Kto je to Mária Ritomská alebo o čom je presne Priama Demokrácia?
Konečne moje posledné dva články boli nie o politike, nie o Marike Ritomskej, jeden z dejín a druhý o lovcov duchov. A nechcela som medzi sviatkami písať o politike. Ale tento článok ma prinútil reagovať.
http://www.topky.sk/cl/1000877/1517511/Skandalozna-kandidatka-neznamej-strany-exmoderatora-Markizy–Politicky-vykvet–len-co-je-pravda-
Kto je Mária Ritomská? Nie je to žiaden politický výkvet, ale je to tvár strany Priama Demokracia, ktorá vedie kandidátku, teda je volebnou líderkou. Ako jediná kandidátka môže nám ostatným ponúknuť svoje skúsenosti z vysokej politiky. Zamysleli sa Topky, že takými článkami dehonestujú túto poslankyňu? Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Aj nemožná reklama a blbá reklama je reklama. Blbých Slovákoch asi viac záujme Marika Ritomská s titulkom, ako politický škandálny výkvet. Potom si ju zadajú do googlu, a vyhodí sa im stovky odkazov na tému mobbing. Ľudia sa dočítajú, že škandálozný výkvet politiky Ritomská je vlastne jediná poslankyňa, ktorá pomáha ľuďom. Jej poslaneckú agendu najviac zaberá mobbing, ktorý sa v našej spoločnosti rozbujnel ako rakovina. Tak potom si ľudia položia otázku, akú blbosť to vlastne Topky napísali? Za pravdu Topkám dajú iba mobéri alebo ľudia, ktorí nemali v živote žiadne nešťastie.
Čo je presne Priama Demokracia?
Priama demokracia, niekedy označovaná aj ako pravá, alebo čistá demokracia,[1] je formou demokracie, pri ktorej štátnu moc majú v rukách všetci občania, ktorí sa rozhodli na nej podieľať. V závislosti od systému môže časť alebo všetci títo ľudia vydávať výkonné predpisy, vytvárať zákony, voliť alebo odvolávať úradníkov a zástupcov a viesť súdne konania. Andrew Heywood definuje priamu demokraciu ako demokraciu založená na priamej, nesprostredkovanej trvalej účasti občanov na úlohách spojených s vládnutím.[2]
Nikde som nečítala, že by Priama demokracia mala definíciu Škandalózna kandidátka neznámej strany exmoderátora Markízy: Politický výkvet, len čo je pravda! Priama demokracie je politická strana s volebným č. 22.
O troch „politických esách“ na kandidátke iba toľko: Žijeme v bezprávnej spoločnosti, kde okrem bujnenia mobbingu je aj neplatenie záväzkov. Zdravotné poisťovne a veľké zdravotnícke giganti si z lekárov a pacientov urobili rukojemníkov. Na popis situácie tých „troch politických esách sa hodí časť článku Mariky Ritomskej:
Pochopili by to, keby boli všetci právnici, keby ich všetkých platil štát, ako platí sudcov a advokátov, či prokurátorov. Pochopili by to. Žiaľ, toto nie je možné, niekto musí poctivo pracovať a musia platiť dane, aby politici boli kráľovsky platení. Občania miesto slobody, demokracie a namiesto prilepšenia dostali iba ilúziu o slobode podporovanú slobodou vierovyznania. Vážení slobodne veriaci – opýtam sa vás: Viete čo spravil Ježiš Kristus predtým ako kázal trpiacemu davu? Nakŕmil ich. To je podstata sociálneho cítenia a sociálnej politiky. Najprv chlieb a potom viera. Z „pravicového“ rovnako ako z konzervatívneho, či zo „smeráckeho“ pseudo-sociálneho systému doslova vypadol chlieb, a nahradili ho rečami o slobode vierovyznania. Je to sprostý a primitívny gól do siete demokratizačných zmien. Táto republika podviedla slušných ľudí, a ešte im aj vešia klamstvá natreté medom rovno pod nos. Politici, sudcovia a médiá ťahajú za jeden povraz a neváhajú klamať občanom rovno do očí. Zamestnanci, študenti, absolventi a dôchodcovia sa majú stále horšie ako pred rokom 1990.Učitelia nevedia kto ich platí – či školstvo, alebo policajné ministérium, ale vedia že učitelia s tridsaťročnou praxou sú platení menej ako je stanovená minimálna mzda v Nemecku. Lekári a pacienti je samostatná výpalnícka kapitola: Pacienti odvádzajú zdravotnú daň výpalníkovi, ktorý finančnými reštrikciami donúti lekára aby neliečil… Je to zle nastavený výpalnícky systém bez kontroly, a médiá musia vykričať každý vyčnievajúci prípad, ak sa chce zjednať jeho náprava… Ale čo s tými slušnými a trpiacimi občanmi, ktorí sa ani nesťažujú? Tí umierajú neliečení, a lekári mlčia o tom, ako ich poisťovňa tlačí k múru…
Strana Priama Demokracia nemá o nič horšiu kandidátku ako tzv. mainstreamové politické strany, alebo ju má ešte lepšiu. Ako ľudia sme rôzni. Preto existuje tzv. preferenčné krúžkovanie, kde zakrúžkujem osoby, ktoré chcem mať.
Jednoznačne tvárou a dušou politickej strany Priama Demokracia je Marika Ritomská. S ňou sa šance PD zvýšili o množstvo percentá, že sa dostane do parlamentu.
Rada: Všimnite si činnosť parlamentných pravicových strán, ktorý poslanec pomohol ľuďom, a potom si všimnite činnosť poslankyne Mariky Ritomskej, a zbadáte rozdiel.
Volebný program PD je kvalitný. Základ tu je viac práv občanom ako politikom. Boj proti mobbingu a bossingu. Ochrana slabých a prísnosť voči mocným agresorom.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!