Máme dôvod sláviť Deň víťazstva nad fašizmom?

8. mája si pripomíname kľúčový okamih našich i celosvetových dejín. Deň víťazstva nad fašizmom. V tento deň možno skončila 2. svetová vojna, no ako ukázali aj najnovšie udalosti na Ukrajine, fašizmus je stále pri sile a dokonca mocnie. Dostáva priestor, zvolenie, možnosti a svet sa mlčky prizerá, rovnako ako pri nástupe Hitlera k moci. Je to však dokonca možno ešte horšie, pretože dnes už je jasné, že tohto džina nevraživosti a šovinizmu niekto zámerne vypustil z fľaše a podporuje ho (o tom ale detailnejšie v inom príspevku).

Od nástupu dočasnej vlády v Kyjeve sa situácia v Ukrajine neustále zhoršuje, napätie medzi jej občanmi narastá a konflikty sa hrotia. Povedzme si však otvorene, predstavitelia dočasnej vlády nie sú žiadne neviniatka, dostali sa k moci násilím a porušením dohôd s legitímnym prezidentom Janukovyčom, a teda štátnym prevratom, hoc to západní politici ani médiá nikdy pravdivo nepomenovali. Je to v podstate nelegitímna vláda a prezident, ktorí nemajú žiaden mandát od občanov (Majdanovských protestov sa zúčastnili asi 40 tisíc ľudí, čo je 0,01% obyvateľov Ukrajiny). Pokojné protesty na Majdane využili väčší hráči ako sú obyčajní, nespokojní ľudia a s pomocou radikálnych živlov, nátlaku, zmätku a agresie dosiahli to, o čo sa snažili už počas Oranžovej revolúcie. Ideály „demokracie“ a velebené víťazstvo „slobody“ nastolené po krviprelievaní v Kyjeve, boli okamžite spečatené dohodami novej vlády s Európskou úniou a USA.

Kyjevská vláda so všetkou svojou nevraživosťou voči Rusku prijala absurdné zákony, obmedzujúce život vlastným obyvateľom na východe a juhu krajiny, kde žije nielen početné ruské etnikum, ale všeobecne obyvateľstvo s veľmi silnými väzbami na Rusko. Ultranacionalistické sily Sloboda a Pravý sektor dostali priestor vo vláde i v ozbrojených zložkách a spolu s členmi  ďalších radikálnych skupín začali rozširovať nepokoje po celej Ukrajine. Na Kryme si uvedomili situáciu zavčasu a využili svoju pozíciu autonómneho i výhodne položeného územia a blízkosti ruských vojenských síl. Či sa to už niekomu páči a či nie, nech už zhodnotíme prítomnosť neoznačených ruských vojakov akokoľvek, na Kryme sa predišlo krviprelievaniu a sami občania si demokratickým a slobodným spôsobom zvolili svoju ďalšiu budúcnosť vo veľmi búrlivom období (možno viac k tejto téme v inom príspevku).

O radikáloch pripomínajúcich si ideály fašistického obdobia, ktorí defakto zohrali kľúčovú úlohu na Majdane pri zmene režimu, vlády a prezidenta, informovala už v tom čase i BBC

Ukrajinskí radikáli sa po Majdanovskom „víťazstve“ cítili na koni a začali otvorene, so všetkou pompéznosťou hlásať „Jeden národ, jeden jazyk, jedna vlasť!“ a demonštrovať svoju nenávistnú ideológiu silou. To, ako sa na Ukrajine po „víťazstve demokracie“, ako to nazvali európski a americkí lídri, rozmohol fašizmus a nevraživosť k iným etnikám, hlavne k Rusom, ukazuje aj tento zostrih videí

Neškodne vyzerajúci a slávnostne vyobliekaní nacionalisti oslavujú pamiatku divízií SS v Ľvove.

Členovia Pravého sektora s plápolajúcimi fakľami pochodujú ulicami Kyjeva

Oslavovaný nacionalizmus sa dokonca preniesol i do škôl medzi mládež

Ozbrojení ultranacionalisti sa pohybujú po uliciach, ľudia sú napádaní za svoje názory, za svoj pôvod a jazyk

Obyvatelia vo východných a južných oblastiach krajiny, hlavne v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej oblasti začali najprv usporadúvať pokojné pochody a demonštrácie, požadovali federalizáciu Ukrajiny, vypísanie referenda o autonómii či pripojení k Rusku, po vzore Krymu. Keď videli, že kyjevská vláda sa im otáča chrbtom a vníma ich požiadavky ako agresiu samotného Ruska, začali sa miestni obyvatelia organizovať, začali obsadzovať úrady, vládne budovy a policajné stanice. Vytvorili domobranu a ozbrojené milície.

Domobrana buduje okolo miest kontrolné stanovištia, ktoré majú zamedziť postup pravicových radikálov a vojska do oblastí s prevažne ruským obyvateľstvom

Dôvodom týchto radikálnych krokov bol aj práve strach z mocnejúceho ultranacionalizmu a hlavne nesúhlas s novou kyjevskou vládou. Vo viacerých mestách sa začali objavovať ultranacionalisti, vyvolávajúci nepokoje, ako napríklad v Charkove, kde sa obyvateľom podarilo odzbrojiť a zajať neonacistov, tzv. Banderovcov

Občania usporadúvajú pochody, ktorými vyjadrujú svoju blízkosť k Rusku a snahu o sebaurčenie

Narozdiel od svojich náprotivkov na Majdane, požadujúcich zvrhnutie legitímnej vlády a platených za svoje služby, boli pro-ruskí separatisti označení za teroristov, ktorých platí a zbrojí Rusko. Ako však dokazujú aj novinárske správy, ide vo väčšine prípadov o Ukrajincov, bývalých vojakov a domácich obyvateľov, ktorí sú vyzbrojení zastaralými zbraňami, ktoré vlastnili a ktoré získali obsadením policajných a vojenských budov či kúpou. Dočasný minister vnútra Avakov však 13. apríla započal proti-teroristickú operáciu, s cieľom oslobodiť vládne budovy a umlčať separatizmus. To, k čomu sa neuchýlil Janukovyč, keď to vrelo v Kyjeve, využili nakoniec jeho oponenti a kritici a na vlastných občanov poslali vojsko, tanky a letectvo. K nim sa pridala novovytvorená Národná garda, zložená z vyslúžilcov Majdanu, a teda z radikálov Pravého sektora.

Takto to dnes vyzerá na Ukrajine … miesto kombajnov a traktorov, polia križujú tanky a delá

Vojsko v oblastiach s väčšinovým ruským obyvateľstvom však nikto nevíta. Ľudia sa stavajú tankom do cesty, ženy plačú a prosia vojakov, aby odišli preč. Západné médiá napriek tomu informovali, že separatisti v strete s vojakmi využívajú civilistov ako živé štíty. Obyvateľstvo vníma vojakov ako okupantov, banditov a vyslúžili si všeobecne rozšírenú prezývku „fašisti“.

Ľudia robia všetko preto, aby znemožnili vojakom lojálnym vláde ďalší postup

Mnohí sú rozhorčení nielen z toho, že na nich vláda poslala vojakov, ale aj z toho, že ich vojaci okrádajú, pretože nie sú poriadne zásobovaní

Aj takto sa chovajú pro-ruskí separatisti k svojim nepriateľom – ukrajinským vojakom. Toto je zranený pilot vojenského vrtulníka, ktorý separatisti zostrelili. Zobrali ho z miesta, kde ho nechali jeho spolubojovníci a ošetrili ho

Medzitým sa odohral v Odesse na juhu krajiny masaker,pri ktorom zahynulo 46 ľudí a asi 200 sa zranilo. Predchádzal mu stret radikálnych futbalových fanúšikov a pochod nacionalistov za jednotnú Ukrajinu.

Malá skupina radikálov chránená policajtmi vystupňovala konflikt s pro-kyjevskými radikálmi a ultranacionalistami, ktorí sa následne vydali k Domu odborov, kde bolo hlavné stanovište pro-ruských separatistov.

Takto prebiehal útok na Dom odborov, kde bolo niekoľko desiatok pro-ruských aktivistov, vrátane žien – pro-kyjevskí radikáli obkľúčili budovu a zahádzali ju zápalnými fľašami

Na ľudí v budove, ktorým išlo kvôli požiaru o život, navyše strieľali muži v nepriestrelných vestách

Ľudia z budovy vyskakovali a mnohí sa pri páde zabili

Je nepochopiteľné, prečo sa pri štábe pro-ruských aktivistov nenachádzali policajné zložky, aby zabránili katastrofe a keď sa už nachádzali, prečo sa len nečinne prizerali a nezachraňovali ľudí pred požiarom a radikálmi vonku. S celou touto smutnou udalosťou je spojených viac otázok ako odpovedí. Otázne je, kto vlastne spôsobil požiar budovy, kto sa nachádzal na streche, odkiaľ dopadali zápalné fľaše, prečo obete zostali v epicentre požiaru, prečo sa neukryli v iných častiach budovy atď. Telá obetí sa nachádzajú vo zvláštnych polohách, len do polovice zhorené, s rôznymi poraneniami. Na najtragickejšej fotografii je dokonca zabitá tehotná žena, v neprirodzenej polohe. Na internete sa krátko po incidente objavilo niekoľko záberov z vnútra budovy, odvtedy je chránená a neprístupná.

Ministerstvo vnútra Ukrajiny po predbežnom vyšetrení vydalo vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že pro-ruskí aktivisti sa zabarikádovali v budove a sami spôsobili požiar, ktorí spôsobil smrť vyše 40 z nich.  Dočasný predseda vlády Jaceňuk ako zvyčajne obvinil z provokácie separatistov (čiže samotné obete) a Rusko, hoc pripustil aj pochybenie policajných zložiek, ktoré masakru nezabránili.

Pro-ruskí aktivisti o dva dni po masakre v Odesse obsadili policajnú stanicu a dožadovali sa vyšetrenia a potrestania tých, ktorí masakru nezabránili. Časť policajtov pozahadzovala štíty a odmietla chrániť policajnú stanicu

Silnejúce nacionalistické nálady sa dotkli aj Židov, ktorí po posledných udalostiach a incidentoch v Odesse ohlásili možný masový odchod z krajiny.

Po tragických udalostiach sa začali objavovať informácie, že v danom období členovia Pravého sektora v Odesse zlikvidovali vyše sto ľudí a v Slavjansku zastrelili desiatku ľudí a 40 zranili, keď sa títo pokúsili vytvoriť živú reťaz, aby im zabránili vstúpiť do mesta. Následne boli z viacerých oblastí hlásené útoky vojakov a Pravého sektora, obeťami majú byť nielen separatisti, ale i nezainteresovaní civilisti, starci a ženy. Najnovšie správy hovoria o tom, že vojaci s gardou strieľajú po všetkom, čo sa hýbe, i po civilistoch, ktorí chcú opustiť okupované mestá. Pro-ruskí separatisti a obyvatelia tvrdia, že medzi vládnymi jednotkami je aj niekoľko zahraničných žoldnierov.

Nedávno bola zastrelená mladá sestrička, keď ošetrovala zranených v Kramatorsku

V oblasti úradujú aj snajperi, ich obeťou sa stala mladá žena, ktorá si vyšla na balkón svojho bytu v Slavjansku

i mladík, ktorý na továrenskom komíne vyvesil vlajku Doneckej republiky

Mŕtve telá civilistov pri Slavjansku pripomínajú hrôzy vojny, niet pochýb, že skutočne začala

Tajný videozáznam, ktorý dokazuje vojnové zločiny ukrajinskej armády a Národnej gardy

Na východ Ukrajiny putuje ďalšia a ďalšia vojenská technika, vrátane tankov a diel

Ukrajinské pokojné mestečká a dediny sa zmenili na skutočnú frontovú líniu, domáci sa snažia pomáhať ako sa len dá

Separatistické oblasti vyhlásili mobilizáciu civilného obyvateľstva, podporu im prisľúbili napríklad aj milície z Krymu, doneckí Tatári či Čečeni

Na adresu absurdného a neľudského konania dočasnej kyjevskej vlády, ktorá prelieva krv vlastného národa a na nečinnosť Západu v týchto smutných chvíľach, zareagovalo len minimum politikov z členských krajín EÚ, o predstaviteľoch USA nehovoriac. Aj západné médiá asi zložili bobríka mlčanlivosti, pretože kým o posolstve Majdanu vedel celý svet, o tragédiách na východe a juhu Ukrajiny sa vyjadrujú len veľmi opatrne a sporadicky, s akcentom na radikálnosť pro-ruských separatistov a činnosť ruských agentov, ktorých prítomnosť nebola nikdy preukázaná. Zato bola preukázaná činnosť amerických spravodajských služieb a to už od protestov v Kyjeve.

Obecne panuje názor, že za krízu na Ukrajine je zodpovedné Rusko. V tomto duchu sa vyjadrujú nielen západní politici, médiá, ale aj tzv.odborníci, politológovia, ľudskoprávni aktivisti i známe osobnosti, no nikto z nich si akosi nevšíma, po čom naozaj volajú ľudia v týchto, vojnou a násilím zmietaných oblastiach. Ultranacionalizmus a fašizmus podporovaný Kyjevom sa prekrýva radikálnosťou separatistov, ktorých údajne podporuje Rusko. Ako však merať radikálnosť? Obsadzovaním budov, snahou o sebaurčenie, alebo šliapaním po právach iných etník, násilím a vraždením? To, akú významnú úlohu – roznetku a podporovateľa radikálnych síl v celom procese zohrala EÚ a USA, sa už veľmi nezdôrazňuje. Akoby merítkom pravdy boli tak obľúbené sankcie. Alternatívny názor je vzácny až výnimočný, ktokoľvek sa snaží poukázať na kroky Kyjeva či nebodaj lídrov EÚ a USA si vyslúži nálepku rusofil, demagóg či konšpirátor. Trpia obyčajní ľudia, to jediné je podstatné a to jediné je treba zvrátiť.

Svoj jasný názor o tom, aké nebezpečné sily ovládli Kyjev vyjadril napr. šéf nemeckej ľavice Gregor Gysi

O tom, kto vyvolal krízu na Ukrajine, sa veľmi otvorene vyjadril aj bývalý prezident ČR Václav Klaus

Pravda nie je nikdy a pre všetkých absolútna. Naše skúsenosti, naše zázemie, naše presvedčenia, vnútorné ideály, ale aj strachy a predsudky nás robia nedokonalými vo veľmi spletitom svete. Je jasné, že propaganda a informačná vojna je roztočená na plné obrátky, rovnako ako vzájomné obviňovanie sa politikov múti hladinu názorov a strán. Komu a čomu veriť? Je asi len na našej zodpovednosti, aby sme k sprostredkovaným informáciám pristupovali obozretne, aby sme načúvali viac ľuďom ako politikom, viac vnútornému hlasu ako moderátorom v pohodlných stoličkách. Pre mňa je posolstvo ľudí na východe a juhu Ukrajiny jasné. Vnútorný hlas i sedliacky rozum mi hovorí, že posledné udalosti ukázali pravú tvár nového ukrajinského režimu, nie silu, ale naopak slabosť dočasnej vlády, ktorá je vystrašená vlastnými občanmi, ktorí sa nestotožnili s novými lídrami a novým smerovaním Ukrajiny. Pre mňa ako Slováka a Európana je veľmi trpké prehltnúť poznanie, že práve za ultranacionalistickými silami a ich vzostupom stoja krajiny EÚ (a samozrejme USA). Je trpké sledovať, do akých rozmerov dorástlo pokrytectvo, keď snahu jednej skupiny legitimizujeme a podporujeme (pro-európski aktivisti) a po právach druhej s odporom šliapeme (pro-ruskí aktivisti). Je to, podľa mňa do očí kričiaca kríza hodnôt a zlyhanie demokratických princípov. 8. mája 2014 naozaj niet čo oslavovať, pretože nad neslobodou, extrémizmom a neznášanlivosťou sme ešte stále nezvíťazili. Je tu. Je prítomná a šikovne zneužívaná. Dokáže poštvať proti sebe nielen bratské národy, ale dokonca ľudí jedného národa, jednej krajiny medzi sebou. To nás história naozaj ničomu nepriučila, pred ničím nevystríhala? Nebolo tých hrôz, nenávisti a ovládania už dosť?