Lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť

Počet zobrazení: 4

Ako heterosexuál s fixáciou na znaky pohlavného dimorfizmu (sic!), som sa nad homosexualitou a vôbec LGBTI problematikou nezamýšľal. Načo? som predsa človek s pevne ukotvenou sexualitou, vyhranenými názormi, vnútorne sebaistý, prečo by som sa mal zaujímať a pochybovať o niečom tak vzdialenom?

Som človek pohodový, nehnevám sa na nikoho, odpúšťanie považujem za cnosť, ktorej nikdy nie je dosť. Nie nadarmo sa hovorí, že podľa seba súdim Teba a tak som považoval problém inakosti za vzdialený aj pre ostatných. Iste vedel som o legislatívnych prekážkach na plné uplatnenia ich ľudských práv a tiež som vedel aj o problémoch s akceptáciou okolia. Mám priateľov homo ale nikdy sa mi táto téma nezdala zaujímavá. Priatelím sa s niekým nie na základe jeho orientácie, ale na základe spoločne zdieľanej priazni empatie. A tak som rozumovo veci chápal, ale skutočne len v racionálnej rovine.

Názor

Po bezhlavom skočení do centra politického diania, keď som sa v istom zmysle stal verejne známou osobou, sa žiadalo trocha sa zamyslieť aj nad témami v spoločnosti rezonujúcimi. Deň pochodu inak orientovaných ľudí kolega Ivan Novoroľník zhodnotil ako udalosť nehodnú zúčastnenia sa. Plne súhlasím s jeho osobnou slobodnou vôľou neísť a nepodporovať. Môj názor je ten istý, ale až od určitého momentu – keď príslušníci LGBTI nebudú mať legislatívne prekážky na realizáciu svojho spolužitia, resp. svojho vnútra a tiež, keď sa namiesto policajtov budú na akcii zúčastňovať maximálne okolidúci… Mám zato, že spoločnosť to nie sú len jedinci rozhodujúci samí za seba ale je to organizovaná skupina, ktorá má svoje „potreby“ (Je to hlbší problém, ktorého som sa dotkol v inom článku o katolíckom terorizme. )

Ako liberál, požadujem pre každého slobodu vyznania, názorov, a tiež slobodu usporiadať si život podľa vlastných prirodzených potrieb bez toho aby sa mu to kafral nejakým spôsobom vonkajší činiteľ – štát. cirkev, či iná podozrivá entita. A tu je práve kameň úrazu. Neviem si jednoducho predstaviť, že ľudia, ktorí žijú v spoločnosti plne prispôsobenej heterosexuálnemu spôsobu života budú schopní žiť podľa svojich predstáv. Pokiaľ ich spôsob života nezasahuje do žiadnych práv iných ľudí – koho čo do toho?

Strach

Takisto by legalizácia vzťahov nemala byť dôvodom na ostrakizáciu, na policajnú ochranu pri zhromaždení. Viete si predstaviť, že sa stretne spolok pekárov a bude nad nimi lietať vrtuľník?? Absurdná predstava. Lenže to je realita „inakých“ na Slovensku. To najmenej s čím sa stretávajú je pohŕdanie, v horšom prípade explicitná agresia a útok.

Bol som tam a toto je pre mňa najsilnejší zážitok. Plazivý, stále prítomný deprimujúci strach, s ktorým títo ľudia putujú cestou životom. Že nemôžu žiť bez zábran, že sa stále musia obzerať cez plece a byť pripravení na úder. Pre mňa tá dúha v názve pochodu je skôr symbolom nádeje, majákom, za ktorým idú. Nech si hovorí kto chce, čo chce inakosť ktorou žijú nie je pre nich požehnaním, je prekliatím, je to geto do ktorého ich zahnala nenávisť okolia.

Podpora

Nesúhlasím so všetkými cieľmi LGBTI aktivistov, v mnohom som „konzerva“, keďže si myslím, že úplne ekvivalencia manželstva a registrovaného partnerstva je samovražedným civilizačným počinom. Takisto si myslím, že mužov vychovávať ako ženy či naopak nariadením štátu, je desivým zneužitím štátnej moci, čo veľmi radi zneužijú civilizácie za hranicami nášho genderového európskeho kráľovstva. Takisto nesúhlasím v absolutizácii práv minority – zlaté pravidlo totiž pôsobí oboma smermi a život má byť skrátka konsenzus a nie porážka protivníka a tiež iné konflikty.

Dokiaľ však budu inakí žiť v strachu o svoj život, dokiaľ nebudú mať slobodu vo svojom osobnom živote a jeho usporiadaní , dovtedy budem chodiť na happeningy a pochody, dovtedy sa budem stavať za ich práva.

Pretože život je len jeden a sme stvorení na jeho slobodné prežitie. Peace.