Miroslavovi Lajčákovi, ministrovi zahraničných vecí

Vážený pán Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí,

viem, že Váš blog, zverejnený na portáli Sme, bol určený práve mne, tiež viem, že netrpezlivo očakávate moju odpoveď. Musím sa Vám však ospravedlniť, pretože cez týždeň som zaneprázdnený prácou. Veď viete, zima našťastie nie je tuhá, ale aj tak treba dreva narúbať, nakúriť, kurám hodiť, pre svine niečo, mačke dať, jednoducho, furt je čo robiť. Našťastie som ateista, preto si na Vás môžem nájsť chvíľu teraz, v nedeľu, keď sa ostatní modlia v kostole za našu spásu.

Nový rok ste začali skutočne zvesela svojim blogom o našej misii v Afganistane. Vyjadrujete v ňom svoje subjektívne pocity, bez jediného argumentu. Celý Váš blog pláva na vode. Snažíte sa obhájiť neobhájiteľné a málo sa Vám to darí, pretože presvedčivé argumenty neexistujú. Váš blog nie je hoden ministra ZV, môj syn by to napísal lepšie. Ak sa chceme pozrieť na súčasný stav vývoja v Afganistane, musíme sa pozrieť na príčiny vzniku poslednej vojny, ohlasovanej ako vojna proti terorizmu. Vojna proti tomuto štátu sa začala zhruba mesiac po útoku na svetové obchodné centrum „Dvojičky“ v NY, z čoho bol obvinený Bin Ládin, ktorý sa skutočne v tom čase aj zdržiaval na území Afganistanu a nakoniec bol dolapený v Pakistane. Vojna však stále trvá. Odvolávate sa na dohodu s afganskou vládou, ja som si ale nie vedomý, že by naša armáda bola afganskou vládou pozvaná riešiť ich bezpečnostné problémy. Tiež mi pripadá čudesné, že ten Karzaj sa akosi stále zdráha podpísať dekrét a pôsobení jednotiek NATO po roku 2014 na území svojej krajiny. Nie som naivný, viem, že nakoniec dobrovoľne bude donútený tak urobiť. Peniaze majú zázračnú moc. Tento človek je už dnes pre obe strany mŕtvy. Väčšina teroristov, obvinených z útoku na Dvojičky a Pentagon však pochádzala zo Saudskej Arábie. Táto krajina svojou agresívnou politikou a podporou wahhábizmu je bezprostrednou hrozbou pre celý región Blízkeho východu. Tento problém nikto neriešil a nerieši. Je to totiž blízky spojenec USA. Špeciálne tento problém vyniká pri vojne v Sýrii, ale nie len tam. My tejto krajine dodávame zbrane a muníciu, čím priamo podporujeme vznik veľkej vojny v celom regióne. Táto vojna je v zárodku a zdá sa, že jej nedokáže už nič zabrániť. Aká bude ničivá, to zrejme čoskoro uvidíme. Rusku sa našťastie podarilo oddialiť zapojeniu západných krajín do vojny v Sýrii, ale nepodarilo sa im eliminovať iné hrozby, ktoré nad regiónom visia. Som skeptický aj z výsledkov nadchádzajúcej konferencie Ženeva 2. Hoci opozícia ohlásila svoju účasť, k žiadnym hmatateľným výsledkom to nepovedie. Prekvapiť môžu opäť Rusi, ktorí sa dôkladne na podobné akcie pripravujú a Lavrov z nemožného vždy vyčaruje nejaké pozitíva.

Včera som listoval v knihe Zikmunda a Hanzelku, Afrika… a rozmýšľal som, kam by sa až títo cestovatelia dostali dnes bez toho, aby boli zabití, alebo unesení. Môj tip bol Líbya. Ďaleko sa teda nedostali. Práve tá Líbya, ktorú aj naše áno v hlasovaní v NATO umožnilo aliancii spustošiť. Rozvrátili sme spoločenský systém, zbombardovali prekvitajúce mestá, zničili bezpečnostnú situáciu. Kaddáfí bol na sklonku svojho života, nemyslíte, že prirodzeným vývojom by sa krajina dostala z problémov, ktoré ju kvárili, skôr než tomu bude teraz? Alebo išlo o niečo iné? Podobným osudom prechádza Irak, kde taktiež snaha USA o zosadenie Saddáma doviedla krajinu do súčasného stavu dlhotrvajúcej nekonečnej vojny. Celý región Blízkeho východu stojí pred apokalypsou a my k nej aktívne prispievame.

Okľukou sa vraciam do Afganistanu. Čo mal ten chudák Obama robiť, keď ohlásil koniec vojny v Iraku? Niekde tých vojakov strčiť musel, a tak súčasne ohlásil zvýšenie aktivity v Afgane. Už som o tom písal skôr, ale len keď si uvedomíme, čo to terorizmus je a prečo vzniká, potom môžeme s ním účinne bojovať. A to sa rozhodne nedá robiť so zbraňou v ruke. Budovanie bezpečnostnej situácie môže slúžiť len ako podpora občianskym aktivitám, zvyšovaniu mentálnej úrovne danej spoločnosti a najmä odstraňovaním disproporcií medzi ľuďmi a národmi a rešpektovaním ich vlastnej identity. Tým sa dá terorizmus vykoreniť takmer úplne. V tejto súvislosti preto zaráža skutočnosť, že samoúčelne vyzdvihujte naše pôsobenie v operácii ISAF a súčasne ste v jednom diskusnom príspevku pod Vašim blogom obviňovaný z absolútneho nezáujmu „Vášho“ ministerstva o občianske projekty v krajine. Dovolím si citovať: „O ich bezpečnosť sa stará ZÚ ČR, čo síce je podložené medzinárodnou dohodou, ale ZÚ SR v Iráne sa o nich vôbec nezaujíma. Slovenský diplomat za takmer 10 rokov činnosti nikdy nenavštívil slovenské projekty v Afganistane. Hoci Afganistan je podľa programových dokumentov Ministerstva prioritná krajina, v roku 2013 bol v rámci výzvy na túto krajinu, kde bolo k dispozícii 1,2 mil EUR, schválený iba 1 projekt za 0,2 mil EUR. Pritom sa aplikovalo 11 projektov. To svedčí o tom, ako sa stavia slovenská diplomacia k problematike Afganistanu.“ Ako sa tam píše, za desať rokov trvania civilných projektov, žiaden z nich nenavštívil jediný slovenský diplomat. Pri pohľade na horespomínané krajiny, ktoré sme „humanizovali“, sa teda vôbec nečudujem obavám Ruska z nárastu extrémizmu po odchode vojsk NATO z krajiny a zvýšeniu bezpečnostných hrozieb pre Rusko samotné.

Aby som pochopil či konáte z presvedčenia, alebo z neznalosti, musel som siahnuť po Vašom životopise. Na sklonku éry socialistického Československa, ste ako člen KSČ študovali v Moskve, neskôr tam aj pôsobili. Zaujímal by ma Váš vtedajší pohľad na účasť Československa v pakte Varšavskej zmluvy. Ešte viac by ma zaujímal Váš postoj k nášmu vstupu do NATO, ktorý sa uskutočnil doslova vzápätí po rozpade predtým spomínaného paktu. Bol to zásadný obrat v zahraničnej politike štátu. Ako ste sa s tým vysporiadali? Asi ťažko mi poskytnete odpoveď, preto Vám popíšem môj uhol pohľadu. Po rozpade Varšavskej zmluvy a najmä po stiahnutí sovietskych vojsk z územia východnej Európy som očakával oteplenie vzťahov medzi východom a západom. Rozpad Varšavskej zmluvy som uvítal a proti nášmu vstupu do NATO som sa vždy staval negatívne. Očakával som, že dôjde ku konsolidácii vzájomných vzťahov. Podobné kroky, aké urobil vtedajší Sovietsky zväz, neskôr Rusko, som očakával aj od druhej strany, ktorej sme ešte neboli členom. Dúfal som, že naša krajina konečne začne prezentovať nezávislú zahraničnú politiku dobrých vzťahov. Vo svete sú rešpektované nám podobné krajiny, či už rozlohou, alebo počtom obyvateľov. Ako hlboko som sa mýlil.  NATO zneužilo momentálne oslabenie Ruska a pohltením nových členov došlo k ešte väčšej polarizácii sveta. Svedčí to o agresívnej politike tohto zoskupenia. Dnes svojou účasťou v aliancii robíme politické krytie niektorým imperiálnym mocnostiam pre presadzovanie ich záujmov, aby také osamotené vo vojnách vedených po celom svete „netrčali“ a mohli sa oprieť o akési širšie spoločenstvo národov. USA dodnes držia atómové zbrane na svojich základniach v Európe a budovaním ďaľších základní zhoršujú vzájomné vzťahy s Ruskom. Vzájomné súperenie medzi veľmocami je možné vidieť aj pri problémoch na Ukrajine. Preťahovanie lanom o túto krajinu vôbec neprispieva k vzájomnému zlepšovaniu vzťahov medzi východom a západom (to už ale viac súvisí s EU a to už je iná téma, popíšem nabudúce). My však musíme hľadať vzájomnú spoluprácu, pretože prichádzajúce hrozby z Blízkeho východu nás k tomu skôr, či neskôr prinútia. V záujme našich občanov je potrebné zahraničnú politiku Slovenska zmeniť o 180 stupňov a správať sa veľmi rozumne a konať prezieravo, je potrebné hľadať vzájomné porozumenie a aktívne k tomu prispievať aj na svetovej scéne.

Ľudia Vášho formátu prispievajú k polarizáci svetovej spoločnosti. Takéto konanie povedie ku katastrofe. Teraz viem, čo znamená byť kariérnym diplomatom. Nechcem byť nijako osobný, ale takíto ľudia potlačením, alebo neexistenciou vlastného názoru dokážu urobiť kariéru v akomkoľvek režime. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Naša krajina je podobných ľudí plná. Všade samý eštébák a komunista pracujúci z „presvedčenia“ pre prospech niekoho iného, len nie pre vlastných obyvateľov. Presvedčovadlom sú peniaze a iné osobné benefity. Nový hybrid, katolík-komunista, sa snaží vyťažiť zo všetkého čo sa dá, s výnimkou môjho otca, ktorý je katolík a súčasne presvedčený komunista. Česť sa dá ľahko predať, ale svedomie sa nedá kúpiť. Svet skutočne začína rotovať rýchlejšie a naše omyly sa nám zakrátko vrátia ako bumerang. Pričiňme sa o to, aby to nebolo také tragické. Viem, že sa dožijem aj ukončenia nášho členstva v aliancii NATO, tak ako som sa dožil aj konca večných časov so Sovietskym zväzom. Konajte tak, aby ste sa za svoje činy a postoje potom nemuseli hanbiť, nedajbože zodpovedať. Zostávam s pozdravom. Make a difference.

P.S. Celkom som zabudol spomenúť slávne Guantánamo, kde sa sústavne šliape po ľudských právach a väčšina zadržaných je práve z Afganistanu. Práve na Vás pozerám v telke, kde tvrdíte, že tí traja Ujguri dovezený na SK sú neškodní a nie je po nich vyhlásené žiadne pátranie? Skúste  teda zdôvodniť prečo boli väznení Spojenými štátmi, keďže sú takí neškodní a prečo teda neboli jednoducho prepustení na slobodu???