Liberálna demokracia, ľudské práva a slobody

Liberálna demokracia akejkoľvek farby má v sebe čaro ľúbivého nechceného. Ak sa dostanú sporu dvaja liberáli, lebo, vraj – kde končia práva jedných, začínajú práva druhých: kde je ten „zlatý“ stred, ktorý obe práva vzájomne nediskriminačne vyvažuje ako zákon zlatého rezu výtvarné dielo? Právo na pravdu má ten, kto najviac kričí? Na čo sa potom mení sloboda a liberálna demokracia? Ak sa stretnú dvaja právnici, na stole máme najmenej tri právne názory.
Ľudia, so zmyslom pre triezvosť, rozum, konzervatívne a umiernene ladení odmietajú mantinelizmus zľava i sprava. Vo svojich životoch, súkromí a na verejnosti uprednostňujú prirodzenú logiku vecí, zdravú toleranciu a asertivitu v dosahovaní cieľov a napĺňaní svojich záujmov. Majú plne funkčné autoregulatívne mechanizmy, svedomie a empatiu. So zmyslom pre mieru vecí a potrebnosti…
Demokracia nie je bezbrehou individualizovanou slobodou sebeckého a bezohľadného jednotlivca, majúceho právo na všetko, na jeho individualizovanú slobodu, čo jeho ego ráči…
Demokracia je právo a poriadok, založené na seba disciplíne a rešpektovaní občianskych práv a slobôd prospešných pre jednotlivca, skupinu (menšinu) a celú spoločnosť. Skutoční demokrati začínajú prednostne od seba, Masaryk: „Demokraciu by sme mali. Ešte by to chcelo demokratov“.
Konflikty „antifa“ a „náckov“ sú nezmysel. Pravda je kdesi medzi extrémnym prejavením slobody názoru a presvedčenia a rovnako neprimeranými reakciami (bratislavský masochista, pseudo hrdina Róbert Mihaly a jeho pražský kolega, tiež psychopat Milan Kohout). No, akože to je?
Ak mi večer pod mojimi oknami začne dáky degeš túrovať motorku so schválne otvoreným výfukom, je demokratické, aby som rešpektoval jeho práva a slobody. Ak nie, som netolerantný.
Ak v susednom byte alebo krčme hučí hudba a opilci, je demokratické, aby som akceptoval ich práva a slobody. Ak nie, som netolerantný.
Od občana Dobrovodského z Družstevnej v Malackách sa vyžaduje tolerancia a ohľaduplnosť voči svojim susedom, inak je považovaný za rasistu, poškodzovateľa práv jednej menšiny a xenofóba.
Obytná zóna: Ak mi na poludnie (prípadne pravidelne) pod oknami vyzváňajú zvony dvoch kostolov (zľava katolícky, sprava reformátsky) a prinajmenej tri krát denne musím zosilniť rádio či televíziu a zavrieť okná aby som počul, a práve pritom sledujem „správodajstvo“, porušujem zrejme práva susedov na ich súkromie. Ešte mi k tomu chýba, aby bolo veselšie, moslimský muezín a minaret. Merači hluku (životné prostredie) chodia vtedy tiež len po špičkách, aby nerušili právo na bohumilé vyznanie viery, právo na náboženské presvedčenie a slobodu náboženského prejavu. Čo je pre niekoho príkazom a vítaným signálom, pre druhého môže byť obťažujúcim porušením jeho práv…
Moslimovia sa v hostiteľských krajinách dožadujú halal mäsa (zvieratá zabíjané za živa, ich odkrvením pri ich plnom vedomí!). Moslimskí utečenci  v Macedónii odmietli potravinovú pomoc od Červeného kríža (lebo červený kresťanský kríž). Už „domestifikovaní“ moslimovia žiadajú mnohoženstvo a sobáše s maloletými dievčatmi. Množia sa prípady znásilnení žien v úžasnom multikultúrnom Švédsku. V západných častiach EÚ moslimovia zreteľne artikulujú požiadavky na zavedenie práva šaría. Príslušníci odlišných rás a etník vytvárajú gethá a mlátia sa medzi sebou. Pôvodní domorodci sa sťahujú, vlastne emigrujú, z vlastných, často rodných miest v obave o svoj majetok, zdravie a život.
So stopercentnou istotou, ak počet moslimov na území ktoréhokoľvek štátu prekročí kritickú hranicu, spočiatku ich všetkých nebude možné lustrovať ako potenciálnych radikálov, napojených na islamský štát alebo džihádizmus, stane sa a oni sa prejavia neskôr. Radikálnych islamistov v Európe pribúda…
Informačné, spravodajské a bezpečnostné služby nebudú stíhať. Prídu na rad tie najhoršie scenáre, hrozí ekonomický, sociálny a bezpečnostný rozvrat Európy, vojna náboženstiev a občianska vojna.
Moslimská komunita v UK existuje od 60 rokov minulého storočia. Postupný príchod ďalších a ďalších moslimov mení podkritické množstvo v reakčnej nádobe na kritické: britská moslimská komunita sa začína radikalizovať. Reakčná nádoba je vo Veľkej Británii (Londýn) pred explóziou…
Denník Sme uvádza štatistiky nárastu pohlavných chorôb, HIV pozitívnych a chorých na AIDS. Bulvár a liberálne SME plus ľavicová Pravda a denník N propagujú sexuálnu slobodu a práva, oslavou genderovej ideológie. Osveta a výchova k pohlavnej hygiene a zdržanlivosti, zodpovednému plánovanému rodičovstvu nestíha a je nahrádzaná propagáciou umelej ochrany a antikoncepcie (profituje farmako biznis) a rastú počty civilizačných chorôb (aj poškodení ľudských plodov neznámeho pôvodu). Ženy prestávajú mať záujem o materstvo, klesá fertilita, mužská potencia a plodnosť. Demografická krivka v západnom svete hrozivo klesá. Zastaviť ju má vraj islam a jeho plodivé ženy.
So svojou populačnou a geopolitickou expanzivitou a údajne „zamrznutej“ európskej civilizácii vraj prospeje denacionalizácia EÚ miešaním rás a etník, čo má ísť ruka v ruke v ústrety multikultúrnej spoločnosti a takto chápanej európskej integrácie. Podľa vzoru USA. A neomarxistickej, ľavicovej ideológie multikulturalizmu. S vedomým úmyslom vyhladiť národné identity jednotlivých štátov EÚ a uľahčiť jednotné velenie Brusela.
Pracovný trh má byť posilnený imigrantmi, pričom EÚ má dostatok svojej nevyužitej pracovnej sily a nedostatok práce.
Liberálna demokracia a bezbrehá podpora imigrácie je zvrátenosť, predznamenávajúca nástup tretej totality postupným regulatívnym  obmedzovaním ľudských práv najmä autochtónneho obyvateľstva krajín Európy.
Denné poznatky z hraničných krajín juhovýchodnej EÚ o správaní utečencov sú varovnými signálmi pre jej pôvodných občanov: nemajú nič spoločné s xenofóbiou, ide o dôvodné obavy a strach…
Anti xenofóbna represia bude kontraproduktívna zosilneným reakcionizmom extrémistov bez inej možnosti (dôvodný strach pred valiacou sa inváziou vyrazí na povrch cez neprimerané, nedemokratické praktiky proti  zjavne nespratným prisťahovalcom a rovnako vládnucej moci, ktorá imigračné prúdy zjavne nezvláda. Prečo? Lebo demokratické práva svojich občanov ignoruje a obmedzuje ich slobody, deklarované ako základné hodnoty Európskej únie…
Nastúpi obmedzovanie ľudských práv a slobôd ako kontroverzné pacifikačné regulatívum na strane domácich aj imigrantov, ktorí ale začnú vydierať a radikalizovať, a aby boli spokojní, voči nim nastúpi zvýšená opatrná ústupčivosť, a práva jedných a druhých sa dostanú do vzájomného konfliktu. Predznamenáva to nástup tretej totality. Nevyhnutným riešením bez inej možnosti je návrat k osvedčeným a trvalým hodnotám so zmyslom pre prirodzenú  logiku a mieru vecí z aspektu ľudského druhu a ľudstva. Nie je ich možné vyvrátiť žiadnou genderovou pseudovedou, ani zvrátenou a scestnou individuáciou (ego je nad, ego je boh) a individualizáciou ľudských práv a slobôd.
Záverom malá úvaha v súvise s témou, inšpirovaná úvodníkom augustového Zem a Vek (čosi o zdrojoch zla) obrazne či reálne (pre ateistov i veriacich): Ľudstvo je poznačené dedičným hriechom a slobodnou vôľou. Ako jedinému živému tvorovi na planéte Zem bolo evolúciou alebo stvorením (to je tu a teraz úplne jedno) dané svedomie, ktoré zakladá ľudskú schopnosť sebareflexie, autoregulácie, poznania dobrého a zlého (podľa kresťanskej viery Zemi vládne Bohom na ňu zvrhnutý had, odpadlík, arciluhár, zvádzač, Satan, diabol, pán Dicis et non facis – ten, ktorý sa tvári, že nie je).
Do vedomia ľudí vstupuje reálne alebo obrazne cez ich ego. Ak ktokoľvek tvrdí na adresu boha, že pripúšťa zlo, ľudské nešťastie a biedu tým, že nekoná, mýli sa. Za všetkým zlom je výlučne slobodný človek a jeho ľudský faktor, ten, ktorý chce byť bohom.
Čosi aj o na Slovensku prevažujúcom katolíckom kresťanstve. Sloboda vierovyznania a voľby konfesie (denominácie) je u každého veriaceho založená na jeho osobnom poznaní a najmä biblickom vzdelaní.
Blind faith (slepá viera) a „ospravedlnenie vierou“ pravého  kresťana  posmrtný „záchyt“ do siete spásy nestačí! K nemu treba pokánie a skutky. Sústavná sebareflexia a kontrola svojho správania známa ako seba kontrola a autocenzúra.
Ak je pravdou, čo hlása Písmo, platí: „Veľa povolaných, málo vyvolených!“. Rozumej: nielen viera a skutky ale, rovnako poznanie a biblické vzdelávanie.
Svetské tézy „k slobode jednotlivca“  vnímam z pohľadu kresťanstva len ako nedostatok poznania a biblickej gramotnosti. Medzi „kresťanmi“ (najmä katolíkmi) je Biblia najmenej čítanou knihou.
Katolicizmus je falošným kresťanským náboženstvom. V rozpore s kresťanskou demokraciou. Tá je falošne označovaná za teokraciu: praví kresťania nie sú z tohto sveta.
Pápež František to vo svojich prejavoch „motá hore-dole“ a vyhýba sa zásadnej reforme katolicizmu vo vzťahu k náuke o viere: hlavný a skutočný dôvod odstúpenia cerbera ochrany viery a hlavného inkvizítora (!) Vatikánu, pápeža Benedikta, nie je  jeho deklarovaný zdravotný stav a vek, ale osobná bezmocnosť.  Po hlbokej vnútornej reflexii zistil, že za daných okolností post pápeža nezvláda a činí pokánie. Voľky-nevoľky ponecháva Vatikán v jeho pokračujúcej mnohej heréze a slobode. Na tej, do temnôt a pekelnej ničoty, vezú sa všetci katolíci bez ľútej výnimky.
Ježiš k falošným náboženstvám: „Odstrihnite, oddeľte sa od nich!“
Šanca na kresťanskú reflexiu: štúdium Biblie. Pri všetkej úcte k dobrej viere katolíckych kresťanov je biblické vzdelávanie bránou k kresťanským slobodám.
Ateisti, najmä naivní (tí, ktorí vnímajú svet a tvoria si vlastný materialistický svetonázor cez vedu a hmotu a vlastné zmyslové vnímanie), mali a mohli by poznať  svet, ľudstvo a jeho pôvod aj očami Biblie.
Pre vedeckých i naivných ateistov je Veľký Tresk „dokázaný“. Veda skúma zdroj jeho vzniku a čo bolo pred ním…
Evolučná teória darwinizmu, tobôž neodarwinizmu sú pochybné. Nálezy prichádzajúce jeden za druhým ako údajné spojovacie články akejsi vývojovej reťaze  pripomínajú sopku, ktorá svojou erupciou zasypáva samú seba. O istých nálezoch veda zanovito mlčí…
Biblia a jej 66 kníh starej a novej zmluvy je kontroverznou zbierkou biblických textov, príbehov a autorov, majúcich i nemajúcich reálny historický základ, od prehistorických národov a štátnych útvarov, od pradávnych božstiev k mimozemšťanom…
Eklekticizmus Starého Zákona zakladá eklekticizmus kresťanskej teológie a viery v jediného Boha a Nový Zákon, očisťujúci a dištancujúci sa od dobyvačného násilia Starého Zákona.
Špeciálne katolíckym eklekticizmom sa dá rozumieť teologické miešanie pohanských a kresťanských zdrojov kresťanského náboženstva (napr. učenie o Trojici, Mariánsky kult, učenie o pekle a mnohé iné bludy a herézy).
Boh človeka ako muža a ženu stvoril. Dal im slobodnú vôľu a vložil medzi nich hada (pokušenie). Ale aj výnimočný dar svedomia a poznania dobrého a zlého. Svedomie je alebo nie je. Jeho schopnosť a sila sú u niekoho silnejšie alebo slabšie. Alebo neexistuje (v spojení s citovou plochosťou alebo naopak silným zmyslom pre empatiu – schopnosť vžiť sa a vnímať pocity blížneho). Svedomie občas zasmrdí a rozplynie sa vo vetre.
Prví ľudia jedli zo zakázaného stromu, had: „Jedzte a budete ako Boh. Nestalo sa. Ostali až do konca dní ľudstva poznačení dedičným hriechom. Prišiel Babylon, veža padla, nastúpilo zmätenie jazykov (komunikačné poruchy) a jeho obraz žije a pokračuje dnes. Jeho kontúry a farebnosť silnejú…
Všetko je v rukách a na vôli človeka a ľudstva. Svojím správaním dokazuje (vyvracia) existenciu Boha a jeho božieho plánu (vôle).
Reakční ateisti a pochybovači majú v rukách „tromf“: Ak Boh nemôže za zlo a nie je zaň zodpovedný, to je dôkaz jeho faktickej neschopnosti, nemohúcnosti a bezmoci. Vnímajú to víťazne, ako boží alibizmus. Boh si „vraj“ umýva ruky s poukazom na slobodu vôle ľudí. Lebo.
Odkaz veriacim, ateistom aj „niečistom“ (tým, ktorí veria v „niečo“ medzi nebom a zemou): Za zlo je zodpovedný spravidla človek. Za prírodnú katastrofu príroda.
Odporúčanie „kresťanským“ vodičom: tie ružence zo spätných zrkadiel zveste. Zacláňajú vám vo výhľade. Okrem toho, mariánsky kult je nebiblický.
Ak sa stanete účastníkom nešťastia, autonehody alebo prírodnej katastrofy, a ste si istí, že nič z toho ste nezavinili vy, že nezlyhal aj a práve váš ľudský faktor, vedzte, že za tým nie je Boh ani Satan. A vy, práve ste sa ocitli „iba“ na nevhodnom mieste v nevhodnom, alebo v tom najnevhodnejšom  čase.
Čia to bola smola? Vaša, vaša…