Manželstvo nie je trhací kalendár

Na manželstvo  treba dvoch. Platí to aj pre rozvod. Príčiny rozvodov sú objektívne a subjektívne. Každý rozvod rovná sa jedinečný príbeh s viacerými spoločnými menovateľmi…
Ak sa rozvediete raz, neskúšajte to po druhý (tretí) krát, hoc si v každom i ďalších „prípadoch“ myslíte, že vy ste v tom úplne nevinne. Spravidla dopadnete ako v kasíne. Narazíte na prázdno a ničotu. Manželstvo nie je trhací kalendár zredukovaný na zúfalé hľadanie osobného šťastia.
Po rozvode si ponechajte dostatočne dlhý časový odstup na sebareflexiu. Najmä, ak ste rodičmi maloletých detí…
Na stabilitu manželstva aj rozvodovosť majú vplyv vonkajšie (objektívne) a vnútorné (subjektívne) faktory.
Vonkajšími sú podmienky, ktoré pre manželstvo vytvára štát, vnútornými ľudský faktor (osobná vnútorná výbava každého z manželov a ich ego). Ak je ego jedného z manželov väčšie a silnejšie než druhého a spoločné a nedeliteľné ego, nastupujú komunikačné poruchy, ktoré spravidla vedú k rozpadu manželstva a k rozvodu. A z detí, najmä maloletých, pochádzajúcich z rozvedeného manželstva sa predčasne stávajú polosiroty oboch žijúcich rodičov…
Na krivku rozvodovosti manželstiev má vplyv štát i manželstvá. Nastavenia vzťahu manželov a prosperity manželstva sú dané reláciami manželstvo, rodina, štát a môžu byť zdrojmi frustrácií a deprivácií v pocite ekonomického a sociálneho nekomfortu, týkajúceho sa manželstiev a rodín.
Štát zakladá podmienky pre manželstvo, materstvo i otcovstvo, manželstvo ich zúročí svojou trvácnosťou, stabilitou a prípadným potomstvom a vracia štátu, čo do manželstva a rodiny štát investoval. Hmotné a morálne investície štátu do manželstva a rodiny všeobecne prospejú zníženiu rozvodovosti a zvýšeniu pôrodnosti v dospelosti ekonomicky aktívnych riadnych občanov Slovenska.
V ideálnom prípade dobre a zodpovedne plánované manželstvo a rodičovstvo je založené vzájomne zodpovednou súvahou muža a ženy, na predpoklade, že sa obaja v sebe „uvideli“:
Muž (potenciálny otec)  – „som biologicky spôsobilý a pripravený splodiť potomka“.
Muž o žene – „toto je tá, ktorú milujem, budem ju ľúbiť, starať sa o ňu, jedine ona, práve ona sa stane matkou našich detí“.
Žena (potenciálna matka) – „som biologicky spôsobilá a pripravená stať sa matkou“.
Žena o mužovi – „toto je ten… dôverujem mu, v jeho blízkosti cítim bezpečie a ochranu… práve a jedine on sa stane otcom našich detí…“
Poznámka – tieto priame otázky a v tomto znení si nekladie takmer žiadny mladý zaľúbený pár…
Už len „maličkosť“ (podmienka) – obaja sú ekonomicky a mentálne pripravení založiť si rodinu, riadne sa o ňu starať, chrániť, zveľaďovať ju a spoločne riadne vychovávať svoje deti, bez odkázanosti na intervenciu štátu, najmä v záujme maloletých detí…
Inštitucionálna „pevnosť“ manželstva sama o sebe, rovnako ako žiadny „voľnejší“ zväzok a vzťah nezakladajú ich trvácnosť.
Takzvaný „papier“ na toho druhého nezakladá právo na jeho vlastníctvo ani záruku a garanciu proti vzájomnému odcudzeniu.
Manželstvo je dobrovoľným celoživotným zväzkom muža a ženy, uzavreté slobodným a dobrovoľným rozhodnutím oboch občiansky plnoprávnych snúbencov.
Človek disponuje pestrou škálou spôsobov prežívania vzťahov k svetu, sebe samému a ostatným ľuďom i najbližším, ktorými sú emócie, afekty a city na nižších a vyšších úrovniach.
V medziľudskej komunikácii a vzťahoch ide o tzv. „chémiu“ (personal chemistry). Tá je podmienkou na počiatku vzťahu, s potencialitou párového spolužitia.
Zamilovanosť sa mylne považuje za lásku. Ide „len“ o „chémiu“. Spravidla po čase odoznie. Vykazuje vysokú podenkovosť. Vyčerpá sa vo vybití sexuálneho napätia ako tužková baterka.
Láska rovná sa zamilovanosť plus čosi viac. Láska vzniká, je budovaná, tvorená, udržiavaná v chráme majestátu manželstva a pri rodinnom krbe. Silné a stabilné manželstvo má dve stránky – citovú a racionálnu. Obe sa vzájomne dopĺňajú, jedna bez druhej nefunguje a manželstvo oslabuje.
Citová a emočná oblasť predpokladá trvalú vzájomnú náklonnosť, úctu, rešpekt dávanie sa druhému, vzájomnú starostlivosť, opateru, obojstranný trvalý záujem, oddanosť, vernosť, chápavosť, dobrá vôľa, porozumenie pre potreby a záujmy toho druhého, jeho chyby a slabé stránky, toleranciu, odpúšťanie, spoločné, vzájomne obohacujúce zdieľanie.
Racionálnu oblasť tvorí obojstranná starostlivosť o spoločnú domácnosť, vzájomná deľba prác, spravodlivé rozdeľovanie a použitie finančných a hmotných zdrojov sú dobrým základom pre prosperitu a trvácnosť manželstva.
Po splnení a trvalom napĺňaní oboch zmienených stránok manželstvo plní  svoju biologickú, ekonomickú a sociálnu spoločenskú funkciu.
Manželstvo nie je trhací kalendár. Predpokladá zodpovedný, uvážlivý celoživotný zväzok a záväzok každého z manželov voči tomu druhému a voči spoločnosti a štátu.
Novela zákona o rodine ako prirodzený dôsledok referenda má rolu a autoritu manželstva v spoločnosti posilniť a dať manželstvu miesto v spoločnosti, ktoré mu právom z ústavy náleží.
P.S. Je po referende, psi ďalej brešú, ignoranti a tí bez názoru mlčia, a karavána ide ďalej…