Ľubo Galko a La Piovra

Zaraziť boj proti korupcii treba aj keby mal štát skrachovať!

Tak, Galko nateraz skončil s osekávaním chápadiel našej mafiánsko–politicko-korupčnej chobotnice, ktorej v žilách ešte stále koluje ŠTBácka krv. Tých chápadiel bolo nakoniec tak veľa a boli také agilné, že sa im to predsa len podarilo. Postupom času chobotnica menila farbu a dnes je už krásne fialová (červeno-modrá), s platinovým leskom v očiach.
Corrado Cattani, alebo skôr jeho náprotivok v reálnom svete – sudca Falcone – nakoniec tiež nedopadol dobre, keď bojoval s talianskou „La Piovrou“ (chobotnicou). Ale zatiaľ sa u nás aspoň politici nestrieľajú.

Ľuba Galka som mal možnosť poznať osobne v rámci SaS a môžem povedať nasledovné. Je to typ človeka, ktorý berie to, čo robí, ako poslanie. Na prvý pohľad pôsobí nenápadne, v dave by ste si ho asi ani nevšimli. Ale stačí sa s ním čo len kratšie poznať a je vám jasné, že nie je žiadny priemer, ale vyznačuje sa cieľavedomosťou a disciplínou. Každý môže dnes už koniec koncov posúdiť sám.

Vrátim sa však teraz o niečo späť v čase. Pred poslednými voľbami to nevyzeralo pre tzv. „pravicové“ strany na príliš dobrý výsledok. Bolo sa treba pripraviť na akúkoľvek alternatívu a teda aj to, čo budeme musieť robiť v opozícii. Tým, čo mali viac skúseností s fungovaním našej „demokracie“, bolo jasné, že čas v opozícii budeme musieť stráviť skúmaním štruktúr našej vlády. Nie tých definovaných zákonom, samozrejme. Ale tých neoficiálnych, tých prostredníctvom ktorých sa realizuje naozajstná moc. Aby som nezostal vo všeobecnej rovine – bolo treba zmapovať, na ktorých kľúčových pozíciách sú ľudia od ktorej podnikateľskej skupiny, ako týchto ľudí majú hlboko zakopaných (ochránených pred vyhadzavom zákonmi) a čo pre nich robia. Normálne majú ľudia takú predstavu, že to je len o tom, že niekto za úplatok kradne. Nie je to však len to, je to komplikovanejšie. Pre rôzne finančné skupiny je veľmi dôležitá príprava zákonov. Potrebujú mať pod kontrolou rôznu legislatívu, ktorá upravuje podnikanie, konkurzy, čerpanie eurofondov, pravidlá pre udeľovanie licencií a podobne. Majú preto na kľúčových miestach ľudí, ktorí im priamo píšu alebo upravujú  zákony podľa ich potrieb.  A podobné je to, ako sme mali možnosť vidieť, aj s tajnými službami.

Nemať o tomto všetkom prehľad je nevýhoda. Po voľbách však nebolo na výber a SaS musela vhupnúť do tohto súkolia rovnými nohami. Zatiaľ čo ministri sa oboznamovali s novým prostredím, v médiách zúrila smršť. Pomaly som mal dojem, že Sulíka ugrilujú aj za to, že má dve nohy, ruky a oči. Ešte extra kampaň sa spustila voči Galkovi, organizovaná hlasom, ktorý sa podobá sám na seba. Dôvod bol jasný – nechcel sa dohodnúť podľa hesla „Já na bráchu, brácha na mne“. Presne povedané „necháš tieto kšefty na pokoji a my ťa necháme robiť tvoje“.

Logo MOKYSU – symbolicky znázorňujúce pavučinu korupcie?

To však nebolo ani v línii SaS, ani Galkovo krédo. Naopak, bolo jasné, že ministerstvo obrany (MO) je prerastené korupciou od hora až dole. Galko chytil protikorupčnú valašku a začal sekať. A naozaj bolo čo. MO je miesto, kde sa dá utajiť ešte aj nákup toaletného papiera, takže to bola riadna Pandorina skrinka. Doslova to tam vyzeralo tak, že na akú zmluvu alebo dodatky sa siahlo, z toho vypadla kauza. No a v poslednej dobe už to začalo byť vážne. Súdy totižto začali do korupcie namočených ľudí  aj posielať do basy. Ľubo bol na stope pozadia veľkej zákazky MOKYSu – projektu, do ktorého boli zapletené dve predošlé vlády. A tu už prestávala akákoľvek sranda. Bolo treba konať a Galka odstrániť, nebodaj by ešte do volieb zasiahol chobotnicu rovno medzi oči.
Vyústenie sme videli v priamom prenose, prostredníctvom akcie „Zabi Galka, zachráňiš Tatry“ (či TA3, či ako sa to tie naše veľhory hláskujú). Pravda zvíťazila. Nateraz a tá s veľkým P.

Všetko zlé je však na niečo dobré. Ľudia mali možnosť vidieť prepojenosť a prehnitosť politicko-novinárskej scény (veľká česť výnimkám) bez tradičnej masky. Mali možnosť vidieť, že politická scéna nie je rozdelená na pravicu a ľavicu, ale len na nových/neskorumpovaných politikov a tých druhých.

Je doba, kedy sa zmráka nielen nad našou krajinou, ale aj tak globálne. Myslím, že je načase pre každého z nás sa prebudiť a dať si zásadnú otázku, ako si predstavujeme tento svet a čo preto chceme urobiť.
Lebo keď to každý nechá len na toho autopilota Sama („samo sa to urobilo“), tak to nedopadne dobre. Keď bude veľa nových, čestných, odhodlaných ľudí v politike, bude to mať La Piovra ťažšie ako s jedným Galkom. Všetci máme na výber.