Modré z neba končí a prichádza hit storočia – Harabínova Televízia.

Ja som za. Mnohí JUDr-ovia si z justície urobili zábavný seriál za peniaze daňových poplatníkov s veľmi nízkou sledovanosťou občana. Treba uznať, že nikto si nebude najímať právnikov, aby vysvetľovali čo sa nesmie. Majú JUDr-ovať, ako vyhovieť tým, čo platia. Sú to majstri svojského umenia a právnych kľučiek hodných ľavej nohy Messiho.

Kde sa však harabinujú na majstra improvizácie, ktorý dokázal scénou hodnou Casanovu, v prostredí kulís prezidentského paláca bez prezidenta, odhaliť svoj doposiaľ netušený rozmer hereckého umenia. Kam sa hrabe Pier Paulo Pasoliny so svojim filmom „120 dní Sodomy“.

Velikáni umenia vedia svoje. Kto raz pričuchol k umeniu, už nemá síl z neho vycúvať. Dnes už nikto nepochybuje, že najkrajšie scény s bozkami ponúka Najvyšší sudca. Bolo iba otázkou krátkeho času, kedy si umenie majstra bude hľadať ďalšie angažma, lebo keď už raz ti iní dajú krídla, prečo by si chodil.

Prešlo pár hodín a Najvyšší sudca, inšpirovaný hollywoodskou filmovou klasikou z právneho prostredia, nemilosrdne knokautuje finančnú krízu a hádže je do ringu politikom s vyhlásením, že JUDr-om nemožno znížiť platy. Oni krízu z „fľaše“  nevypustili. Naopak, dôvodí, boli to politici, ktorí nevedia problémy riešiť, dostali spoločnosť do krízy a teraz predkladajú svet JUDr-ov, aby od vlastnej neschopnosti odviedli pozornosť. Povedzte, môžu v tejto šťastnej spoločnosti JUDr-ov a neschopných politikov chýbať hyeny, či idioti, ako hovorí klasik slušnej komunikácie Fico, teda média ? Nemôžu, stratil by sa typický „milenecký“ trojuholník a pointa klamstiev dvoch prvých.  Aj keby začali hovoriť pravdu znelo by to ako lož a bez divákov by strácala zmysel.

Harabín si myslí, že iní živia predstavu jeho odchodu z funkcie do dôchodku, ako všelieku vyriešenia  problémov Slovenska. Zaráža, že otáľa, kým iní idú na plný plyn.

Najvyšší sudca vie, že dnes všetci musia byť pripravení drieť, trpieť a umierať. Okrem JUDr-ov. No a aby cesta bola čo najdôstojnejšia, prichádza Štefan Harabín s predstavou mať vlastnú televíziu, kde by sa od rána do večera hovorila iba pravda o justícií. Najvyšší sudca miluje Latinskú Ameriku a tak niet div, že príklad čerpá z prostredia Brazílie, kde model televíznej stanice funguje.

Slovensku by sa tak dostalo dvojnásobného požehnania.

V krajine, kde jedni čakajú, že ich vlak zoberie na cestu do minulosti a oni dostanú „bájne istoty“  a druhí vyčkajú, že tí prví sa umúdria, by konečne zazneli bubny ohlasujúce úrodu občianskej statočnosti a odvahy. Aj v Brazílii moc dovtedy stavala futbalové štadióny, kým milióny ľudí nezačali na ulici požadovať vzdelanosť a kvalitu života. A moc pochopila.

Na Slovensku už máme etapu „budovania“ malých futbalových ihrísk za sebou, dnes pustnú, a prichádza obdobie stavania štadiónov pre väčších potetovaných chlapcov.

Druhé požehnanie pre Slovensko v podobe rozprávania pravdy o justícií by bolo naozaj iba pre drsnejšie povahy. Poniektoré slabšie povahy vedia spracovať maximálne tri problémy. Čo prežili, čo zažívajú a čo ich čaká.

Ak by obrazovka ponúkala príbehy z prostredia Harabínovej justície a valila by jednu pravdu za druhou, holuby na streche by padali do mdlôb a doterajší polomŕtvy vrabec v hrsti občana by mal tendenciu uletieť k holubovi a mnoho divákov by prepínalo na reality show z nereálneho života.

Predstavme si modelovú situáciu, po ktorej volá Harabín. Jeden JUDr-o za druhým začnú hovoriť pravdu o justícií.

Zrazu by občan videl a počul pravdu o privatizácií. O procese, kde vybraní boli obdarovaní v čase, kedy ostatní boli pozvaní, aby hulákali na Pasienkoch. V čase, kedy hodnota jedného štátneho rozpočtu sa presunula k Mečiarovým zlodejom a hulákajúci zaplatili prvý účet.

Zrazu by sa občan z úst JUDr-ov dozvedel pravdu o únose prezidentovho syna. Ba i o osobách a obsadení v tragikomédií s príznačným Ficovým podtitulom – „Právny suterén“. Docent trestného práva nepočúvol odporúčanie tvorcov filmu „Advokátov diabol“. Filmového diela, ktoré by mal už študent práva študovať a nie iba pozerať. Hlavné záver filmu, kde postava stvárnená Al Pacinom hovorí záverečný diabolský monológ.

Diablov advokát v slovenských pomeroch má túto podobu.

Vladimír Mečiar v slovenskom parlamente : „Za vašimi chrbtami som ho vytvoril a vy ste nič nezbadali“, dokumentoval v roku 2002 stav biedy slovenskej politiky odhalením o prerode docenta Fica z komunistu na demokrata.

JUDrovia nám 23 rokov dokazovali, že život je nielen nespravodlivý a pre väčšinu, bez príbuzenských vzťahov na čvargu z tlupy Goríl, aj lepší. A dnes chcú hovoriť pravdu.

Som za. Bod za bodom, jeden príbeh zločinu a zverstiev za druhým, aby občan precitol.

No bude dosť odvahy a všetkých ? Dostatok statočnosti, aby sme videli pravdu obrazu obdobia novodobých dejí ?
Gorily sem tíško vkĺzli po marci roku 1990 na mítingu s príznačným názvom „Povedzme si pravdu“. Hlavný účinkujúci – Vladimír Mečiar urobil všetko preto, aby November 1989, spolu s Jánom Budajom, v ten deň vydýchol naposledy.
Človek by povedal, že Gorily nedokážu vymyslieť takýto slovný skvost s  tak veľkým ohlupujúcim účinkom a na tak dlhý čas, 23 rokov.
Komu majú Gorily veriť, ak nie mladým socialistom, JUDrom, aby  kapitálotvornej skupine Vladimíra Mečiara zostali majetkové istoty, únoscom syna prezidenta pokojný spánok, Palackovému províznemu sklenenému oku istota slzy ?

Kaníkovej dohode s Vladimírom Poorom o Nafte Gbely ?
Slečnám od Ja a Ty, aby zostal mýtny systém aj Towercom, provízie za predražené projekty PPP politikom ?
Zajacovi i Uhliarikovi, aby nebolo nič objavené v skutočných zámeroch „reformy“ i „transformácie“ zdravotníctva v službách  Penty ? A s nimi aj model obludnosti Fica o jednej zdravotnej poisťovni, kde JUDr-om zo štátneho rozpočtu boli vyplatené desiatky miliónov eur za prekry v súdnych sporoch ?
Trnkovi a Tichému musia predsa zostať možnosti nevyužívať právo v prospech štátu, ale pre manželku a jej klienta v spore o takú maličkosť – jedna miliarda ?
Či vari sa dá dopustiť, aby Harabínovi niekto skontroloval , ako hospodárne narába s verejnými financiami ?
Či vari možno pripustiť a vyvolať paniku v hlave, čo peniazezohnalavlastnouhlavou ?
Dať priestor vyšetrovateľom, aby odhalili vzťah exminister financií Ján Počiatek – Marián Kočner – Richard Sulík ?
Alebo sa dopustiť „podlosti“ na najväčšom chudobnom vlastencovi Slotovi a preverovať jeho majetok ?
Či vari vyšetrovať konanie Gašparoviča a jeho porušovanie Ústavy , ktorým sa už „prebrodil“ do podozrenia z trestnej činnosti ?

Hovoriť o právnom koncerte tria Gašparovič, Fico, Macejková v burleske o generálnom prokurátorovi ?
Nie.
Je nezodpovedné od občanov požadovať a navrhovať, aby Gorily vrátili nakradnutý majetok. Šťastím pre Gorily je, že pre takmer 40 percent jeho občanov je to ukradnuté mierou rovnakou, ako súcit s blížnym svojim.

Chce Štefa Harabín naozaj nabrať odvahu a jeho JUDr-ami prerozprávať pravdu, tak ako sa zastrája politikom ?

Ja som za. Napriek rizikom, že nie spravodlivosť bude stáť nad zákonom, ale moc peňazí.

Kevin Lomax: „Kdo jsi?“
John Milton: „Mám spoustu jmen…“
Kevin Lomax: „Satan.“
John Milton: „Říkej mi tati.“

John Milton: „Jo, vůle, to… To je děvka!“

Tento dialóg medzi Al Pacinom a Keanu Reevesom z filmu „Diablov advokát“ je absolútne presným popisom slovenskej spoločnosti.

Predtým, ako sa spustí vysielanie Harabínovej televízie odporúčam jedno krátke čítanie :

V roku 1794 pruský Landrecht v paragrafe 156, vystríha :

„Každý poriadny poddaný nech o nedostatkoch vo verejnom živote informuje vrchnosť, ale tak, aby nespôsobil veľký rozruch medzi ľuďmi“.

Diabolský karneval zákonov Prírody v záverečnom dejstve napriek tomu treba slávnostne otvoriť.

Ja som za. Mnohí JUDr-ovia si z justície urobili zábavný seriál za peniaze daňových poplatníkov s veľmi nízkou sledovanosťou občana. Dnes, prostredníctvom Harabínovej televízie, sú odhodlaní rozprávať pravdu. Chvály hodný čin.

Ja som za a od pondelka začínam lobovať medzi poslancami slovenského parlamentu, aby navrhli zmenu zákona o koncesionárskych poplatkov. Zrušiť povinnosť platiť koncesionárske poplatky Mikovi a jeho verejnoprávnym siamskym dvojčatám, ale Harabínovej televízií.

Poviem vám úprimne. Takú reality show svet ešte nepozná.