Ľuboš Blaha: Za rovnou daňou mi ľúto nebude, no neviem povedať prečo

Poslanec za SMER-SD a spisovateľ Ľuboš Blaha, sa v najnovšom článku (ktorý je pre svoj „cenný“ obsah spoplatnený) v Hospodárskych novinách pod titulkom  „Prečo mi nebude ľúto za rovnou daňou“ vyjadril v skratke k tomu, prečo je rovná daň zlá a prečo potrebujeme zdaňovať progresívne.

Blaha odmieta argumenty oponentov, že ľavičiari neponúkajú žiadne štúdie a že dokážu na jednu A4 zosmoliť jej obhajobu. Ďalej tvrdí, že v jednej zo svojich kníh sa téme obhajoby progresívneho zdaňovania obšírne venoval, no argumenty ktoré ponúkol v článku vyzerajú skôr ako vytrhnuté z demagogického slovníka mediálne preškoleného smeráka. Celá jeho obhajoba je jeden mix demagógie a logických nezmyslov. Pokúsim sa teda zhrnúť hlavné argumenty Blahu, ktoré niečo napovedajú o spôsobe argumentácie bežného smeráka-ľavičiara.

„Je jasný empirický fakt, že väčšina vyspelých štátov nachádza zdroje…prostredníctvom progresívneho zdaňovania.“

„Appeal to Popular“ argument, keď niekto argumentuje poukázaním na konanie väčšiny. Tento argument ľavičiari (a najmä Fico) s obľubou používajú, no nie je to v podstate nijaký vecný argument. Nehovorí dokopy o ničom. Ďalšie príklady: „Väčšina ľudí má rado Colu, preto Cola je dobrá.“ alebo rovnako by to platilo aj pre „Väčšina voličov volí stranu SMER-SD, preto je táto strana najlepšou voľbou.“ …atď.

„Slovensko, ktoré v duchu neoliberálnej ideológie prijalo … koncept tzv. rovnej dane… sa pridalo k takým „nasledovaniahodným“ ekonomikám ako Albánsko, Mongolsko či Trinidad a Tobago.“

„Cherry picking fallacy“ + „Poisoning the Well“ argument. V prvom rade ide o vypichnutie krajín, ktoré v očiach verejnosti pôsobia ako veľmi zaostalé, na ktorých úroveň by len veľmi neradi klesli. Pritom rovnú daň používajú aj krajiny ako Litva, Estónsko, viacero štátov USA, zvažuje ju Austrália a mnoho ďalších. Druhá vec je použitie slova „neoliberál“, ktoré už z encyklopedickej definície má vo verejnosti negatívnu konotáciu. Príklad: „Peter je hnusný arogantný zločinec. Poďme si vypočuť jeho názor.“

„Normálny, vyspelý svet používa progresívnu daň.“

Relatívny argument + znovu „Appeal to Popular“. Niečo podobné ako v prvom prípade, plus pridané ešte slovíčko „normálne“. Normálnosť je pritom relatívny argument. Ak pán Blaha vyjde z domu a na hlavu mu drbne 500 tonový meteor (čo mu samozrejme neprajem), bude to tiež normálne (aj keď extrémne nepravdepodobné). No samozrejme len za tých podmienok, že bude tak veľký meteor letieť, pri prelete cez atmosféru sa nerozpadne a bude mať dráhu letu s cieľom dopadu presne pred Blahov dom a v momente, keď bude vychádzať z domu. Teda, je normálne, keď to na neho padne. Chce o tom niekto pochybovať?

„…vo Veľkej Británii platia zhruba 50-percentnú sadzbu dane, a pritom je to jedna z najliberálnejších ekonomík.“

„Fallacy of Division“ nastane vtedy, keď niekto predpokladá, že keď niečo platí pre celok, platí to aj pre jeho časti. Veľká Británia skutočne má takúto sadzbu dane a skutočne to je z globálneho merítka liberálna ekonomika, aj keď ich 14. pozíciu v poradí najslobodnejších krajín by som tiež mohol komentovať takým spôsobom, že sa nachádzajú za krajinami ako Chile (7.) a Mauricius (8.), no natoľko sa neznížim. Čo je dôležitejšie povedať je to, že Veľká Británia nie je VĎAKA daňovému zaťaženiu tam kde je, no napriek nemu (pričom naďalej sa prepadáva). Pri porovnaní údajov „fiscal freedom“ to vyzerá už trošku ináč a Veľkú Britániu by sme mohli hľadať v tomto rebríčku skôr od konca.

„V sociálnejších štátoch, ako je Švédsko či Francúzsko, sú sadzby pre bohatých ešte vyššie. Tak od koho si chceme brať príklad – od Albánska alebo od Švédska?“

„Guilty by association“ kde paradoxne hovorí o Švédsku, (ktoré znovu s obľubou používajú smeráci ako „úspešný príklad sociálneho štátu“) ktoré teraz znižuje daň z príjmu PO na 22%, pričom to „protrhové“ „neoliberálne“ Slovensko ju bude mať už na úrovni 23%. Tak kto je väčší socialista? Na záver nasleduje prirovnanie (guilty by association) k Albánsku, na ktoré použil spomínanú „Cherry picking“ metódu.

„Rovná daň je absurdne neférová a stojí v priamom protiklade k európskemu sociálnemu modelu.“

„Just-World Fallacy„, kde sa snaží diskutujúci zdôvodniť oponentovi svoj argument nutnosťou férovosti, resp. spravodlivého sveta. Čo je to férovosť? Je život férový, ak sa niekto narodí talentovaný a iný nie? Je to fér, ak sa niekto narodí postihnutý a niekto zdravý? Ak to chápeme ako rovnosť, potom rovnako „neférová“ je aj rovná daň. Čo je férové na tom, že niekto kto drel celý rok ako mulica a zarobil 20000 € zaplatí 4000 € daň a niekto kto zarobil 5000 € len 1000 € daň? Prečo je 4x viac potrestaný ten, kto 4x viac makal? Je to „fér“? Podľa mňa nie.

„Chápe to každý okrem fanatických libertariánov.“

Toto je mix asi všetkých spomínaných fallacies dokopy každé jedno slovo, no čo ma skutočne pobavilo, je argumentovanie libertariánmi. Libertariáni (čo by taký veľký spisovateľ ako Blaha mohol vedieť) odmietajú akékoľvek zdaňovanie, dokonca spochybňujú aj nutnosť existencie štátu, takže toto je tak „kapánek“ vedľa. Asi to je už raz tak… keď nemám argumenty, tak si kopnem do každého…

Mohol by som ešte pokračovať v popise jeho „skvelej“ argumentácie, no bolo by to možno na pár strán. Mojim cieľom nebolo obhajovať koncept rovnej dane, ani kritizovať koncept progresívneho zdaňovania, no len jednoducho poukázať na to, akým smiešnym spôsobom argumentujú proti tomuto konceptu ľavičiari (resp. politici zo SMERu). Žiadne argumenty, len logické klamy, demagógia a zavádzanie. Viem si celkom reálne predstaviť, že diela Ľuboša Blahu sú veľmi obsiahle, no rovnako ako volebný program strany SMER-SD postrádajú akúkoľvek logiku a vecné argumenty…