Má byť prístup na Internet základným ľudským právom?

Estónci pred rokmi uzákonili prístup na internet ako „sociálne právo“ s tým, že ho začali považovať za „základné ľudské právo“. Spočíva v tom ich úspech v tejto oblasti?
Vďaka čomu si v tejto krajine vybavujú prakticky všetko so štátom elektronicky? A to znamená oveľa lacnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie než klasicky.

Pred pár dňami sme usporiadali diskusiu na tému e-Government v Estónsku s estónskym veľvyslancom ako hosťom. Napriek tomu, že táto krajina bola súčasťou Sovietskeho zväzu, dokázala sa slušne vyšvihnúť.
Nám slúžili ako vzor pre zavedenie rovnej dane. V elektronickej štátnej správe si zobrali Fínsko ako vzor, ktorý následne predbehli.

A dnes sa chvália nasledovným:
Vo voľbách hlasovalo 30% ľudí cez internet (cez i-Voting). Každý krát dvojnásobok predošlého.
66% ľudí participovalo cez internet na referende
98% ľudí si vypĺňa daňové priznania cez internet
99,8% bankových prevodov je cez elektronické bankovníctvo
Dokonca 95% liekov bolo predpísaných elektronicky v roku 2014

Toto dosiahli vďaka uvedeniu elektronickej ID karty v roku 2002 a občianskeho preukazu v telefóne v roku 2007 umožňujúcom aj digitálny podpis. „Právo na internet“ uzákonili ešte v roku 2000.

Veľvyslanec tvrdí, že všetko to bolo možné vďaka
a) spôsobu rozmýšľania
b) dôvere, ktorú u nich ľudia prechovávajú, čoho súčasťou je aj nízka miera korupcie.

Má byť teda právo na internet zakotvené v ústave?
Čas ukázal, že toto je presne miesto pre trh a dnes má internet každý, kto má oň čo len trocha záujem.
Náš štát, ktorý vyhodil neefektívne stovky miliónov eur na softvér, ktorý je nekvalitný a nedomyslený, sa tak môže sústrediť na nápravu svojho zlyhávania.
Je nevyhnutné zoštíhlenie štátnej správy ako takej + zoštíhlenie prostredníctvom jej naozajstnej informatizácie.

Ešte menej by som toho nechával na dôveru, ktorá, ako vieme, je u nás zneužitá znova a znova. O nízku mieru korupcie sa nedá u nás oprieť a preto, práve naopak, je treba viac uplatňovať ochranu osobných údajov.
Každý úrad by mal dostať len tie informácie, ktoré nevyhnutne potrebuje na daný úkon.
Pri posudzovaní žiadostí by mali úrady používať iba vygenerovaný kód prípadu. Nie je dôvod, aby napríklad pri posudzovaní žiadosti o stavbu budovy úradník vedel meno žiadateľa. Dôležité je len to, či stavba spĺňa všetky náležitosti, alebo nie.

Zhrnuté, podčiarknuté: potrebujeme štíhly štát, všetky tlačivá dostupné na vyplnenie  elektronicky a hlavne preseknúť gordický uzol softvérovej korupcie!
Od Estónska sme sa svojho času inšpirovali rovnou daňou. Je načase sa podučiť ako sa robí lacná a efektívna elektronická štátna správa.