Medzinárodné právo a vojna na Ukrajine

Scott Ritter priznáva, že bitka o Bachmut sa tiahne už niekoľko mesiacov.  Je to ťažká bitka, krvavá a Ukrajinci zaznamenávajú obrovské straty na životoch. Bachmut je hlavnou súčasťou obranného pruhu pevností, ktorý Ukrajinci vytvorili proti Rusku a na ktorom pracovali celých osem rokov, od r. 2014. Je to jedno z najdokonalejších opevnení dnešnej doby a je strážené dobre vyzbrojeným vojskom, vybaveným ťažkou artilériou.

UKRAJINA:  Vo video rozhovore, v ktorom diskutujú Scott Ritter a právnik-profesor Daniel Kovalik, sa dozvedáme mnoho dôležitých detailov zo súčasnej vojny na Ukraine.

https://www.youtube.com/watch?v=iJGWQWRJB-w

Vojská sú menené, po určitej dobe je celý pluk odstránený a na jeho miesto nastúpi iný. Je to nutné, pretože majú 60 až 70% straty na životoch. Čerstvo vojaci sa dostavia na miesto a pomerne rýchlo zahynú bez toho, aby zbadali jedného Rusa. Rusi vyčkávajú, až Ukrajinci urobia nejakú chybu, možno sa oneskoria pri výmene stráží, alebo niečo zabudnú, čo okamžite využijú. Je to drsný boj zblízka, s použitím nožov, mačať, bajonetov a pištolí. Ukrajinci poskytujú hojnosť príležitostí na napadnutie a človek sa potom musí čudovať, že ešte nespoznali, že cena, ktorú platí za hájenie toho miesta je príliš vysoká.

Hliadky používajú moderné západné delá, ako napríklad M777 z Ameriky a iné delostrelecké systémy, spolu s HIMARS raketami. Napriek tomu má Bachmut na mále a až padne, tak sa ruská armáda tadiaľto dostane za obranný pás pevnosťou. Zhruba v tom čase sa dostavia aj nové posily, čo má byť 10 až 15 divízií as nimi prídavná moderná vojenská výbava, takže nádej na skoré ukončenie vojny sa blíži.

Mohli by sme sa pýtať, kto tvorí súčasnú ukrajinskú armádu. V Bachmute bojujú najrôznejšie národnosti, Američania, Briti, Poliaci a iní. Američanom sa podarilo opevniť sa v jednej z budov a odtiaľ skúšajú naplánovať útek. Niektorí Ukrajinci sa zase opevnili v materskej škôlke v južnej časti mesta, kde prebiehajú kruté boje. Krátke videá sú na stránke.

Generál  Surovikin zmenil vojnovú stratégiu a namiesto priameho útoku, celé miesto obkľúčil. Tým pádom je väčšia časť ukrajinskej armády chytená do pasce, 50 000 vojakov, obkľúčení zo všetkých strán. Ruská armáda ešte bojuje v Opitnom a Kliščiivke, ktorú tiež obkľúčili. Časti ruských vojsk sa pohybujú smerom na Bilaja Gora a Toreck. Všetky tieto manévre majú katastrofálne následky pre ukrajinské vojská. Krátke videá a mapky sú na stránke.

Kliščiivka a Toreck sú snáď najdôležitejšie body, ktoré rozhodnú o osude mnohých Ukrajincov. Tu totiž vedie južná prístupová cesta pre zásobovanie ukrajinských vojsk. Ukrajinci musia byť urýchlene vypudení z Kliščiivky, aby bolo možné skolabovať južný front pri Bachmute.

Kapitulácia Bachmutu je očakávaná

Poradca ukrajinského  prezidenta Alexej Arestovič verejne oznámil veľké straty na životoch pri bojoch v Bachmute a vedľajšom Soledáre. Tisíce mŕtvych, 30 krát viac, než čo majú Rusi. Sťažoval sa, že Rusi bez prestania tieto miesta odstreľujú a napádajú pechotou. Arestovič tým pomaly pripravuje populáciu na to, že sa ukrajinské vojská v tejto oblasti budú musieť vzdať. Tým pádom bude väčšia časť súčasnej ukrajinskej armády vybavená.

Niektorým obkľúčeným ukrajinským vojakom sa podarilo utiecť, ale zaznamenali obrovské straty na životoch. Iní, na juhovýchodnom kraji mesta skúšali ruské jednotky napadnúť, ale boli zajatí a opäť, utrpeli veľké straty. Obrovské množstvo vojenskej výbavy ukrajinskej armády je tiež zničené. Krátke videá sú na stránke.

Bachmut je nazývaný mlynček na mäso, čím je myslené ľudské mäso. Odborníci odhadujú, že do januára 2023 bude každý druhý ukrajinský vojak v tomto mieste zabitý. Napriek tomu napriek všetkému, Kyjev stále posiela do Bachmutu posily. Zrejme berú boj do posledného Ukrajinca vážne.

Na koho strane je medzinárodný zákon?

Ako hovorí  Scott Ritter, ruské vojnové ťaženie na Ukrajinu bolo úplne nepopierateľne vyprovokované Západom. Rusi sa zachovali úplne správne, keď prišli ohrozenému Donbasu na pomoc a tí, ktorí tvrdia opak, nepoznajú históriu a nepoznajú medzinárodné zákony. Odsek č. 51 Charty OSN umožňuje dva spôsoby, ako začať vojnu. Ten prvý je založený na Kapitole č. 7, kedy Bezpečnostná rada OSN poverí ich vojská, aby nastolili mier v určitých situáciách. To je, čo bola napríklad vojna v Iraku.

Druhá možnosť vojnového ťaženia je v prípade sebaobrany. Jeden štát môže napadnúť iný štát v sebaobrane, aby tým odvrátil plánovaný útok od tamtiež. Je to vlastne prevencia očakávaného vojnového napadnutia. Aj NATO túto možnosť uznáva za platnú a medzinárodnými zákonmi povolenú. To je spôsob, akým vyvolali vojnu v Srbsku. Tvrdili, že Srbi mali v úmysle vyhubiť Moslimov a tak ich napadli, aby tomu zabránili. Bola to samozrejme nehorázna lož.

Historicky tiež existuje „Karolinina doktrína,“ niekedy z r. 1836. Vtedy prevážala americká loď kanadských rebelov do provincie New Brunswick a Briti ich napadli za tým účelom, aby preventívne zabránili podpore kanadských vzbúrencov. Neskôr bola táto doktrína uzákonená Najvyšším americkým súdom a je uznávaná dodnes. Aj Rusi túto možnosť použili na obhajobu útoku na Ukrajinu.

Takže Rusko sa v skutočnosti zachovalo úplne správne a podľa platných zákonov. Najprv Doneck a Lugansk vyhlásili nezávislosť, čo zmenilo civilnú vojnu v krajine, do ktorej sa Rusi nemohli zamiešať, pretože niečo také je vnútorný problém každého štátu, na vojnu jedného národa proti druhému. Rusko ich nezávislosť uznalo a zároveň podpísalo zmluvu o vzájomnej výpomoci v prípade ohrozenia. To im umožnilo preventívne napadnúť Ukrajinu, aby zabránili ďalším útokom.

Lenže keď to, čo Rusi urobili je v súlade so zákonom, potom musí byť ich napádanie, ohrozovanie a trestanie sankciami protizákonné!

Každý vyšší súd sveta, ktorého sudcovia sú naozaj zákona znalí, musí toto uznať. Tým pádom je Rusko ten jediný účastník celého konfliktu, ktorý konal v rozmedzích zákona. Nielen to, už predtým skúšali zaistiť diplomatické riešenie, ktoré neustále navrhovali a ktoré bolo opozíciou zavrhované. Ruský prezident Putin urobil iba jednu chybu a to dnes verejne priznáva: že nevtiahol na Ukrajinu už v r. 2014.

Dnes diplomatické jednanie nepripadá do úvahy. S kým asi by tak mohli Rusi rokovať? Snáď s Ukrajinou? V žiadnom prípade, čo ti sľúbi, to ihneď poruší. Alebo s Amerikou? Títo sú ešte väčší klamári. Alebo s Nemeckom? Ani to nie je možné, zlyhali v Minsku a ešte ku všetkému dvakrát. Alebo s Francúzskom – to určite nie, ignorovali aj Minsk.

Tu nie je jediný národ, ktorému by dnes mohlo Rusko veriť. V r. 2014 uverili spoločnému Západu a dnes môžeme vidieť, aké nerozumné to bolo. Západu sa veriť nedá, to je viac ako zrejmé. Dnes, keď už Rusi zmobilizovali ďalších 300 000 vojakov a víťazstvo majú isté, by ani nebolo rozumné vzdať sa výsledkov všetkej tej snahy nejakými dohodami, ktoré nemusia byť uznávané už druhý deň po podpísaní. Až vojna skončí, potom si bude Rusko diktovať podmienky a Ukrajina nebude mať inú možnosť, ako ich prijať.

Porážka Západu

Koniec konfliktu bude tiež znamenať porazení NATO a Európa potom bude musieť súhlasiť s novým zabezpečovacím zriadením. To je niečo, čo Rusko propaguje už dlhší čas. Ide o zmluvy, ktoré vyhradzujú hranice vplyvu jednotlivých národov a určujú možnosti riešenia prípadných sporov.

Rusko bude to, ktoré bude tieto podmienky diktovať, pretože NATO bude prehrou na Ukrajine zbavené akéhokoľvek vplyvu. NATO je na Ukrajine porážané dnes a denne, každý deň. Ich armáda sa rapídne zmenšuje a touto dobou je z nej len prázdna snaha, pár hrdinských rečí, plechový strašiak. Nemecko organizovalo vojenské cvičenie az 18 nových „Puma“ vojenských vozidiel sa ich 18 rozbilo a bolo nepojazdných. Všetky nemecké „Leopard“ tanky, o ktoré Ukrajina tak stála, stoja v kasárňach, pretože nefungujú. Nie je možné ani naštartovať.

Nemci sami, keď chceli dodať 50 tankov Litovcom, tak museli hromadu ďalších rozobrať a súčiastky použiť na opravu. A to, že by dali dokopy pluk vojakov, to vôbec nepripadá do úvahy. Rovnako, bojovať nechcú, o vojnu nestojí.

Jediní, kto chcú bojovať sú Američania, ale nemajú ani dostačujúcu armádu, ani vojenské vybavenie. 101. brigáda o 4 700 mužoch, ktorá je v súčasnosti v Rumunsku, nie je žiadneho boja schopná. Ich helikoptéry by boli zostrelené len by sa vzniesli nahor. Majú 18 diel a Rusi ich majú 800. Ani americké letectvo za moc nestojí. Posledných 20 rokov bombardovali dedinčanov v Afganistane av Iraku, kde nebol žiadny protiletecký obranný systém. Piloti by si nedokázali poradiť s protileteckým systémom, aký majú Rusi.

Profesor Kovalik dodáva, že je dobre, že Rusi urobia koniec vyčíňania US a NATO, pretože od r. 1991 si robia čo chcú. Napadajú cudzie krajiny len tak, väčšinou bez súhlasu Bezpečnostného výboru OSN. Celý svet to vidí, ale nikto nevie ako im v tom zabrániť.

Európania musia pochopiť situáciu

Mnohí Európania si mysleli, že Amerika je ich spojenec a teraz sú nesmierne prekvapení, keď zisťujú, že to tak nie je. US ich môže tisíckrát nazývať svojimi priateľmi, ale rozhodne sa k nim ako k priateľom nespráva. Priateľská krajina by predsa nezničila životne dôležitý plynovod. Celá Európa, to všetko sú akési podivné kolónie veľkého kolonizátora, čo je Amerika. Británia nie je oveľa lepšia, tá sklamala svojich spojencov zakaždým, keď sa im to hodilo.

Pokiaľ ale Amerika nezmení svoj prístup k iným krajinám, dovtedy nie je možné na ňu spoliehať. Správa sa k Európe (ak iným štátom) ako by to boli jej otroci, ktorí predsa musia splniť všetko, čo im prikáže. Takáto krajina nie je schopná žiť v mieri s ostatnými.

K Sovietskemu zväzu sa správali úplne inak ako k Rusku. To preto, že sa ho báli. Báli sa nevyspytateľného lišiaka Stalina a preto s nimi rokovali na rovnakej úrovni, ako rovný s rovným. Nedovolili by si Sovietom prikazovať, alebo ich nejakým spôsobom podpichovať.

Lenže tam, kde nie je rovnoprávnosť, kde je každý druhý chápaný ako podradný, tam nemôže byť dôvera. A dôvera by ani nebola na mieste, pretože Amerika klame prakticky neustále. Je to čisto oportunistická krajina, ktorá skúša využiť každú príležitosť, ktorá sa jej naskytne, priznáva Scott Ritter.

Však nech sa Európania zamyslia nad tým, čo im Američania vyviedli: zničili európsku ekonómiu, každý štvrtý priemyselný podnik sa sťahuje z Nemecka preč, hlavne do Ameriky, ktorá promptne vytvorila príhodnejšie podmienky pre takúto situáciu.

Hovorí sa tomu „brain drain,“ alebo „odsávanie mozgov“, kedy v niektorej časti sveta je zámerne vytvorená krízová situácia, aby boli ľudia nespokojní. Tí priebojnejší potom zo zeme odídu ak tomu účelu sú upravené podmienky v Spojených štátoch, aby ich ako magnet pritiahli. Robia to tak už mnoho desaťročí a vždy im to vychádzalo. Málokto tento trik prezrel. Tí, ktorí nakoniec skončili za morom si síce zvykli, ale nikdy neprestali túžiť vrátiť sa späť, do svojej domoviny. Takže zostali navždy rozpoltení medzi dvoma svetmi a nemohli si naozaj zvyknúť na žiadny z nich. Vždy túžili po tej druhej krajine, kde sa práve nenachádzali.

Je možné, že preto je v Amerike veľká väčšina domov postavená z dreva. Novo prichádzajúci si budovali dočasné obydlia, pretože čítali s tým, že sa vrátia späť.

Ani drsnými sankciami, aké svet nikdy predtým nezažil a na vytvorenie ktorých nikto nemá nárok, sa Američanom nepodarilo zničiť ruskú ekonómiu, ktorá je naopak na vzostupe. Zato zničili Európu, skúša zničiť Afriku a iné krajiny, ktoré napospol nemajú, ako sa brániť.

Európa bola vybudovaná na lacnom ruskom plyne a rope. Bolo to od nich síce tak trochu oportunistické, ale mnohé štáty nemali na vybranú. Pri miestnych platových a daňových podmienkach neboli ich občania schopní platiť drahšie suroviny. Takže keď tieto lacné zdroje energie stratili, tak na tom budú ľudia veľmi zle.

Obranyschopnosť

Zbrane, vojnová technológia, vojsko, to sú ďalší požierači financií každého štátu. Avšak nikde to nie je také zlé, ako práve v Spojených štátoch. Pod hrozbou neustálej možnosti napadnutia odkiaľkoľvek, vedenie krajiny neustále zvyšuje finančné požiadavky na zbrojenie. Už teraz utratia viac ako deväť ďalších vyspelých krajín dohromady a pritom nemajú dosť zbraní pre vlastnú potrebu, o poriadnej armáde ani nehovoriac.

Zato Rusi minú na zbrojenie iba zlomok toho, čo US a pritom majú všetky vyspelé zbrane, muníciu a všetko možné. Rusko vydáva ročne na zbrojenie 68 miliárd dolárov a Amerika spotrebuje na to isté viac ako 800 miliárd. Rusi tiež dokážu zmobilizovať 300 000 vojakov počas pár týždňov, zatiaľ čo Amerika nie je schopná dať dohromady schopnú armádu ani keby znova zaviedli povinné odvody. Väčšina mužov odvodového veku sú obézni, alebo chorí, či inak znevýhodnení. Povinné očkovanie proti Covidu ich ochromí ešte viac, takže Amerika prakticky žiadnu armádu nemá. A to neberieme do úvahy pohlavné úchylky, ktoré to, čo z pôvodnej armády zostalo, ju doslova rozožiera.

Je pravda, že Spojené štáty majú veľké výdavky v tom smere, že majú vojenské základne roztrúsené po celom svete. Rovnako tak nakupovanie súčiastok pre vojenskú výrobu je vedené na podivnej báze, keď určité (protekčné) firmy zákazky dostanú a iné nie. Súčiastky sú kupované od rôznych dodávateľov, čo je veľmi drahé hospodárenie a to všetko dohromady vyžaduje viac a viac peňazí. Stalo sa – a bola z toho riadna aféra – že vláda kupovala určitú súčiastku za 85 dolárov. Niektorí začali pátrať čo je to za vec, že je taká drahá. Ukázalo sa, že to bolo obyčajné kladivo!

Tá nevýhoda v Spojených štátoch je spojenie zbrojárskeho priemyslu s politikou. Jedni podporujú druhých, ako sa hovorí – ruka ruku umýva a to sa predraží. Ako ďalší, všetci americkí politici patria k „deep state“ politickej bažine, čiže skrytej garnitúre a takí ľudia vidia všetko iba ako mechanizmus na získanie väčšej moci a nadvlády nad druhými. Ten, kto medzi toto bahno nepatrí, ten sa do politickej funkcie nedostane.

Spojené štáty by mohli mať armádu ako nikto na svete a vôbec by to nestálo veľa. Mohli by mať tie najlepšie lietadlá, tie najlepšie tanky a všetko vybavenie a vôbec by to nemuselo byť drahé. Lenže ak tieto politické „elity,“ ktoré sa ako rakovina rozliezli po celom Washingtone, budú ďalej pri moci, tá možnosť niečo také vybudovať a vyrobiť ich veľmi malá.

Keď prezident Biden hovorí, že sa postavíme Rusku a porazíme ich, tak má človek chuť sa ho opýtať: „A s čím ich porazíme? S čím?“ AUTOR: Jane Kaufman

Prevzal a editoval: Juraj Režo alias notorickyobcan

Zdroje:

https://www.czechfreepress.cz/valky/j-kaufman-bitva-o-bachmut-porazka-zapadu-a-na-ci-strane-je-mezinarodni-zakon.html
https://sk24.news/j-kaufman-bitka-o-bachmut-porazka-zapadu-a-na-ci-strane-je-mezinarodni-zakon/