboženskou slobodou pre moslimov a ich právom šaría. Bez šaríe (nástroja “umravnenia” moslimov aj nevercov) je islam “bezzubý”.
Tú si vziať nenechá. Politické ambície moslimov v EÚ budú silnieť ich rastúcim počtom…

Český Inštitút registrovaných partnerstiev v ČR prijatý v júni 2006 sa ústavnou cestou priblížil k jeho zrovnoprávneniu s inštitútom manželstva.
Ústavný súd ČR zrušil diskriminačnú časť zákona o RP, v zákone vopred vylučujúcu možnosť adopcií (osvojenia) detí registrovanými pármi rovnakého pohlavia.
Plénum 15 ústavných sudcov ÚS ČR uznalo, že doterajší zákaz bol diskriminačný, keďže sa týkal iba samotného registrovaného partnerstva, zatiaľ čo slobodní jednotlivci mohli o adopciu požiadať mohli.
Rozhodnutie sa vzťahuje na prípady individuálneho osvojenia jedným z partnerov, a nie spoločnej adopcie, ktorú v Česku umožňujú len manželským, teda heterosexuálnym párom.
Ústavný sudca Vojtěch Šimčík: „V situácii, keď podľa občianskeho zákonníka platí, že sa manželia, alebo jeden z manželov, môžu stať osvojiteľmi, a vo výnimočnom prípade sa ním môže stať i jedinec, sme nenašli jediný rozumný dôvod, prečo by týmto jedincom nemohol byť niekto, kto žije v registrovanom partnerstve.“
Keďže Slovensko zatiaľ inštitút registrovaných partnerstiev nepozná, preto nie je v konflikte s vlastným ústavným súdom, a teda, nepodlieha ani dikcii Európskeho súdu pre ľudské práva…
Priznanie práva na adopcie registrovaným párom rovnakého pohlavia z titulu nálezu ústavného súdu nesúvisí so salámovou metódou, je ale výsledkom
a/ právnej a ľudsko-právnej (ne)gramotnosti a deficitu predvídavosti všetkých, ktorí schvaľovali RP a “nepoučene” uverili úlisným sľubom LGBTI, že adopcií sa v rámci RP dožadovať nebudú,
b/ nálezu ústavného súdu.
Poznámka: Požiadavky na adopcie aj po schválení zákona o RP boli a sú, zo salámy ale odkrojil (už bez inej možnosti) Ústavný súd ČR.
Všetkými masťami mazaný Dienstbier (bol jedným z mála, so Šabatovou, ktorí vedeli …) sa spokojne usmieva. Poučné.
Ak aj Slovensko zriadi registrované partnerstvá, vylúčiť z nich adopcie nech sa ani len nepokúša: na stole bude mať ten istý problém, ktorý sa zriadením inštitútu RP dostane už úplne do režimu ústavného súdu, prípadne a ESĽP a teda, aj mimo a nad Slovensko…

Vývoj normality v sexuológii a genderológii pokračuje ďalším normotvorným a “normalizačným” oddelením pohlavia (sexus) od rodu (gender).
Nové objavy pripomínajú sopku, ktorá svojou erupciou už zasypáva samú seba a heterosexualita, reprezentovaná pohlavím a rodom ako muž a žena sa v nich stráca a rozplýva ako ich rovnocenná súčasť.
Heterosexualita ako všeobecná, štandardná norma končí. Rovnako aj dva rody: mužský (maskulínny) a ženský (femínny).
Odkaz novodobému proletariátu: Vieme, že vaša genderová „veda“ (tzv. rodoví experti“) napočítali v USA už viac ako 70 rôznych rodov, a “hetero norma” sa stáva už len ich šedou súčasťou: nepáči sa vám ani delenie WC, šatní na mužské a ženské, cez OSN, jeho SOGI, tzv. vládnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv a „akčný plán detto“ a GREVIO, Istanbulský dohovor, Jogjakartské princípy nás postupne, salámovou metódou, tlačíte odkiaľsi kamsi…
Aj Slovensko čaká zmena výbavy šatní, WC, kúpeľní, spŕch, tiež zásadná „rodovo korektná“ rekodifikácia slovenčiny?
http://www.zemavek.sk/articles/view/rodovo-korektny-pozdrav-trva-tri-minuty

Súčasťou vnútornej (neverejnej) agendy slovenského ministerstva spravodlivosti je riešenie inštitútu vzdania sa právomoci slovenskej súdnej moci vo vzťahu k rozhodnutiam zahraničných súdov.
Dôsledok: Slovensko by automaticky uznávalo manželské zväzky mužov a žien a párov rovnakého pohlavia ako aj registrovaných partnerstiev, ktoré boli uzavreté v krajinách EÚ, so všetkými ich hmotnými a nehmotnými atribútmi práva (príslušenstvo).
Následok: Ďalšie priblíženie sa k zrovnoprávneniu inštitútu manželstva hetero a ne-hetero manželstiev a registrovaných partnerstiev, s možnosťou adopcií (osvojenia) detí…

Podmienkou platnosti a účinnosti Istanbulského dohovoru je, že ho ratifikuje aspoň 10 štátov signatárov, vrátane najmenej 8 členských štátov Rady Európy. Ratifikovalo ho už 22 štátov (Slovensko nie, zatiaľ nesplnilo všetky kritériá…). V súlade s Čl. 66 ID budú národné parlamenty zmluvných štátov prizvané na monitoring opatrení prijatých na vykonávanie tohto dohovoru aj na území zmluvných štátov prostredníctvom GREVIO (skupina) pre odborný monitoring vykonávania dohovoru…

EÚ a jej budúcnosť po brexite je plná otázok. Pre lepšiu, a všetkými jej zatiaľ ostávajúcimi členmi akceptovateľnú úniu, Brusel už priam akútne potrebuje sebareflexiu, ktorá sa pretaví do inej rétoriky: ten Luxemburčan za rečníckym pultom nemá čo hľadať ani prednášať svoje vízie EÚ a spolu s predsedom EP sa nemajú čo vyhrážať členským štátom, majúcim iný názor na spoločné veci únie. Juncker si svoje úlohy má plniť ako šéfujúci úradník administratívneho aparátu únie EK a tá má slúžiť Rade EÚ a Európskemu parlamentu. Schultz si svoje povinnosti má plniť tiež len ako predseda EP. Na čele Rady Európy je vždy len jej predsedajúci štát…

Ďalšie svojvoľné integračné ambície Bruselu treba zastaviť. Pseudo vedenie EÚ (Frau Merkel a spol.) tiež musí prestať hovoriť za všetkých, slušne a s pokorou si pýtať názor a súhlas členských štátov EÚ, samozrejme tiež aj v otázkach ľudských práv a slobôd.
Angela Merkel je prednostne nemeckou kancelárkou, nie generálnou riaditeľkou EÚ, čo vyvoláva negatívne konotácie spojené s minulosťou Nemecka, v inej podobe…
Francúzsky prezident Hollande ako jeden z lídrov EÚ postupne ustupuje do pozadia.
Ľudsko-právne aktivity zámorskej proveniencie a „aktivizmus“, pochádzajúci z prostredia mimo EÚ, včítane rozličných „trendov“ (teda, cudzí lobing!) na pôde EÚ nemajú vôbec čo hľadať…