Ľudia (ne)potrebujú istoty
Slogan prvého muža Slovenskej republiky, ktorý asi sotva stihol okrem práva študovať text a štýl reklamy, ale vsadiť na tú správnu strunu sa mu podarilo na sto percent. Bohužiaľ. Zrejmé pri voľbe, ako ohúriť svoje ovečky vychádzal z Maslowovej pyramídy potrieb. Na jej druhom mieste, po fyziologických potrebách, stojí bezpečie a istota. Na tretiu priečku postavil majster pyramídy súnaležitosť a lásku, štvrtú obsadilo uznanie a vrchol tvorí sebarealizácia.
Maslow pri tvorbe svojej teórie vychádzal z intuície a istotu postavil až na druhú priečku.
Na rozdiel od neho pán MOCmajster na fyziologické potreby ľudí akosi pozabudol a do vzduchoprázdna pre ľudí postavil istoty.
O tom, aké majú istoty pre človeka význam, vás vôbec nemusím presviedčať. Presne také, ako pre dieťa, ktoré robí prvé krôčiky a spolieha sa na prítomnosť blízkej osoby, ktorá odvráti nebezpečie pádu dieťaťa. Presne také, ako keď sa človek ubezpečuje, že jeho život má zmysel, cenu a spoločnosť mu poskytuje bezpečie pre tvorbu spoločenských hodnôt a osobných potrieb. Životné istoty každého z nás sú hodnotovo odlišné, ale vo všeobecnosti sú základom ľudského života.
Osobné alebo fyziologické potreby človek utvára v spoločenskom zriadení, v ktorom sa narodil, kde mu politický režim zabezpečuje prostredníctvom zákonov ochranu a podmienky pre súnaležitosť, lásku a sebarealizáciu. Za ochotu podieľať sa na tvorbe celospoločenských potrieb očakáva uznanie.
V minulosti bol štát vlastníkom všetkých hodnôt, všetkého spoločenského bohatstva a všetkým svojim členom podľa ich zásluhy prerozdeľoval hmotné statky v podobe istôt. Patrila mu právom akási skrytá zodpovednosť za svoje ovečky, ktoré sa radi zriekli zodpovednosti za svoj život.
V súčasnosti, keď štát už pomaly ani štátom nie je, lebo dávno stratil atribúty štátu, lebo sa človek nedovolá pravdy, lebo má strach zo zajtrajška. Keď celospoločenské hodnoty prešli do rúk MOCImajstrov, finančných skupín a zahraničných investorov, ktorí sa delia s občanmi SR iba s omrvinkami a tok ziskov nepotrebuje ani cezhraničné prechody si človek pomaly a isto začína uvedomovať zodpovednosť za svoj život a hľadá východiská z nepriazne osudu.
Nikdy však nie je tak zlé, aby nebolo ešte horšie. Spoločenstvo EÚ ponúklo našincom okrem iných výhod, aj výhodu prijatia zodpovednosti za svoj život. Za dobrodruhmi, ktorí opustili v prvých šíkoch krajinu, nasadajú na Titanik v súnaležitosti s láskou najbližších najodvážnejší z odvážnych a budú vytvárať hodnoty v štáte, ktorý im umožní nadobúdať fyziologické potreby pre seba a svojich blízkych na vyššej úrovni, ako rodná vlasť. Nepochybujem o tom, že sa zato dočkajú aj vďaky a uznania.
Bremeno zodpovednosti za svoj život nesie každý človek sám. Bremeno ochrany a bezpečnosti za ovečky by mal niesť štát. Ľudia majú istotu, že Titanik je na šikmej plošine. Kto ho zachráni?
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!