Ktože to potrebuje masovú psychoterapiu?

Hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček k petícii akademikov: „Výzva českých vědců proti nárůstu xenofobie v souvislosti s uprchlickou krizí prohlubuje příkop mezi tzv. elitami a českou společností.“
Na rozdiel od českého prezidenta, slovenský takmer nemá autentický názor, spravidla je hovorcom svojho poradného zboru. Miloš Zeman podnecuje zdravú, český politický stôl a českú spoločnosť prečisťujúcu spoločenskú diskusiu a, najmä dráždi sršne…
Petíciu a Zemanovu reakciu zmieňujem preto, lebo Slováci čítajú a sledujú aj české médiá a mnohí reagujú, akoby rozdelenia Česka a Slovenska nebolo a českého prezidenta považujú aj za „svojho“.
Denník SME na rozdiel od nesporných spravodajských kvalít padá a zhadzuje svoju úroveň v kvalite rubriky názory a komentáre.  Akékoľvek médium lživo alebo polopravdivo informujúce o reálnych udalostiach padá takou titulkou a prvou stranou…
Reprezentatívnou vzorkou z klávesnice SME v časti názory a komentáre je obzvlášť pozoruhodný článok politológa a pedagóga menom Pavol Hardoš. Denník zverejnil lži „z prvej ruky (SME)“: žiadna „morálna panika“ sa nekonala ani nekoná, nik, ani cirkev, zrejme vo februárovom referende, nepokúšala a nepokúša sa popudiť spoločnosť proti homosexuálom: robia si to sami, vyvolávajúc tzv. sekundárnu homofóbiu v spoločnosti, prostredníctvom svojich hovorcov a predákov, naopak, kresťanofóbne popudzujúcich spoločnosť proti cirkvi, tárajúc nezmysly o akejsi, rado by „menšine“ v rozpore s medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi a Ústavou SR, s kontraproduktívnym efektom…
Zdá sa, že po slovenskej zemi pobehuje viac „politológov“ a „tiežpedagógov“, než Slovensko potrebuje. S redukciou vysokých škôl a rozličných pochybných akreditácií, produkujúcich kadejakých trúdov podobného typu, sa v záujme dobrej, kvalitnej vzdelanosti dá úplne súhlasiť.
Intenzívnu psychoterapiu potrebuje tu a teraz jeden z politológov a pedagógov. A ďalší, ktorí im naleteli…
Nič proti ich akademickej práci a vedeckému renomé petentov, nič proti serióznej vede, ale po skríningu podpisov českej akademickej obce pod petíciou proti xenofóbii k akademikom pridávam aj niektorých politológov a „tiežpedagógov“…
Ak sa vykonávateľom ideológií (gender a multikulturalizmu) podarí podviazať národu prirodzený pud sebazáchovy, ktorým je odveký (zdravý!) atavizmus predkov a skúseností známy zo všeobecnej živočíšnej ríše, ako ochranný a obranný mechanizmus voči cudziemu, neznámemu a potenciálne ohrozujúcemu existenciu živočíšneho, teda aj ľudského človečieho druhu na jeho autochtónnom a chránenom území, podviažu tým národu jeho vlastnú národnú a kultúrnu identitu.
A jediným výsledkom všetkého toho „dobra“, ktoré sa na nás valí, je ďalší biznis s ľudským nešťastím a sústavne roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými – vojna svetov, geopolitických záujmov, kultúr a náboženstiev…
Ak máte pocit, že to nie je napísané dostatočne „kulantně“ (český výraz pre zaobalene), ten pocit je správny. Nechcel som. Naopak, veciam treba dávať ich pravé mená. Bez politickej korektnosti.
Šťastná, ekonomicky prosperujúca, vzájomne kopulujúca rasovo, etnicky a kultúrne pestrofarebná spoločnosť neexistuje nikde, ani v tej najdivokejšej utópii, tobôž, už vonkoncom v Amerike.
Priemerne vzdelaný populačný štandard dnes už vie, lebo má priame alebo sprostredkované poznanie a skúsenosť, že idey náboženského ekumenizmu a multikulturalizmu sú scestné a nefunkčné.
A všetky články podobné tomu, ktorý dnes pripomienkujem a predsúvam ako „vzor“, sú xenofilné účelové táraniny.
Pri všetkej snahe, vo vzťahu k najväčšiemu exodu národov po druhej svetovej vojne xenofóbiu takú, aká je lživými a nesvojprávnymi jedincami, skupinami a médiami podsúvaná ostatnej verejnosti sa redakčný komentár autora nedá nazvať inak.
Flagrantný príklad (SME 19.8.2015): pán Pavol, Hardoš by sa mal, a mal (!) prinajmenej dovzdelať a v záujme vlastnej publicity opustiť vlnu negramotného populizmu (prinajmenej xenofóbia a ľudské práva príslušníkov skupín LGBTI), lebo bude odhalený a označený.
Práve sa o to „úspešne“ pokúsil,  „podbehol“ mi (a rozšíril svoju publicitu) aj tu, a sám. S radosťou mu vyhoviem a pozdravujem. Individuálnu psychoterapiu potrebuje zrejme nielen pražský aktivista Milan Kohout (s čapicou) ale aj tento pán (autor redakčného komentára SME):