Maďarské mimovládky

Ostatné rozsudky Európskeho súdneho dvora vykazujú znaky súdno-aktivistických odchýliek od práva EÚ, na ktoré sa súdny dvor odvoláva. Správa sa ako federálny súd Európskej federácie a kopíruje najvyšší súd USA; ten, ak je to potrebné, slobodu jednotlivých členských štátov Únie  upraví a obmedzí s odkazom na Ústavu USA a jej dodatky. EÚ sa správa tak, akoby mala ústavu a najvyšší (ústavný) súd…

Podobné obštrukcie boli Súdnym dvorom EÚ vedené proti Česku, Maďarsku a Poľsku vo veci, že:  Poľsko, Maďarsko a Česká republika si tým, že odmietli postupovať v súlade s dočasným mechanizmom premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie lebo „svoje výhrady a námietky riadne nezdôvodnili“:
https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-04/cp200040sk.pdf
Predchádzal mu rozsudok proti Maďarsku o tom, že Maďarsko musí na území maďarského štátu zaobchádzať so školami rovnako domácimi ako zahraničnými, vo veci Sorosovej CEU v Budapešti.
Maďarsko, resp. Orbánova vláda, má problém aj so selektívnym prístupom k maďarským médiám.
A je tu ďalší rozsudok, tentoraz o maďarských mimovládkach s cezhraničným financovaním: http://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?num=C-78/18
https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-06/cp200073sk.pdf
V roku 2017 Maďarsko schválilo zákon prezentovaný ako zameraný na zabezpečenie transparentnosti organizácií občianskej spoločnosti, ktoré prijímajú dary zo zahraničia (ďalej len „zákon o transparentnosti“).
Odkaz na zákon:  A külföldről támogatott szervezetek átláthatóságáról szóló 2017. évi LXXVI. törvény (zákon č. LXXVI z roku 2017 o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci):
https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=A1700076.TV
Nadšene informuje Denník N: https://dennikn.sk/minuta/1935930?ref=mnt.sk
Podľa tohto zákona sa tieto organizácie musia zaregistrovať na maďarských súdoch ako „organizácia, ktorá je príjemcom zahraničnej pomoci“, ak výška darov, ktoré prijali z iných členských štátov alebo tretích krajín počas daného roka, prekročí stanovenú prahovú hodnotu. Pri registrácii musia tiež uviesť mená darcov, ktorých pomoc dosiahla alebo prekročila sumu 500 000 maďarských forintov (približne 1 400 eur) a presnú výšku pomoci. Tieto informácie sa následne uverejňujú na bezplatnej verejnej elektronickej platforme. Okrem toho musia príslušné organizácie občianskej spoločnosti na svojej webovej stránke a vo všetkých svojich publikáciách uvádzať, že sú „organizáciou, ktorá je príjemcom zahraničnej pomoci“.
Obmedzenia financovania organizácií občianskej spoločnosti zo strany osôb, usadených mimo Maďarska, teda, nie maďarských občanov, ktoré zákonom zaviedol tento členský štát, podľa Súdneho dvora EÚ, nie sú v súlade s právom Únie.
„Rozsudok Európskeho súdneho dvora sa v skutočnosti riadil logikou stanoviska generálneho advokáta, keď zistil, že maďarské občianske právo porušuje právo EÚ celkovo v piatich oblastiach. Súd najskôr objasnil, že dary predstavujú pohyb kapitálu a že sporná maďarská právna úprava neoprávnene rozlišuje medzi zahraničnými a domácimi darmi. Uvádzajú tiež, že zákonné opatrenia môžu vytvoriť atmosféru nedôvery voči týmto združeniam a nadáciám. Okrem toho môže poskytnutie takýchto informácií odradiť takéto osoby od darcov. Celkovo to predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, čo je v rozpore s právom EÚ. Súdny dvor odmietol jeden zo základných maďarských argumentov, keď to rozhodol „Maďarsko nepreukázalo, prečo by cieľ, ktorý chce zvýšiť transparentnosť financovania združení, odôvodnil opatrenia osobitne zavedené zákonom o transparentnosti.“ Uvádza maďarský zdroj: https://index.hu/kulfold/eurologus/2020/06/18/civil_szervezetek_jogallamisag_europai_birosag/
Plnoprávnym zriaďovateľským subjektom mimovládnych organizácií nie je Brusel ale členský štát, hoc aj člen Rady Európy, a to v opore o národno-štátne záujmy, aj vo veciach ochrany vlastnej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Vieme, že niektoré mimovládky sú politickými mimovládkami, čo je v rozpore so zákonom o ich účele a poslaní a vykonávajú skrytú alebo otvorenú proti štátnu činnosť.
O tom, čo to je, určuje Hlavný zákon Maďarska z roku 2011 (nahradil pôvodnú Ústavu) a zákon. A tá vláda, ktorá je aktuálne pri moci. Zmena je možná riadnymi parlamentnými voľbami o dva roky, nie protestmi opozície, liberálneho politického a mimovládneho spektra.
…
Žiada sami doplniť, že Maďarsko je parlamentná demokracia so silným premiérom a slabým prezidentom, Slovensko a Česko sú parlamentnými demokraciami s vyrovnanými premiérmi a prezidentmi, Poľsko sa pripravuje na voľby silného prezidenta.
…
Zákon FARA v USA platí od roku 1938. Chráni USA pred vplyvom cudzích mocností. Mimovládky, ktoré pôsobia na území USA musia sa registrovať, deklarovať účel svojej činnosti a uvádzať zdroje financovania. Ak sú financované zahraničím, musia vo svojom záhlaví mať značku: „Zahraničný agent“.
Netreba pripomínať, že ide o pokračovanie sporu s Georgom Sorosom, ktorého CEU Orbán hnal s vinským ktorom z Maďarska, predtým i potom Sorosovu Open society foundation.
Orbánova vláda upravuje a „čistí“ obsahovú náplň Štátneho programu vzdelávania v Maďarsku v intenciách hodnôt maďarského štátotvorného národa a kultúry, od neomarxizmu a liberalizmu a tiež rodovej a „dúhovej“ ideológie a agendy. V školskom vzdelávaní nepripúšťa sexuálnu výchovu tohto druhu:
Autori už mohli dopísať, že by sa mohli pridať otec alebo matka, a „pomôcť“. K tomu si môžete pridať novinové články denníka SME, objahujúce neškodnosť pedofílie:
https://komentare.sme.sk/c/22162410/aj-pedofil-ma-pravo-na-zivot-bez-predsudkov-a-odsudzovania.html
https://domov.sme.sk/c/22159054/hovorili-sme-s-pedofilnym-ucitelom-niektorym-z-nas-nedochadza-ze-sex-dietatu-ublizuje.html
https://domov.sme.sk/c/22161004/ako-pedofili-dokazu-prezit-plnohodnotny-zivot.html
Denník N sa Denníka SME zastal ako Fico Mazureka (OČTK nekonali…):
https://dennikn.sk/1522927/sposob-akym-sme-napisalo-o-pedofiloch-len-prispel-k-sireniu-paniky/
Aby vám bolo jasno: Aj toto je činnosť niektorých mimovládok…
Ako sa majú k nukleárnej rodine, potratom, eutanázii, migrácii, LGBTI, organzujú dúhové prajdy, ombusmanka im k tomu máva dúhovou vlajkou, a tak ďalej…

                                          
Spoločný menovateľ: Neomarxizmus.
…
Podobné zákony zaviedol Izrael a Rusko, pričom RF je členom Rady Európy.
K Rusku: 1. júla sa bude konať všeľudové referendum o novej Ústave RF, ktorá sa dňom schválenia stane nadradenou európskemu a medzinárodnému právu, ak to právo nebude v súlade s národno-štátnymi záujmami Ruska. Rovnaké postavenie má Ústava USA.
Národno-štátne záujmy členských štátov EÚ chránia ich ústavy, pričom Slovensko je žiaľ, vinou ústavodarcov, ktorí netušili, čo sa po vstupe SR do EÚ začne diať, viazané medzinárodnými zmluvami, dohovormi a dohodami, a ako členský štát EÚ Lisabonskou zmluvou s príslušenstvom. Slovensko navyše v prístupových rokovaniach o Lisabonskej zmluve neuviedlo žiadne výhrady. Nad rizikami členstva v EÚ zvíťazilo chcenie, len túžba stať sa členským štátom európskeho spoločenstva. Od momentu prijatia, Slovensko naráža na následky tohto nezodpovedného konania.
…
Rozsudkom Súdneho dvora EÚ neboli porušené princípy voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu, lebo v časti kapitál: Mimovládky zvané „neziskovky“ nie sú zo zákona podnikateľské subjekty.
Zákonné obmedzenie (z.č.76/2017) žiadnym spôsobom neobmedzuje právo na združovanie ani súkromie (k výhrade o zverejňovaní údajov).
Sleduje toľko žiadanú a vyžadovanú transparentnosť aj v „podnikaní neziskoviek“.
Tieto údaje musia byť zverejňované pri každom donorovi v prípade povinne transpartentných účtov politických strán.
Maďarsko vraj prisľúbilo, že v zákone vykoná nápravu v intenciách rozsudku Súdneho dvora EÚ…
Len ako občan sa pýtam: A prečo? Slovenské mimovládky sa menia na politické, aj vládne strany.
Ich činnosť de facto nik nekontroluje.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan