Martina Šimkovičová, ministerka kultúry

Vážená pani ministerka, s odkazom na Vašu uvádzajúcu tlačovku premiérom Ficom a v nej preambulu Ústavy SR a zákon o štátnom jazyku, dávam do Vašej osobnej pozornosti pokračujúci úpadok verbálnej spisovnej slovenčiny vo verejnom priestore, tu.

Nie kto, čo ale aj ako hovorí, sú moje dlhodobé poznatky v časti artikulácia, spodobovanie, asimilácia, verbalizované slovné novotvary s „dlhými“ koncovými znelými, neznelými spoluhláskami (také slovenská abeceda nepozná!) plynulo prechádzajúcimi do zlozvyku obsahovo bezvýznamovej zvukovej „vaty“ známej ako hezitácia… „éééé-eeé…hm…ehm…“ prípad od prípadu až nepočúvateľné! Anglizmus! Prevzatý anglosaský grif, zlozvyk! Alebo výslovnosť „sme/zme“ či „tie/ťie“?
JUĽS mlčí (telefonicky mi: „my len radíme“) aj vo veci tzv. „rodovo korektného jazyka“ príklad: učiteľky, učitelia, občania a občianky, voliči a voličky sú učiteľstvo, občianstvo a voličstvo, s obsiahnutým mužským aj ženským elementom…
U mňa je rodová rovnosť len rovnosťou príležitostí a odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu… inak rodová rovnosť z princípu dvoch odlišných pohlaví, zakladajúcich odlišné poslanie a správanie objektívne a exaktne len dvoch pohlaví v jednote s rodom neexistuje, s výnimkou psychiatrickej diagnózy rodová dysfória, ide o neomarxistický blud v opore o nič, tobôž exaktnú antropológiu!
Skloňuje sa „volič sem-tam“ čo je úplná katastrofa! Správne: voličstvo! Prečo sa neskloňuje euro?! Jeho skloňovací vzor je mesto! Stará dobrá koruna, skloňovala sa podľa vzoru žena!
Voči mojim podnetom sú nečinné Matica slovenská aj Rada pre mediálne služby (bývalá RVR) majúca v zákone agendu kontroly dodržiavania spisovnosti slovenčiny…
Moja výzva, apel, týka sa najmä verejne činných osôb, ústavných činiteľov, politikov, moderátorov a redaktorov televízií… vo verejnej slovenčine by mali byť minimalizované aj regionálne či miestne nárečové prvky…
Zrejme Vás tým „zaskočím“ ale moje dlhodobé pozorovania mi dali poznatok, že zdroj nákazy ako kovidu, je (!) Fico a jeho „ficovčina“ až na epidemickej úrovni SR-ČR, kde „chytá“ to aj český politický a televízny personál! Viem, ako to funguje!
Poznámka: Nič proti Ficovej mentálnej výbave, vzdelaní, praxi a skúsenostiach politika, je inteligentný, vo verejnom prejave excelentný, jasný, zrozumiteľný a definične pojmovo presný, ale… v časti jeho verbálny prejav… strašné! Presne viem, o čom „točím“.

Z prvej ruky 8.11. šok a zdesenie! Komentátor Denníka Postoj Jozef Majchrák  tu mal by ostať len „na písme“ alebo než verejne prehovorí, absolvovať terapiu a výcvik počnúc hlasovým pedagógom: kostálne dýchanie, zadýchavanie sa; obludná hezitácia (!) lapaním po dychu (!) pripomína českú ekonómku, ženu (!) Švihlíkovú… tieto persóny sa nepočúvajú? Alebo rady? Bez štipky kritickej sebareflexie? 

Treba vedieť, že akonáhle urobí chybu televízny redaktor a moderátor, okamžite ju ako „vzorovú“ preberá verejnosť ako od svojich vzorov! Tým sa viralita kazov verbálnej spisovnej slovenčiny zatáča do seba ako mohutnejúci circulus vitiosus! Zastavne to! Žiadam o vykonanie primeraných invazívnych edukačných a reedukačných opatrení „smerom“ k osobám činným vo verejnej politike a médiách…

Očakávam vašu odpoveď v zmysle: Ďakujeme, váš podnet sme dostali a budeme s ním pracovať. Som ten, ktorý ak sa rozhodne, ide v každej veci „nadoraz“. Odignorovaný som bol RVR (dnes Radou pre mediálne služby) ktorá má dodržiavanie štátneho jazyka aj v časti spisovná slovenčina ako kontrolnú povinnosť zo zákona. Každá osoba hovoriaca vo verejnom priestore je povinná ovládať spisovnú slovenčinu!

Navrhujem riešenie: Zvolať riaditeľov televízií a vo veci zodpovedný televízny personál; ak by (?) mal som ja, postačí mi na nich hodinka – ostatok (kontrola) je na Vás a ministerstve v časti kultúrne dedičstvo slovenského národa s odkazom na preambulu ústavy a národný jazyk ako identifikačný a seba potvrdzujúci základný prvok štátotvorného národa, ktorým je jazyk a reč slovom a písmom vo verejnom priestore… v televíziách treba „oprášiť“ vnútornú jazykovú kontrolu… verejne činné osoby mali by mať „tušenie“ o slovenskej spisovnosti, základoch rétoriky, javiskovej reči a ortoepie; ich verejný prejav, vzhľad, správanie, vystupovanie, jazyk a reč, sú celkovým obrazom ich osoby vo vzťahu k ich adresátom a voličstvu… zrkadlovým obrazom štátotvorného národa a Slovenska, a jeho ťažko globalistami skúšanej suverenity a zvrchovanosti. Odňatím práva veta v EÚ, zanikne národný štát Slovensko.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan