Mario Draghi – zosobnenie patológie centrálneho plánovania.

   Súdobá makroekonomická kultúra dosahuje nové vrcholy. Jedným z nich je vyjadrenie prezidenta ECB Maria Draghiho na štvrtkovom zasadaní ekonomického výboru Európskeho parlamentu, kde upozornil, že inflácia, ktorá je kľúčovým meradlom zdravia ekonomiky, oslabuje. Kľúčove meradlo zdravia!

   Podľa Draghiho tak ustupuje do úzadia doteraz najviac sledovaný a vyzdvihovaný ukazovateľ – rast HDP. Je možné, že si ľudia za desiatky rokov na inflačný rast cien zvykli. Keď im ale niekto zdôrazní, že v dôsledku rastu produktivity práce sa musia ceny zákonite znižovať, tak si rýchlo uvedomia, že rast cien nemôže byť prejavom zdravia ekonomiky. Väčšina ľudí sa zrejme dostane do rozpakov, pretože len ťažko pochopí, prečo rástli aj ceny aj produktivita práce. Ak by sa ich niekto spýtal, či by dali prednosť znižovaniu cien, tak odpoveď by bola „zrejme zrejmá“. Prečo teda centrálny plánovač Draghi považuje za úspech ekonomiky opačný výsledok ako radoví občania EÚ?

   Jednoduchá odpoveď je, že preto, lebo M.Draghi plní inú úlohu ako radový občan. Jeho úlohou a záujmom je dosahovanie inflačného rastu cien. Má no to príslušné právne a peňažné nástroje. Spolu s radou guvernérov rozhoduje o výške inflácie. Rozhoduje tak podľa jeho vnímania o zdraví ekonomiky EMÚ. Ak má byť toto zdravie lepšie, stačí zvýšiť infláciu. Môže nám všetkým zlepšiť ekonomické zdravie nielen o 0.1%, ale rovno o 10% …, alebo aj 100%. Dokonca aj keď začne HDP klesať (a ono v dôsledku uzdravovania ECB raz určite začne), bude sa toto zdravie podľa jeho predstáv zlepšovať. Dôsledným postupom môže M.Draghi a kol. ozdraviť európsku ekonomiku mimoriadne rozsiahlou infláciou, ktoré prekoná odpor vyvolávaný postupujúcim úbytkom bonitných klientov.

   A toto je jadro problému. Bonitných klientov ubúda v dôsledku predchádzajúcich snáh o inflačné zdravie ekonomiky. Rozsiahla zadĺženosť sťažuje prijímanie nových úverov (prostriedkov inflácie) stále viac a viac. Dôsledkom je deflácia, alebo silnejúce deflačné tlaky. Centrálni plánovači tieto súvislosti nevidia a nechcú vidieť. S bohapustým fanatizmom burcujú do ďalších a ďalších kôl inflácie. Je to patologické správanie a doplatíme naň všetci. Snahy centrálnych plánovačov nadobúdajú stále viac opačné výsledky ako by si priali. Záver tohto počínania už nastupuje. Bude mať aj prudké aj zdĺhavé prejavy. Obrat v chápaní ekonomického zdravia nastane až vtedy, keď si väčšina ľudí uvedomí, že počínanie centrálnych plánovačov nie je ozdravné, ale patologické. Keď ekonomické ukazovatele budú v súlade s viditeľným zdravím a nie s viditeľným chradnutím a umieraním.

   Tak teda Na zdravie!