Mánie a bubliny. Rozpaky a paniky. 1.časť.

   Bitcoin sa mení, lebo musí. A rozpaky s ním. Najväčší odborníci, devízoví špekulanti aj laici vyjadrujú pestrú paletu názorov. Bitcoin je symbolom a súčasne katalyzátorom rozpadu starých časov. Dozrievajú nebývalé historické udalosti.

   Najpríťažlivejšou otázkou pri Bitcoine je jeho aktuálna i budúca hodnote. Druhou najdiskutovanejšou otázkou sa ukazuje otázka, či je Bitcoin bublinou, alebo nie. V nej sa sústreďuje najväčšie nepochopenie celého problému peňažníctva, z ktorým sa Bitcoin spája stále intenzívnejšie. Tu strácajú orientáciu aj mnohé bystré umy. Dochádza tu k zámene viacerých, charakterovo podobných, vzájomne prepojených, ale z hľadiska podstaty samostatných javov. Zatiaľ som sa nestretol s tým, že by ich niekto dôsledne rozlišoval. Definovať sa dajú zrejme len účelovo. Tak ako každá evolučná entita. V skutočnosti je možné ich len popísať a tým odlíšiť od iných spoločensko-ekonomických javov. Tak ako biológovia „určujú“ a odlišujú biologické druhy v biosfére, tak sa dajú „určiť“ a odlíšiť sociálne javy (sociálne druhy) v sociosfére. Žiadna spoľahlivá definícia neexistuje. Ak nebudeme zapájať do našich úvah vyššiu inteligenciu, len našu ľudskú, tak sociálne javy sú vo svojej najhlbšej podstate fyzikálne javy, ktoré majú omnoho bližšie ku kvantovej fyzike, ako ku Newtonovskej. Čím hlbšie ideme do podstaty problému, tým menej platia definície a viac pravdepodobnosti. Ak niekto tvrdí, že takýmto problémom rozumie, znamená to, že neporozumel samotnému charakteru problému. Ekonomická veda v tomto probléme zatiaľ ďaleko nedospela. Bude musieť. Možno o 30, možno o 300 rokov.

   O čo ide. Pojem ekonomickej bubliny sa začal používať pred 300 rokmi, keď v známej „Afére južných morí“ nakúpilo mnoho britských občanov akcie spoločnosti „Južných morí“ s vidinou ich veľkého rastu. Po rokoch rastu, keď sa začalo ukazovať, že rast predaja a ceny akcií začínajú spomaľovať, pokúsilo sa vedenie spoločnosti vylepšiť situáciu presadením zákona „Bublle act“, namiereným proti emisiám akcií konkurencie. Ani to nemohlo zabrániť krachu, pretože v tej dobe boli výnosy spoločnosti kryté hlavne predajom nových akcií. Typická bublina, typická Ponzi schéma, typická pyramída tak, ako ich vnímame dnes. Autori Bublle actu to očividne vnímali rovnako. Nikto to nepotreboval definovať! Charakter situácie vytvoril asociáciu a tá vytvorila pojem. Bez definície. Bez plánu. To nás dnes od nich odlišuje. O to je to horšie. Nielenže sme sa dostatočne nepoučili a neposunuli, ale našu schopnosť pružne reagovať sme dnes obmedzili vedeckým zdôvodnením nezmyselného konania. Vedecký monetarizmus. Vedecký „fiškalizmus“. Vedecký komunizmus. Vedecký ateizmus. Vedecký genderizmus. Vedecký multikulturalizmus. Všetky ideológie obmedzujú naše schopnosti slobodne a pohotovo rozhodovať a konať. Ideológie zamerané na ekonomickú časť sociosféry sú zamerané na materiálne podmienky existencie jednotlivca i spoločnosti. Ak zlyhajú (a ony zlyhajú nevyhnutne), bude to problém, ktorý vyvolá mnoho konfliktov. Keďže ide o globálny jav, ide o ohromné riziko. Je zrejmé, že pokojné časy končia.

   Tesne pred prasknutím „Bublle suoth seas“ (pol roka) praskla na druhej strane La Manche podobná bublina – Mississipská bublina. Právne a finančné problémy oboch bublín sa ťahali potom ešte ďalšie roky. Jej ústredná postava, hazardný hráč, hľadaný za zabitie v súboji, našiel vo francúzskom regentovi partnera pre svoje vízie peňžného iluzionizmu. Predával „poukážky“ na pozemky vo francúzskej Lousiane v povodí Mississipi. Pozemky,o ktorých nikto nič bližšie nevedel. Pozemky, ktoré boli sčasti realitou a sčasti ilúziou. To je dôležité si zapamätať. Druhá dôležitá vec bolo to, že na nákup týchto pozemkov získal povolenie vydávať štátovky a všeobecnú banku premenoval na kráľovskú. Tá vydávala fiat menu (=menu s núteným obehom), pričom ale žiadne veľké nútenie nebolo ani potrebné. To je tak isto dôležité si zapamätať. Nie je to paradox, aj keď sa tak javí.

   Lawova ilúzia skončila ako bublina. Na rozdiel od britskej mala ale niečo navyše. Boli to práve peniaze z ničoho.

   O čo ide. Všetci poznáme prípady Beatles-mánie, alebo céčko-mánie. Zaujímať nás môže, či ich možno označiť aj za spoločenské, či kultúrne bubliny. Asi sa zhodneme na tom, že za kultúrnu bublinu môžeme považovať jav, pri ktorom náhle zanikne zdanlivý obsah a význam nejakého kultúrneho javu. Ďalej by sme sa mali zhodnúť na tom, že ekonomické javy sú kultúrne javy. Sú prejavom sociosféry (kultúrosféry) a plne podliehajú evolúcii. (Preto by sme ich nemali definovať, ale len popisovať.) Nemôžeme povedať, že uvedené mánie skončili náhle a bez významu. Po Beatles ostali silné kultúrne prejavy. Silné kultúrne dedičstvo. Po „céčkach“ ostali podobné kultúrne prejavy ako po koncertoch. Spomienky a odložené „céčka“ sú tiež kultúrnym dedičstvom. Dá sa povedať, že ostalo „niečo“, čo má pozitívnu hodnotu.

   Na rozdiel od uvedených príkladov má kultúrne dedičstvo nemeckého nacizmu negatívnu hodnotu. Pozitívna je len tá časť, ktorú možno označiť ako ponaučenie. Nemecký nacizmus by sa teda mohol označiť ako bublina. Kultúrna bublina.

   Vo sfére ekonomiky by sa mohlo za bublinu označiť napríklad používanie DDT, ale najlepším a najčastejším príkladom sú peňažné bubliny. V histórii ich bolo mnoho a väčšina z nich je dnes neznáma.

   Najväčšia a najznámejšia je hypotekárna bublina v USA. Možno ju označiť za bublinu, pretože  ostalo po nej „niečo“ negatívne – ťažko splácané, nesplácané, alebo aj nesplatiteľné dlhy. Väčšinu z nich prijal FED vo forme hypotekárnych obligácií. Bublina. Ekonomická a teda aj kultúrna bublina v ekonomickej sfére civilizačnej kultúry. Bola to aj mánia? Bola. Výsledkom sú domy, z ktorých väčšina stojí, dá sa využívať a aj sa využíva. Len inou súhrou okolností to mohla byť iná bublina a iná mánia. Napríklad bublina bezúčelových úverov a následne spotrebná mánia.

   Toľko na úvod. Na budúce k Bitcoinu.