Ma vôbec Slovensko štátnika (kandidáta) do prezidentského paláca?

Zalovme spolu v novodobých dejinách prezidentských osobností. V roku 1993, kedy volili občania SR svojho prvého prezidenta bol premiérom Vladimír Mečiar. Pre mnohých idol, milovaný a zbožňovaný premiér, uznávaný ako vodca, pre mnohých nádej na prezidenta. On však o tento post nemal záujem, lebo by bol stratil mocenskú silu, ktorú naplno uplatňoval pri riadení štátu. Samotná voľba prezidenta sa akoby minula cieľom. Dva roky samostatnosti bolo primálo, aby si voliči uvedomili tak zodpovednú úlohu, ktorú im umožňuje ústava – správa vecí verejných, t. j. uvedomiť úlohu voliča; postavenie a význam mať v čele krajiny štátnika. Aká atmosféra u nás vládla? U príslušníkov staršej generácie ešte neodzneli ozveny riadenia Slovenska z Prahy, voči čomu boli občania bezmocní, na tento fakt úplne rezignovali, lebo si nevedeli ani len predstaviť, ako budú bez vedenia tvrdej ruky staršieho brata existovať. Mladá generácia začínala byť pomerne dobre informovaná, že štátom tiahne dobre organizovaná vlna rozpredávania, rozkrádania krajiny a deľba statkov lojálnym Vladimírovi Mečiarovi. A tak voľba prezidenta sa stala trápnou záležitosťou vo vnímaní občanov „prezident aj tak nemá žiadne právomoci“ a táto replika vládne v masách dodnes.

Michal Kováč

Prvým prezidentom SR sa stál Michal Kováč, akási druhoradá, kompromisná osoba, s ktorou bolo príjemnejšie hovoriť o koláčoch, prípadne úveroch či sporení v bankových produktoch ako o politike. Keďže viac ako tridsať rokov pôsobil v bankovníctve, nečudo, že po nežnej revolúcii vo vláde národného porozumenia cítil príležitosť uplatniť sa ako minister financií. Tak sa aj stalo. Keby sme šli do detailov, bolo by bývalo lepšie, keby bol ním ostal trebárs aj 30 rokov, ako kandidovať za prezidenta. Prezident by mal byť štátnik, na stoličku ministra financií môže zasadnúť aj politik. Je v tom veľký rozdiel. Náš prvý postkomunistický prezident ostal vlastne celú dobu prezidentovania pod vplyvom základných pojmov z účtovníctva: „dal, má dať“.

Kto je prezident?

Je volená hlava štátu vo väčšine republík. Volia ho buď všetci voliči alebo parlament.

Zmysel prezidentského poslania?

Reprezentovať štát a jeho suverenitu navonok i dovnútra a spoluvytvárať s predsedom vlády, ako druhým štátnikom podmienky na správne politické smerovanie štátu. Zároveň byť medzi domácimi politickými zoskupeniami a všetkými občanmi „osobnosťou“, ktorú budú všetci rešpektovať, ako vodcu, ako otca, ako kráľa.

Aké sú jeho právomoci?

Ústava SR prezidentovi ukladá, aby svojím rozhodovaním zabezpečoval riadny chod ústavných orgánov, vykonával svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nebol viazaný príkazmi.

Ďalej mu ukladá, aby zastupoval SR navonok, dojednával a ratifikoval medzinárodné zmluvy; prijímal, poveroval a odvolával vedúcich diplomatických misií;

Prezident ďalej zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR, môže rozpustiť NR SR, podpisuje zákony; vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon;

– vymenúva a odvoláva rektorov VŠ, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov; udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán.
Prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie; je hlavným veliteľom ozbrojených síl;
– vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
– môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie.
Prezident vyhlasuje referendum; podáva NR SR správy o stave SR o závažných politických otázkach; má právo vyžadovať si od vlády SR a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh; vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu SR a sľub generálneho prokurátora; vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady SR, prijíma sľub sudcov.

Na prvý, aj na druhý pohľad dosť náročná úloha. Okrem toho mal by mať v úcte svojich voličov, denne si budovať rešpekt a image… Aby zvládol čestne a zodpovedne svoju funkciu má však svojich poradcov.

Ako vnímali Angličania voľbu nášho prvého prezidenta?

Anglický The Independent vtedy na deviatej strane novín napísal, citujem: „separatistické Slovensko, niekdajšia provincia na východe Čiech, si zvolilo prvého prezidenta“. Vyznieva to tak vierohodne, že 30% obyvateľov zvyšku sveta, ak by si prečítali túto správu, by jej uverili. Možno pre niekoho nepodstatné pozastavenie sa nad anglickým The Intependent. Chcela by som vidieť, ako by reagovali Angličania alebo Francúzi, keby sa takto „špinavo“ dotkla ich cti slovenská Pravda?

Rudolf Schuster

V období voľby druhého slovenského prezidenta bola TV Markíza na výslní a v spolupráci s denníkom Pravda dopomohla sfalšovanou anketou vyniesť druhého východniara, so špecializáciou inžinierskeho staviteľstva do pozície jediného favorita oproti Vladimírovi Mečiarovi. Úlohou Rudolfa Schustera bolo zabrániť Vladimírovi Mečiarovi obsadil Prezidentský palác, ktorý by bol jeho posledným útočiskom. Úlohu štátnika však na seba Rudolf Schuster neprevzal, leda ak svoj osobný prospech.

Ivan Gašparovič

Je do tretice osobnosť právnickej profesie, ktorá sa na politickej scéne zjavila tiež v tieni Vladimíra Mečiara, Eduarda Kukana. Bol to vlastne on, ktorý viac ako nezodpovedne pristúpil s svojej kampani a to umožnilo Ivanovi Gašparovičovi vyniesť ho na piedestál prezidentovania. Či je štátnik, ako sa podieľa na smerovaní krajiny; či je rešpektovaný ako vodca svojimi ovečkami, to už vie posúdiť aj stredoškolák.

Kto príde do štvorlístka prezidentov SR?

Sme v období, keď sa začínajú mihať médiami postavy budúceho prezidenta a mnohí už svoju kandidatúru verejnosti oznámili. Budem úprimná, želám si, aby sa všetci kandidáti stotožnili s funkciou štátnika a aby mali dosť síl a zodpovednosti reprezentovať a riadiť náš štát. „Keď Boh dá, aj motyka vystrelí“, hovorí staré slovenské prísloví a možno sa niektorý z kandidátov s božou pomocou stane aj štátnik.

Štátnikova cesta

Aká by mala byť jeho cesta? Mal by začať úplne od piky. Ako poslanec miestneho alebo mestského zastupiteľstva, poslanec regionálneho alebo oblastného charakteru, poslanec NR, minister – ak týmito funkciami prejde a zvládne svoju úlohu čestne a bez ujmy na svojom image a svedomí, má šancu dozrieť na štátnika. Hovorí sa, že nádej umiera posledná. Nenádejajme sa. Verme, že Slovensko takého kandidáta má.

Výzva a záver

Slovensko sa nachádza v období, kedy do štvorlístka prezidentov si nemôžu občania zvoliť nevýraznú osobnosť, s vplyvom vládnucej politickej strany, ktorá bude aj naďalej presadzovať záujmy jednej skupiny obyvateľstva. Nasledujúce prezidentské voľby musia vzdať úctu osobnosti a rešpekt prezidentskému úradu. Ak sa tak nestane, pôjde o posledný moment, kedy zlyhal slovenský národ pred sebou samým a celým svetom.

Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!