Manipulácie v médiách brutálne znásilňujú realitu

Za posledné týždne sa najsledovanejšími zahranično-politickými udalosťami stali vojna v Sýrii a prevrat v Egypte. Obidve sú veľmi často komentované agentúrnymi správami a musím priznať smutný fakt, že medzinárodné agentúry, ktoré sú zdrojom pre slovenské správy prezentujú udalosti podivným jednostranným spôsobom.

Samotní redaktori príliš nevenujú pozornosť udalostiam v zahraničí. Síce chápem, že nemusia mať podrobný prehľad, ale potom by sa noviny mohli spoľahnúť skôr na externých analytikov, než by predvádzali svoje názory realitu skôr skresľujúce, než popisujúce – viď napr. tu.

Udalostiam v Sýrii som sa už viackrát venoval. Napríklad tu, alebo tu,  preto sa dnes sústredím na Egypt. Priznávam, že Egypt je na prvý pohľad ťažko uchopiteľná téma. Ale to nakoniec každá udalosť, o ktorej je pomerne málo informácií. Agentúrne správy a aj stanoviská Európskej únie neustále prezentujú situáciu nasledovne : Bola zvolená vláda v demokratických voľbách, túto vládu zvrhla armáda. Demokracia je dobrá, prevrat pomocou zbraní je zlý, preto je (podľa agentúr) každý na strane zvrhnutej vlády dobrý a kto nie, je zlý. Pre vonkajšieho pozorovateľa je tento pohľad pochopiteľný a v súlade s našimi tradíciami parlamentarizmu v spoločnosti, ktorá má za sebou namáhavú stáročnú cestu na ceste k humanizmu, demokracii a obhajobe ľudských práv.

Bohužiaľ tento pohľad je falošný. Forma nemôže nikdy legitimizovať obsah, nakoniec aj Hitler sa dostal k moci demokratickými voľbami. Namiesto toho, aby som písal dlhé úvahy, nechám hovoriť autentických svedkov.

Svedectvo slovenského novinára

Eduard Chmelár je slovenský novinár (s ľavicovými, občas veľmi kontroverznými postojmi a názormi).  V júli sa rozhodol sám získať materiál a vydal sa do Egypta

K zdrojom nepokojov napísal: „…Mursí úplne rozvrátil systém zásobovania. Ešte v máji sľuboval, že do štyroch rokov bude Egypt potravinovo sebestačný. Dal príkaz na obmedzenie dovozu a zdvojnásobenie produkcie pšenice. Bol to šialený plán. Každý negramotný roľník v Esne alebo v Qene vedel, že to nevyjde. Ľudia zistili, že ich prezident priam detinsky klame, a prestali mu veriť. Negatívne následky tejto politiky sa prejavili už čoskoro – Egypt musel začať spotrebovávať vlastné zásoby a v provinciách vypukli hladové nepokoje…“

Manipulácie médií okomentoval takto : „dlhý rad tankov a obrnených transportérov, ťažké guľomety, hliadkujúci vojaci. Ľudia s nimi priateľsky debatovali. Niečo tu nesedelo. V správach predsa hovorili, že armáda strieľala do davu. A tak som sa dal do reči s ľuďmi. Na moje veľké prekvapenie oficiálne informácie popreli. Napríklad doktorand prestížnej Americkej univerzity v Káhire Marwa Al-Mutafy tvrdil, že armáda stojí na strane ľudu, čo sa však nedá povedať o zahraničných médiách a veľmociach. „CNN klame a BBC tiež,“ presviedčal ma vášnivo. „Je to neznesiteľný pocit, keď vidíte, čo sa tu deje a nemôžete o tom informovať svet, lebo von idú falošné správy.“ Nezabudol zdôrazniť to, čo mi hovorili bez rozdielu všetci, s ktorými som sa rozprával. Nezabíjala armáda, ale prívrženci Moslimského bratstva. „To, čo tvrdila BBC, že do ľudí strieľali vojaci prezlečení za civilov, by bolo za normálnych okolností až smiešne, keby to v tomto prípade nebola taká cynická, nehorázna, hanebná lož. Armáda do ľudí nestrieľa, armáda ľudí chráni pred útokmi extrémistov!“ Keď som sa vypytoval ľudí pred budovou Egyptského národného múzea, svorne mi ukázali na strážnika, od ktorého som sa dozvedel strašné veci. Emotívne mi vyrozprával (plakal a držal ma za košeľu), ako mu včera pred jeho očami Mursího stúpenci zavraždili brata, manželku a dcérku. Napádali ich zo striech domov a zozadu v uličkách Starého mesta. Večer potom sledoval na BBC hysterické ponosy členov Moslimského bratstva, že ich napadla armáda. „Celý svet počúva lži!“ plakal. „Západní politici hovoria, že chcú, aby mali Egypťania demokraciu, ale im nezáleží na Egypťanoch, ale len na rope, Izraeli a pôde na Sinaji.“

Takisto popisuje vznik (zámerných?) dezinformácií : „…Predovšetkým, ako vznikla dezinformácia o masakre zo strany armády, ktorú preberajú aj analytici. Sledoval som tok informácií a zistil som, že prvú správu vydala v sobotu ráno (27. júla) agentúra Reuters a výslovne sa v nej uvádzalo, že údaje o vraždení zo strany armády poskytlo Moslimské bratstvo a tieto informácie nie je možné overiť. BBC v prvej reakcii tiež upozorňovala na jednostranný zdroj. CNN už správu o tom, že egyptskí vojaci zastrelili desiatky ľudí, vysielala ako fakt a tento prapodivný spôsob narábania s informáciami sa odvtedy lavínovite šíril. Šokujúce však bolo, že tak BBC, ako aj CNN naďalej spovedali len islamistov, o informácie z druhej strany bohvie prečo nemali záujem. Otázky odrazu zmizli, hoci údaj Moslimského bratstva nijaký nezávislý zdroj nepotvrdil, čo je absolútne fundamentálna zásada hodnoverného žurnalizmu. Svet bol teda opäť raz dezinformovaný. Zámerne? Jeden novinár z Alexandrie mi povedal, že aj agentúra Reuters správu iba prevzala – od televíznej stanice al-Džazíra, ktorej manažment je napojený na Moslimské bratstvo.“

Svedectvo Slovenky z Egypta

Redakcia Pravdy si dala námahu osloviť niekoho žijúceho v Egypte a tak dala priestor historičke blogerke a podnikateľke Kataríne Lichej.

K príčinám vojenského prevratu K. Lichá poznamenala : „Nebola to armáda, ale ľudia, ktorí to žiadali v uliciach 30. júna. V uliciach bolo vtedy viac ľudí ako v čase protimubarakovských protestov. O tom však médiá mlčia.“

Neobišla ani mediálne ohýbanie skutočnosti: „…zahraničné médiá…informujú niektoré jednostranne. Televízie ako Euronews, CNN, ale najmä Al Džazíra dvíhajú tlak väčšine Egypťanov. Bez chýb nie sú ani slovenské či české médiá. Dookola informujú o „zvrhnutí demokraticky zvoleného prezidenta“, o „biednom a utláčanom Moslimskom bratstve“ a o „zlej armáde“, ktorá zabíja vlastných ľudí.“

Na základe očitého svedectva popísala to, čo dnes poznáme ako „Palywood propagandu“ zo strany Moslimského bratstva: „…Vo väčšine prípadov demonštrantov zvážali z celej krajiny autobusmi z okolitých dedín. Práve väčšina z nich boli dedinčania. Často nevzdelaní ľudia, felahovia, roľníci, ktorí okrem pôdy a svojej dediny nepoznajú nič. Naučenou frázou opakovali, že idú brániť demokraciu v krajine a že sú za prezidenta, ktorý je vzorným moslimom a modlí sa v mešite. Idú vraj brániť islam, ktorý je vraj jediný, čo má a o čo sa opiera chudobný človek. Moslimské bratstvo pridalo propagandu, ktorá, ako som sa sama mohla presvedčiť, bola na míle vzdialená od pravdy. Napríklad v televízii sa objavili zábery spred mešity v Alexandrii, na ktorých davy vyjadrovali podporu Mursímu. Bola som tam osobne a v avizovanom čase bola pred svätostánkom hŕstka ľudí. Zábery museli urobiť v inom čase, ako to prezentovali v televízii Al Džazíra…“

Popísala tiež zneužívanie maloletých na propagačné účely: „… (deti) priznali, že Moslimské bratstvo im zaplatilo za účasť na protestoch. Mám príbuzných žijúcich v blízkosti jedného z likvidovaných táborov. Prosili vojakov a policajtov, aby ich zbavili pekla, ktoré im viac ako mesiac spôsobovali demonštranti. Až do stredy nemohli napríklad vychádzať na ulicu. Demonštranti kontrolovali každého, kto prichádzal či odchádzal z okolia tábora. A napokon ten hluk. Aj v noci. Z megafónov, ktorými lídri udržiavali bojového ducha demonštrantov.“

O tzv. mierumilovnosti obhajcov zvrhnutého prezidenta v kontraste s tzv. krvilačnosťou armády viac ako slová svedčia činy :“…Zo strechy susedného domu zhodili štyroch chlapcov, z ktorých traja podľahli zraneniam. A to len preto, lebo nakrútili stúpencov Moslimského bratstva, ako hádžu kamene na policajtov a vojakov.“

Kde je pravda?

Seriózna žurnalistika a spravodajstvo môže byť angažované, ale vždy by malo ostať seriózne a objektívne. Pri diametrálne odlišných názorových rozdieloch by malo spravodajstvo informovať o oboch stránkach, malo by sa snažiť zachytávať celú genézu prípadu a nechať na čitateľovi nech si urobí úsudok sám. Správy podávané z Egypta dnes sú však už dopredu „predžuté“, zásadne dávajú priestor iba jednému pohľadu, ktorý je sám o sebe od zdroja považujúceho lož a zločin za morálny nástroj, pokiaľ slúži jeho konečnému cieľu. Preto ani dnešné oficiálne spravodajstvo nemôže popisovať realitu, ale zdeformovaný a v mnohých prípadoch úplne protichodný obraz toho, čo sa v skutočnosti udialo.

Zdroj:
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/co-sa-ste-v-novinach-sme-nedocitali.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/boze-ako-hlboko-sme-klesli.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/08/priciny-ochladenia-vztahov-usa-rusko.html
http://www.amreport.sk/2013/08/znepokojujuca-sprava-o-pokoji-v-egypte/
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/290101-mursi-a-jeho-moslimske-bratstvo-nevedeli-vladnut/
http://pustnaruza.blog.pravda.sk/
http://www.egyptjinak.cz
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/o-ceste-zivotom-nielen-o-nej.html