Lesk a bieda amerického plynu

Na stránke National Review sa objavil plán ako Rusko odstaviť od dodávok plynu, nazvaný veľmi eufemisticky energetický Marshallov plán. František Šebej, ako hlavný zástanca nekompromisného postoja voči Rusku sa k nemu vyjadril, že  ide o „plán, ako zbaviť Európu energetickej závislosti na Rusku – vôbec nie utopický.“ V skratke ide o presmerovanie 300miliárd dolárov, ktoré zaplatí Európa za polovicu energetických surovín Rusku do Ameriky. Amerika má podľa článku nekonečné kapacity plynu a ropy, takže hlavnou prekážkou je legislatíva USA, ktorá zakazuje export týchto surovín. Zníženie dovozu z Ruska o 50%, by podľa Millsa znamenalo oslobodenia sa Európy od pút závislosti na ruských surovinách.

Plán treba rozdeliť na dve časti – obchod s plynou a ropou. Preberme si najprv ropu

Ropa

Námietka, že Rusi kontrolujú aj trh s ropou v Európe je irelevantná a naivná. Ropa sa dá prepravovať a dodávať rôznym spôsobom, reálna závislosť na rope od Ruska dnes nie je fatálna. Keby sme zo dňa na deň, zastavili ruské ropovody, veľa škody by to nenarobilo. Tankery sú k dispozícii, terminály takisto, dodávateľov je nepreberné množstvo po celom svete. Ropa nemá nevýhodu plynu, že ho treba nákladne upravovať pred tým, ako ho naložíte na tanker a rovnako aj príjem ropy na rozdiel od LNG je jednoduchý. Preto je táto komodita veľmi dobre obchodovateľná. Veľké spracovateľské závody v Európe majú dnes vždy možnosť náhradnej alternatívy a stratu jedného dodávateľa je možné kompenzovať dodávkami z iného zdroja. Napríklad Slovnaft odoberá ropu z ropovodu Družba, ale ak bude treba existuje vždy možnosť plnohodnotného záložného riešenia cez ropovod Adria z Jadranu. V prípade ropy je možné Millsov plán veľmi rýchlo realizovať a fakticky stačí len prestať odoberať ruskú ropu, ktorá nie je viazaná dlhoročnými kontraktami take-or-pay a kupovať americkú. Ak sa americki dodávatelia ocitnú v problémoch, ropa sa dá kúpiť inde – trbárs aj z Ruska, však nakoniec ropovody nezničíme…

Plyn

Podľa mňa je plán veľmi naivný, vychádzajúci z prehnaných ambícií a možností USA. V dohľadnej dobe nie je možné americkým plynom naplniť hladné rúry Európy.  Má to niekoľko háčikov – jednak čas, cenu a taktiež množstvo reálnych zásob. Len pre informáciu najväčšie ložisko USA – Monterey formáciu, ktorá tvorila vyše polovicu amerických zásob v bridliciach, museli Američania prehodnotiť a odpísať 96% odhadnutých zásob. Netreba zabúdať, že Amerika ťaží bridlicový plyn už nejakých 5-6 rokov a podľa analýz sa blíži v starých vrtoch k prahu rentability. Naviac, napriek barnumskej reklame o neobmedzených možnostiach USA je krajina stále čistým exportérom, čo by sa malo pri súčasnej dynamike zmeniť až v roku 2017 a pri aplikácii navrhovaného plánu, by to znamenalo obrovské investície do nových lokalít – mimochodom často s horšími podmienkami vyťažiteľnosti plynu ako boli doteraz. Ťažba je dnes v Amerike nerentabilná a vývoz do Európy by znamenal návrat k ziskovosti, takže skutočným motívom tohto plánu nie je zachrániť Európu, ale naopak, zaplatiť ťažbu bridlicového plynu európskymi peniazmi. Bližšie k rizikám frackovania a dovozu skvapalneného plynu LNG tu https://www.blogovisko.sk/strategicky-vyznam-zemneho-plynu.html. Zaujímavý článok na túto tému nájdete aj tu http://nautilus.org/uncategorized/shale-gas-revolution-and-desperate-eastward-energy-policy-of-russia/

Čo sa týka dovozu LNG do Európy, nemáme k dispozícii dostatočné množstvo lodí, existujú len dva funkčné terminály na jeho príjem a podľa článku je ostatných 6 ešte len pripravovaných.  Na americkej strane je zas nedostatočná kapacita skapalňovacích závodov.  Takže aj keby sme hneď začali investovať do orientácie na americký plyn, skôr ako o tri roky by sme sa k nemu nedostali a jeho cenu odhadujem cca o tretinu vyššiu ako je dnes (samozrejme bez zarátania investičných nákladov). Okrem zbavenia sa vplyvu Ruska o tri roky, by to Európe neprinieslo nič. Možno sa mýlim, ale aspoň ja som na tom pláne nič pozitívne nenašiel. Zato Amerika by dostala výdatnú injekciu 300miliárd dolárov

Ale berme ako fakt, že Amerika prinúti Európu zúčastniť sa na pretrhnutí väzieb s Ruskom. Ak sa teda Európa chce zbaviť za každú cenu závislosti na ruskom plyne, nie je v súčasnosti iná možnosť ako dovážať ho v skvapalnenej forme. Treba investovať desiatky miliárd do terminálov a flotily tankerov na LNG. Bude to stáť veľa a naviac plyn bude drahší.

Alternatívou LNG je projekt z ríše Tisíc a jednej noci na dodávku z Perzského zálivu. Na to treba podporiť Kurdov a napriek odporu Turecka podporiť vznik Kurdistanu. Cez Irak, Kurdistan a Turecko dotiahnuť katarský plyn po zemi, čím sa obíde Sýria. Infraštruktúra je už čiastočne vybudovaná, nemyslím, že by to bolo časovo a finančne náročnejšie ako alternatíva LNG. Samozrejme politické náklady sú druhá vec.

Aj po dosiahnutí obmedzenia dovozu z Ruska o 50% stále budeme dovážať značné množstvo plynu z Ruska. Ukrajina je v prípade transportu príslovečná žaba na prameni. Poučením je zastaveniu plynu v roku 2009, keď Ukrajina nebola ochotná Rusku platiť a doslova kradla plyn. Hoci Gazprom nahradil klientom škody, rozhodnutie arbitráže zo Stockholmu hovorí jednoznačne o vine ukrajinskej strany http://arbitration-blog.eu/stockholm-arbitration-ukraine/. Nakoniec preto sa postavil Nord Stream a dnes je Nemecko „za vodou“. Rusi nikdy neprestali dodávať plyn ani za čias najostrejšej studenej vojny. Neurobia to ani dnes, pokiaľ sa nezačne na Ukrajine vojna. Gazprom má v zmluve podmienku, že vojna je jediná objektívna príčina na prerušenie dodávok…

Samozrejme, že je dobré znižovať závislosť od Ruska, ale nie je vhodné zabúdať ani na ekonomické a vis major kritériá. Plyn skrátka potrebujeme, dva-tri roky potrvá, kým bude k dispozícii infraštraktúru pre dovoz LNG zo sveta a aspoň do tej doby, by sme Ukrajincom nemali dovoliť vydierať ostatnú Európu. 19.6.2014 Ukrajina priznala, že nemá na splácanie dlhopisov, od tohto dátumu je to krajina v technickom defaulte, žijúca z milosti Únie a západných inštitúcií. Preto si myslím, že máme právo ovplyvňovať čo ukrajinská vláda zamýšľa. Ukrajina ohlásila, že chce tento týždeň vyhlásiť sankcie proti Rusku a jednou z hlavných častí sankcií by mal byť zákaz transportu ruského plynu cez územie Ukrajiny do Európy. Ak chcú úplne zastaviť Rusov, nech s tým počkajú, kým si nevybudujeme alternatívy. Dovtedy však bude v určitej miere ruský plyn stále potrebovať. Okresať závislosť na Ukrajine by však malo znamenať, že Európa podporí South Stream.

Mimochodom, ak sa prijme politické rozhodnutie odstúpiť od dovozu ruského plynu, už začiatok výstavby terminálov a flotily lodí bude pre Rusov debaklom. Pozrite si mapy a zistíte, že plyn zo Západnej Sibíri má jediného odberateľa – Európu. Zmluva s Čínou sa týka nálezísk v Strednej Sibíri…

Objavuje sa názor, že po kríze roku 2009 sme na Slovensku vyriešili závislosť na ruskom plyne inštalovaním reverzného chodu. Je to samozrejme hlúposť, závislosť od ruského plynu v Európe sa nezmenila, Slovensko len vybudovalo inú cestu, aby sme napríklad ruský plyn z Nord Stream dostali k nám…

Záverom by som chcel podotknúť, že nie je technický problém vybudovať zariadenia na transport a príjem LNG do Európy. Nie som proti diverzifikácii, závislosť od Ruska je dnes skutočne veľká. Pripadá mi však podivné spoliehať sa len na americkú alternatívu, keď viem o zásadných rizikách na strane Ameriky. Ak chceme diverzifikovať, neznamená to že vymeníme jedného dodávateľa za iného. Riziko sa zvykne deliť na viac časti. Podľa môjho názoru vyhradiť celú budúcnosť plynovej spotreby len na plyn z USA je nezodpovedné. Úplne stačí, keď Európa vytvorí technické podmienky na príjem skvapalneného plynu (terminály a flotilu prepravných lodí) a plyn budeme nakupovať na burze od každého, kto ponúkne výhodnú cenu. Argument, že Európa musí pomôcť Amerike a sponzorovať svojim nákupom oživenie americkej ekonomiky je vzhľadom na nepresvedčivé zásoby, bublinový charakter ťažby bridlicového plynu kupovaním mačky vo vreci a zaváňa vydieraním. Presne to však zapadá do vzorca posledných rokov, keď USA na Európu pozerajú len ako na kolóniu, z NATO sa stala ATO a úderná ozbrojená päsť ana presadzovanie amerických geopolitických plánov.

V pláne sa nikde nehovorí nič o záujme Európy. Amerika získa, Európa zaplatí. To mi ako dobrý deal nepripadá. Že existujú aj iné cesty ako znížiť závislosť, napríklad investovať do obmedzenia spotreby, to už Američan nespomenie. Pre Európu je to síce najlepšia investícia, ale nie pre Ameriku. Reči o tom, že ide o politické stanovisko a že obchod nie je dôležitý, sú koniec-koncov rečami lobystov plynového amerického biznisu, etatistov a milovníkov silného štátu. Drahé suroviny v Európe zlikvidujú konkurencieschopnosť a podstatne znížia životnú úroveň obyvateľstva. Naviac ak sa prijeme zásada, že suroviny musia ísť len z Európy, potom sa vlastne ani nemusíme hrať na samostatnosť, zrušme vlády, keďže všetko sa dozvieme z Bieleho domu. Zmluva by naviac vydláždila cestu k transatlantickej dohode TTIP, ktorá je podľa všetkých signálov všetkým iným, len nie vyváženou dohodou pre všetky strany a posilnil by sa status Európy ako nesvojprávnej kolónie.

Uzavriem to – zo strany podporovateľov energetického Marshallovho plánu nezaznieva jediný relevantný argument. Teda jeden áno – „lebo Putin“. Ten mi však nestačí…

Zdroj:
http://www.nationalreview.com/article/384884/marshall-plan-energy-mark-p-mills
http://lightfromtheright.com/2014/05/23/government-cuts-california-oil-reserve-estimates-96-percent/
http://journal-neo.org/2014/05/12/washington-s-shale-boom-going-bust/
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/143803/Analyza-trhu-s-plynom-v-USA
https://www.blogovisko.sk/strategicky-vyznam-zemneho-plynu.html
http://nautilus.org/uncategorized/shale-gas-revolution-and-desperate-eastward-energy-policy-of-russia/
http://www.reuters.com/article/2014/06/19/us-ukraine-crisis-debt-idUSKBN0EU20R20140619
http://blogy.hnonline.sk/juraj-polacek/je-cas-zamysliet-sa-nad-spolupracou-s-usa-a-zmluvou-ttip